Zlatovlasý scenár by mal pokračovať aj v roku 2018
BRATISLAVA 18. decembra 2017 – V práve sa končiacom roku svetová ekonomika rástla najrýchlejším tempom za sedem rokov a prvýkrát od roku 2010 prekonala konsenzy pri len pozvoľnom odraze inflácie, ktorá, naopak, zaostala za očakávaniami. Na budúci rok očakávame pokračovanie tohto zlatovlasého scenára nadtrendového synchronizovaného globálneho rastu pri stále umiernených inflačných tlakoch. A to aj pri redukcii menovo-politickej podpory centrálnych bánk, ktorá by mala byť kompenzovaná viac expanzívnou fiškálnou politikou. Hlavné riziká sú na budúci rok najmä politické, no nečakáme, že sa naplno prejavia a podkopú optimistický sentiment.
- Svetová ekonomika by mala v roku 2018 ešte zrýchliť rastové momentum zhruba o jednu desatinu na 3,8-percentné tempo vďaka uvoľneným finančným podmienkam a silnej dôvere ekonomických subjektov. Rast bude široko založený naprieč sektormi a krajinami, pričom väčšie slovo by mali zohrávať investície. Predpokladáme pokračovanie solídneho nadtrendového vyše dvojpercentného rastu rozvinutých ekonomík na čele so Spojenými štátmi, s eurozónou a s Japonskom pri miernej akcelerácii dynamiky rozvíjajúcich sa ekonomík nad päťpercentnú úroveň, kde by spomalenie rastu Číny malo byť kompenzované rýchlejším rastom Indie, Ruska či Brazílie. V recesii by malo byť najmenej krajín v histórii – len Venezuela a Rovníková Guinea. Miera nezamestnanosti na Západe by mala byť najnižšia od roku 1980, keď v USA klesne pod štyri percentá a v eurozóne k osempercentnej úrovni.
- Hoci očakávame odraz inflácie vo svete na čele so Spojenými štátmi, nepredpokladáme, že sa dostane, s výnimkou Veľkej Británie pre slabú libru, nad dvojpercentné ciele centrálnych bánk, ktoré by boli následne nútené prudko a rýchlo normalizovať menovú politiku. Uzatváranie medzier výstupu na Západe, ktorý operuje na úrovni plnej zamestnanosti, by malo potlačiť jadrovú infláciu nahor, k čomu prispeje aj odraz cien potravín či energií. Technologický pokrok, demografia a globalizácia by však mali rast limitovať. Inflácia v rozvíjajúcich sa krajinách, najmä v Ázii na čele s Čínou a s Indiou by mala vďaka ich dynamickému hospodárskemu rastu rásť vyše trojpercentným tempom.
- Za ostatné polstoročie nikdy neboli inflačné očakávania ukotvené tak pevne ako dnes. To nebude nútiť centrálne banky ani k preventívnej akcii odpovedať na inflačný tlak. Očakávame teda, že menová politika ostane vo všeobecnosti naďalej uvoľnená, a existuje len nízke riziko predčasného ukončenia pravdepodobne čoskoro najdlhšieho hospodárskeho cyklu v histórii jej krokmi. Výsledkom bude, že reálne úrokové sadzby vo vyspelých ekonomikách ostanú hlboko negatívne a pod ich prirodzenými rovnovážnymi úrovňami. Jedinou veľkou centrálnou bankou, ktorá bude normalizovať menovú politiku, aj to len veľmi pozvoľne, bude Fed, pričom pri ECB očakávame ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania až na prelome rokov 2018 a 2019 a prvé zvýšenie sadzieb na jar 2019. Agregovaná bilancia hlavných svetových centrálnych bánk by tak mala v prvom polroku 2018 ďalej rásť, aj keď americká centrálna banka začala so znižovaním tej svojej. To by malo naďalej podporovať ochotu podstupovať riziko na finančných trhoch, kde vidíme priestor na ďalší rast cien rizikových aktív na čele s akciami. Navyše odoberanie menových stimulov bude zrejme kompenzované o niečo expanzívnejšou fiškálnou politikou v mnohých krajinách Západu vrátane USA.
- Ani prípadné rýchlejšie sprísňovanie menovej politiky Fedom pri nečakanom odraze inflácie či pri rýchlejšej normalizácii menovej politiky ďalšími centrálnymi bankami pre obavy z rizík ohrozenia finančnej stability práve kvôli uvoľnenej menovej politike by nemalo mať moc vykoľajiť svetovú ekonomiku z robustného tempa rastu. Najväčšími rizikami v blízkej budúcnosti budú tie politické. Patria k nim otázniky o budúcnosti obchodnej dohody NAFTA a s ňou spätý protekcionizmus a séria úzkych miest v Európe od talianskych parlamentných volieb cez brexitové rokovania, ako aj pokrok ohľadne užšej integrácie. Na radare treba mať aj prípadný vojenský konflikt v Severnej Kórei či nestabilitu na Strednom východe.
Zdroj: Stanislav Pánis, analytik, J&T Banka
