Zrušenie povinnej zdravotnej služby Slovensku nepomôže
BRATISLAVA 12. mája – Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnili 5. marca 2016, Slováci vyjadrili podporu programu, ktorý si kladie za cieľ mimo iného plynule pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny. To, o.i., obnáša prijímanie komplexných riešení na znižovanie administratívneho zaťaženia pri podnikaní, napríklad zrušením povinnej zdravotnej služby pre podnikateľské subjekty. Je však toto správny krok, ktorý slovenské podnikateľské prostredie naozaj potrebuje?
Už v priebehu roka 2014 pritom došlo k novele zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov. Pre podnikateľov bolo najdôležitejšou témou novely rozšírenie povinnosti zamestnávateľov zabezpečovať zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnancov bez výnimky. Podľa v minulosti platných predpisov sa táto povinnosť pracovnej zdravotnej služby vzťahovala iba na zamestnancov, ktorí vykonávali rizikovú prácu (zaradenú do tretej a štvrtej kategórie). Dnes pritom navrhujeme povinnú zdravotnú službu úplne zrušiť. V praxi to teda bude znamenať menej práv pre bežných zamestnancov, a najmä tých, ktorí pracujú v rizikových zamestnaniach.
Paradoxom však je, že práve Európska únia v týchto dňoch odštartovala dvojročnú celoeurópsku kampaň za zdravé pracoviská pre všetky vekové skupiny, ktorá má chrániť pracovný život zamestnancov. Jedným z hlavných cieľov kampane je zdôrazňovať význam prevencie rizík počas celého pracovného života. Slovensko, ako členský štát, tak chce ísť opäť proti prúdu.
Už v minulosti nám totiž Európska komisia hrozila súdom v Luxemburgu z dôvodu zrušenia povinnej zdravotnej služby pre nízkorizikových zamestnancov. Výsledkom pritom neboli finančne zaťažujúce penále, ale spomínaná novela zákona, ktorá nariaďuje zabezpečovať povinnú zdravotnú službu všetkým podnikateľským subjektom, nielen tým rizikovým. Povinná zdravotná služba totiž slúži najmä ako prevencia chorôb zo zamestnania a pracovných úrazov.
Ak teda Slovensko chce mať zdravé pracoviská a zdravých zamestnancov, ktorým sa bude počas svojho pracovného života dostávať práv európskeho charakteru, mala by súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení prehodnotiť postoj k zrušeniu povinnej zdravotnej služby. Štatistiky totiž ukazujú, že v posledných rokoch rastie počet pracovných úrazov a poškodení zdravia vplyvom fyzickej záťaže. Tá je typická hlavne pre montážne závody, v ktorých pracuje značný počet zamestnaných Slovákov. Spomeňme napríklad len tie najväčšie, ako napríklad bratislavský Volkswagen, trnavský PSA či žilinská KIA.
Povinnú zdravotnú službu tak netreba brať ako nútený byrokratický proces, ktorý navyše stojí zamestnávateľa náklady, ale ako nástroj prevencie a investíciu do zdravého a spokojného zamestnanca, ktorý často v podniku odpracuje gro svojho pracovného života.
PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .
bx
