„Všetko so všetkým súvisí“
27.9.2024 – Ľudský organizmus je zložitý systém, v ktorom všetky jeho časti spolupracujú a ovplyvňujú sa. Od najmenších buniek až po najväčšie orgány, všetky zložky tela sú prepojené v jemnej harmónii, kde funkcia jednej časti závisí od stavu a činnosti ostatných. Keď sa objaví nerovnováha alebo problém v jednej oblasti, môže mať reťazový efekt na celý systém.
Každoročne, 29. septembra, si pripomíname Svetový deň srdca. Tento deň nám pripomína, ako dôležité je venovať pozornosť nášmu srdcu, ktoré zlyháva u mnohých ľudí bez ohľadu na vek. A hoci je to práve srdce, ktoré nás často zrádza, nie vždy je to primárne jeho vina. Všetko v našom tele je prepojené a nič nefunguje osamotene. Niektoré orgány, ako napríklad slepé črevo, žlčník slezina, sú pre život postrádateľné, no iné, ako srdce, obličky a cievy, sú kľúčové pre naše prežitie.
Naša „moderná“ životospráva – nezdravá strava, nedostatok pohybu, stres, cigareta či alkohol – ničí naše telo, a tieto návyky sa hromadia, až kým nevytvoria nebezpečnú lavínu zdravotných problémov. Preto je dôležité, aby sme si práve na Svetový deň srdca pripomenuli nielen naše srdce, ale aj obličky, cievy a ďalšie orgány, ktoré sú súčasťou tejto komplexnej rovnice zdravia. Vedeli ste napríklad, že aj ochorenia žíl a kardiovaskulárne ochorenia sú úzko prepojené? Obidva systémy – žilový aj srdcovo-cievny – zohrávajú kľúčovú úlohu v cirkulácii (obehu) krvi v tele.
Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým výskytom kardiovaskulárnych ochorení. Hoci často aj vieme o rizikových faktoroch, ako je vysoký krvný tlak, vysoký LDL cholesterol, často ich ignorujeme, až kým sa neobjaví vážny problém.
Tlačovú konferenciu pri príležitosti Svetového dňa srdca otvorila Doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc, FESC, FHFA, prednostka Kardiologickej kliniky LFUK a NÚSCH, a.s., prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Lepšie je problém predchádzať, ako ich riešiť
Ako pri všetkých ochoreniach, aj tu platí, že je lepšie problémom predchádzať, ako ich riešiť. Ak aj nemáte zdravotné problémy, alebo si myslíte, že vám nič nie je (lebo práve toto je pre nás také typické), každá preventívna prehliadka je príležitosťou na zachytenie všetkých rizikových faktorov.
„Úlohou všeobecného lekára je identifikovať rizikové faktory alebo ochorenia u pacienta. Potom pacientov poučíme o rizikových faktoroch, povieme im režimové opatrenia a navrhneme spôsoby liečby. Každý pacient s rizikovými faktormi by si mal upraviť svoj životný štýl a na nás je cielená terapia rizikových faktorov, aj ochorení. Od 1.1. 2024 sa nám znovu rozšírili možnosti pre pacientov a tak máme v rukách správnu liečbu artériovej hypertenzie, cholesterolu a robíme aj základný manažment obézneho pacienta,“ hovorí MUDr. Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného a praktického lekárstva. Ak zostaneme v téme srdca, všeobecný lekár dokáže manažovať artériovú hypertenziu, vysoký LDL cholesterol, NON – HDL cholesterol, obezitu a tiež pravidelnú kontrolu funkcie obličiek.
Podľa jeho slov je medzi pacientmi najviac rozšírená artériová hypertenzia a dôležitosť jej komplexného manažmentu vyplýva najmä z toho, že vysokou príčinou chorobnosti a úmrtnosti pacientov, sú kardiovaskulárne ochorenia.
„Ak má pacient vysoký krvný tlak, zameriame sa na jeho cielené zníženie tak, aby sme dosiahli optimálnu hodnotu, teda 120/80 mmhG. Do liečby zapájame aj pacienta, ktorý si okrem úpravy režimových opatrení zapisuje v domácom prostredí hodnoty svojho krvného tlaku, na základe čoho môžeme liečbu upravovať. V tomto smere pomáha aj telemedicína, no zatiaľ na ňu nie sú upravené štandardy. Ide o systematickú racionalizáciu terapie, aby pacient dosahoval optimálne hodnoty krvného tlaku, nie iba pod hranicou artériovej hypertenzie, chceme optimálne hodnoty krvného tlaku,“ hovorí MUDr. Peter Makara.
Od 1.1. 2024 odoberajú všeobecní lekári pacientom po 40. roku aj všetky parametre tukového metabolizmu. „Tým pádom nevidíme len LDL cholesterol, ale aj zvyškový, teda NON-HDL cholesterol, ktorý tiež prispieva k zvyšovaniu kardiovaskulárneho rizika. Nad rámec vyhlášky so súhlasom poisťovní, robíme aj ABI index a SCORE tabuľku, na základe ktorej vidíme, v akom kardiovaskulárnom riziku sa pacient nachádza. Pokiaľ nie je vysoké, liečime ho v ambulanciách všeobecných lekárov. Od tohto roku tak kompletne liečime artériovú hypertenziu aj cholesterol. Máme všetky možnosti, vrátane farmakologických, aby sme týchto pacientov mohli sledovať a liečiť,“ hovorí MUDr. Peter Makara.
Kedy navštíviť všeobecného lekára a kedy špecialistu? Pre relatívne zdravého človeka je všeobecný lekár jeho prvým kontaktom. Nie nadarmo sa všeobecným lekárom hovorí aj lekári prvého kontaktu. Podľa slov Petra Makaru sa všetky rizikové faktory dajú zistiť a liečiť u všeobecného lekára. V prípade vysokého rizika alebo zhoršenia zdravotného stavu sa posielajú pacienti na konzultáciu k špecialistom. Ale zasa nie príliš skoro.
„Nízkorizikových pacientov liečia všeobecní lekári, vysokorizikových posielame k špecialistom. Aj keď príde u pacienta k zhoršeniu jeho rizika, pošleme ho na konzultáciu k špecialistovi. Je však dôležité špecialistov zbytočne nepreťažovať, lebo by sa mohlo stať, že sa k nim najmä kvôli dlhým čakacím lehotám nedostanú vysokorizikoví pacienti,“ dodáva MUDr. Peter Makara.
Nulový cholesterol – mýtus alebo realita?
Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza v bunkách a krvi. V tele ju majú všetky cicavce, u rastlín vo forme fytocholesterolov. Bez cholesterolu ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve, a východiskovou látkou vitamínu D. Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele.
Celkový cholesterol je súhrnom cholesterolov v tele (HLD a LDL), pričom LDL cholesterol má väčšiu schopnosť prenikať do ciev a usadzovať sa v nich, zúžiť až upchať cievy, čoho následkom býva cievna mozgová príhoda alebo infarkt myokardu. Naopak, HDL cholesterol je do určitej miery prospešný. Z tohto dôvodu nám nestačí poznať len hladinu celkového cholesterolu, potrebujeme poznať najmä hladinu toho „zlého“ LDL cholesterolu.
„Úlohou HDL nosiča je vychytávať z krvi plávajúci cholesterol a prenášať ho do pečene. Pečeň potom tento cholesterol spracuje na to, čo telo potrebuje. Naproti tomu LDL nosič berie cholesterol z pečene a nesie ho do ciev. A to je dôvod, prečo nazývame tento cholesterol zlý. Ak by sme nemali LDL cholesterol, tak by sme jednoducho povedané, netrpeli aterosklerózou,“ hovorí MUDr. Ivana Šoóšová, PhD, MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.
Podľa jej slov nie je toto vyjadrenie úplne jednoznačné, pretože do toho vstupujú ešte iné faktory. Ak však hovoríme o cholesterole, toto je princíp. „Znamená to, že cieľom našej liečebnej snahy je, čo najviac znížiť hladinu LDL nosiča a na neho naviazaného cholesterolu, lebo to je ten, ktorý ide smerom z pečene do ciev.“
Dlhodobo zvýšená hladina LDL cholesterolu v krvi môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien.
Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie ako sú srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov. Preto je pri rizikových a vysoko rizikových pacientoch úlohou liečby znížiť ho na minimálne hodnoty.
„LDL cholesterol môže byť pri účinnej liečbe aj nulový. Dokonca sa stalo, že z laboratória nám prišiel výsledok s mínusovou hodnotou, čo ale v realite nie je možné. Znamená to, že ak by sa cholesterol meral priamo v laboratóriu, tak sa nenameria nič alebo absolútne nízke hodnoty. Toto je stav, ktorý niekedy vzniká aj geneticky. Pacientovi v takomto prípade chýba enzým pre tvorbu LDL cholesterolu a tým pádom ho nezachytíme v krvi. Neznamená to však, že by telo nemalo žiadny cholesterol. Má ten dobrý (HDL) a ešte iné zložky, a je ho dostatočné množstvo na to, aby zabezpečil všetky potrebné funkcie v tele. Nulový cholesterol teda nie je vo všeobecnosti zmysluplný pojem, ale nulový, alebo „takmer nulový“ LDL cholesterol existuje. Zo štúdií, z odporúčaní a mnohoročných sledovaní vieme, že čím je LDL cholesterol nižší, tým lepšie. Niekedy sa dá liečbou dosiahnuť hodnota LDL-C 0,5 mmol/l alebo 0,3 mmol/l a je to z hľadiska aterosklerózy a kardiovaskulárnych rizík, veľmi prospešné,“ hovorí MUDr. Ivana Šoóšová, PhD, MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.
Zvýšený LDL cholesterol treba liečiť, a to dlhodobým užívaním liekov. Keďže zvýšený cholesterol nevidíte ani necítite, netreba sa nechať zmiasť pocitom, že je všetko v poriadku. Ak vám lekár predpísal lieky, užívajte ich podľa jeho inštrukcií. V prípade, že sa vám polepší, lieky nevysadzujte.
Odporúčané cieľové hodnoty pre LDL -C podľa úrovne kardiovaskulárneho rizika
Kardiovaskulárne riziko – Cieľové hodnoty LDL-C
Extrémne vysoké riziko (výskyt 2. vaskulárnej príhody do 2 rokov nie nevyhnutne rovnakého typu ako prvá udalosť menej ako 0,1 mmol/l
Veľmi vysoké riziko (po prekonaní infarkt myokardu, cievnej mozgovej príhody, kritickej končatinovej ischémii a pod.) menej ako 1,4 mmol/l
Vysoké riziko menej ako 1,8 mmol/l
Stredné menej ako 2,6 mmol/l
Nízke menej ako 3,0 mmol
„Priemerná hodnota LDL cholesterolu u slovenských pacientov vo veľmi vysokom kardiovaskulárnom riziku je na úrovni 3 – 3,5 mmol/l. To je extrémne vysoká hladina. Pre pacienta, ktorý je po infarkte alebo cievnej mozgovej príhode, bypasse alebo výkone na periférnych cievach, je naším cieľom znížiť LDL cholesterol pod 1,4 mmol/l. V takýchto prípadoch nestačia len režimové opatrenia, musíme nasadiť aj farmakologickú liečbu. A tá je v absolútnej väčšine prípadov potrebná doživotne. LDL cholesterol znižujú tzv. statíny. Avšak ani intenzívna statínová liečba niekedy nestačí na to, aby sme dosiahli u vysoko rizikových pacientov úroveň cholesterolu pod 1,4 mmol/l. V tomto prípade pridávame k perorálnej (tabletkovej) forme inovatívnu injekčnú liečbu, vďaka ktorej sa darí znížiť LDL cholesterol na želané hodnoty, ideálne až takmer „nulové“ (teda menej ako 1,0 mmol/l). Statíny v tzv. primárnej prevencii sú liečbou voľby pre ľudí, ktorí majú vysoký LDL cholesterol (napríklad na úrovni 4,0 mmol/l a viac) a potrebujú ho znížiť o 50 percent, ale inak nie sú vo veľmi vysokom kardiologickom riziku, teda neprekovali infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu alebo nepodstúpili intervenčné výkony na tepnách. V súčasnosti už máme pre týchto pacientov k dispozícii aj tzv. nestatínovú perorálnu hypolipidemickú liečbu, ktorá je vhodná pre osoby s intoleranciou na statíny. U pacientov, ktorí sú po vyššie popísaných kardiovaskulárnych atakoch a musíme znížiť ich LDL cholesterol na čo najnižšiu hodnotu, volíme injekčnú liečbu,“ hovorí MUDr. Ivana Šoóšová, PhD, MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.
Poznajte svoj cieľ – pýtajte sa na svoj LDL- cholesterol
Podľa slov MUDr. Andreja Čorbu z kardiologickej ambulancie v Prešove neexistuje jedna hodnota, ktorá by bola fyziologická, resp. v norme. „Veľakrát ľudia na preventívnych prehliadkach nevedia, akú majú mať hodnotu cholesterolu. Niekto im niekedy povedal, že je to okolo 5,0 mmol/l, čo už nie je celkom pravda. Dáta nám ukazujú, že každý človek má svoju normu. Z tohto dôvodu by mal byť každý človek po 40. roku veku zaradený do niektorého rizika. Každý človek má totiž mať inú hladinu cholesterolu. To nie je ako krvný tlak, kde je ideálny stav 120/80 nmHg. Pri cholesterole je to aj o veku a stratifikácii (zaradenia).“
Prečo je to dôležité? „Na základe štúdie CARDIA z roku 2020 vieme podľa aktuálnej totálnej hladiny LDL cholesterolu a veku predpovedať budúcnosť. Dokážeme totiž určiť, v ktorom veku dostane pacient infarkt myokardu. Napríklad, ak má človek vo veku 19 – 20 rokov LDL cholesterol na úrovni 3,2 mmol/l, tak priemerný vek, kedy dostane infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu je 64 rokov. Ak mu v tom istom veku nameriame LDL cholesterol na úrovni 5,0 mmol/l štatisticky by mal dostať infarkt v 40 rokoch, teda o dvadsať rokov. V prípade, že jeho cholesterol bude na úrovni 2,0 mmol/l, infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu dostane v 100 rokoch. Toto je veľmi dôležitá informácia pre všeobecných lekárov, aj pre verejnosť. Ľudia tieto informácie často neberú na vedomie, cholesterol totiž nebolí. Ak im ale povieme, že pri ich aktuálne nameranej norme má štatisticky vypočítané, že v danom veku dostane infarkt, čo urobí? Čo urobí, keď sa dozvie, že v 40 rokoch pravdepodobne dostane infarkt? „Vykašle sa na to“ alebo sa bude snažiť strážiť si hladinu cholesterolu?,“ hovorí MUDr. Andrej Čorba.
Aká je súčasná realita? Len 2% populácie spĺňa cieľ LDL-C pod 1,4 mmol/l po infarkte myokardu a priemerná hodnota LDL-C pacientov vo vysokom kardiovaskulárnom riziku je 3,2 mmol/l.
Podľa slov MUDr. Andreja Čorbu by sa mali ľudia pýtať svojho všeobecného lekára, aká je hladina ich LDL cholesterolu a aká by mala byť. To sú totiž rozhodujúce informácie o tom, kedy a či človek dostane cievnu mozgovú príhodu alebo infarkt myokardu.
Každá preventívna prehliadka je príležitosťou dozvedieť sa o stave svojho zdravotného účtu. Jedným z najpoužívanejších nástrojov k stratifikácií rizika v praxi patrí systém SCORE, ktorý je založený na veľkej reprezentatívnej vzorke pacientov z Európy.
Tieto tabuľky rizík zjednodušujú stanovenie individuálneho kardiovaskulárneho rizika v rámci primárnej prevencie, teda u pacientov bez dokumentovaného kardiovaskulárneho ochorenia. Pacienti, ktorí prekonali infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu, sú automaticky zaradení do skupiny s veľmi vysokým rizikom ďalšej kardiovaskulárnej príhody.
Vo vysokom alebo veľmi vysokom kardiovaskulárnom riziku sú aj pacienti s diabetom typu 1. a 2., kombináciou niekoľkých rizikových faktorov a chronickým ochorením obličiek.
Ostatných pacientov je potrebné dôkladne vyšetriť, odobrať anamnézu a stanoviť individuálne kardiovaskulárne riziko pomocou skórovacích systémov, ako sú nomogramy SCORE. Je veľa zdanlivo zdravých ľudí, ktorí sú nositeľmi kombinácie rizikových faktorov, ktoré môžu spoločne predstavovať nečakane vysoké riziko kardiovaskulárnych príhod.
A každé riziko má inú hladinu cholesterolu. „Keď lekár napíše, že pacient je v strednom KV riziku, mal by určiť, aká hladina LDL cholesterolu je pre neho v norme. Každý človek, ktorý bude na preventívnej prehliadke zastratifikovaný, tak okrem toho, že by mal mať tlak 120/80 nmHg, nemal by mať obezitu, mal by odchádzať z preventívnej prehliadky aj s hranicou „svojho“ LDL cholesterolu. Znamená to, že každý z nás má inú hranicu a preto by mali ľudia vedieť, v akej kategórii kardiovaskulárneho rizika sa nachádzajú.“
Skórovacia tabuľka sa po 40. roku veku vypĺňa u zdravých ľudí pri každej preventívnej prehliadke. U ľudí s kardiovaskulárnym rizikom sa na cholesterol pozerá už inak. Tam ide o to znížiť ho čo najviac. „Spodná hranica pre LDL cholesterol neexistuje, len vrchná. Napríklad v extrémnom kardiovaskulárnom riziku, teda keď pacient dostal infarkt 2x v priebehu dvoch rokov, by mal mať LDL cholesterol na hranici pod 1,0 mmol/l,“ hovorí MUDr. Andrej Čorba.
Vysoký krvný tlak spúšťa ďalšie ochorenia
Artériová hypertenzia ako jedna z najčastejších chronických chorôb je rizikovým faktorom pre mnohé ďalšie kardiovaskulárne ochorenia, napríklad pre srdcové zlyhávanie, cievnu mozgovú príhodu, chronickú ischemickú chorobu srdca či infarkt myokardu. Je preto potrebné liečiť ju včas, aby sa zabránilo vzniku mnohých vážnych komplikácií.
Hraničnou hodnotou pre začatie liečby hypertenzie je tlak krvi 140/90 mmHg a vyšší. U liečených a dobre kontrolovaných hypertonikov je žiaduce, aby hodnota tlaku krvi nebola vyššia ako 130/80 mmHg. Hypertenzia je chronické ochorenie, ktoré sa nedá úplne vyliečiť. Je možné ho však dobre a dlhodobo kontrolovať.
Artériová hypertenzia alebo choroba vysokého krvného tlaku je celosvetovým problémom. Postihuje 40 až 50 % dospelých ľudí vo veku nad 18 rokov. Napriek tomu približne polovica ľudí s vysokým krvným tlakom vôbec nevie o tom, že má vysoký krvný tlak, pretože v začiatkoch ochorenia nepociťujú žiadne príznaky
A ťažkosti.
Jediný spôsob, ako sa dozvedieť, či trpíte artériovou hypertenziou, je dať si správne odmerať svoj krvný tlak. Aby sme mali svoj vysoký krvný tlak pod kontrolou, musíme byť najskôr správne diagnostikovaní. Hypertenzia celkovo postihuje dvoch až troch z piatich mužov alebo žien.
Každý piaty pacient, ktorý navštívi svojho praktického lekára a je mu zmeraný tlak, ho má vyšší, hoci o tom vôbec nevie. Týka sa to približne pol milióna dospelej populácie na Slovensku.
Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) patria celosvetovo na prvé miesto príčin smrti. Do roku 2015 sa očakávalo, že počet úmrtí dosiahne 20 miliónov. Hypertenzia je jedným z najdôležitejších rizikových faktorov mnohých KVO s podstatným vplyvom na morbiditu a mortalitu. Do roku 2025 sa očakáva že hypertenziou bude trpieť až 1,56 miliardy dospelých na svete.
Optimálne hodnoty krvného tlaku u zdravého človeka sú 120/80 mmHg
Hodnoty nad 140/90 mmHg namerané v pokoji, znamenajú vysoký krvný tlak. Zároveň sú to aj prahové hodnoty, kedy už je potrebné začať s liečbou hypertenzie. Pre väčšinu liečených pacientov je cieľový tlak krvi pod 130/80 mmHg.
Ani u starších pacientov nad 65 rokov by nemal presiahnuť hodnoty 140/80 mmHg. Pri meraní tlaku je dôležité merať si aj srdcovú frekvenciu: optimálna je okolo 60 úderov za minútu. Za rizikovú sa u hypertonikov považuje srdcová frekvencia nad 80 úderov za minútu v pokoji, bez ohľadu na vek.
Starajte sa o svoje obličky – zachráňte svoje srdce
Obličky a srdce sú zdanlivo nesúvisiace orgány, no sú prepojené natoľko, že porucha jedného vytvára podmienky na poškodenie funkcie druhého. Mnohým úmrtiam na infarkt myokardu či cievnu mozgovú príhodu by sa dalo zabrániť, keby sa ľudia starali o svoje obličky.
Čo robia zdravé obličky?
pracujú nepretržite a neúnavne 7 dní v týždni, 24 hodín denne,
pôsobia ako filter krvi – zabezpečujú očistenie krvi od odpadových látok,
regulujú soli a tekutiny v organizme,
kontrolujú množstvo krvi a tkanivových tekutín,
udržiavajú krvný tlak,
produkujú hormón erytropoetín, ktorý ovplyvňuje tvorbu červených krviniek,
aktivujú vitamín D z jeho neaktívnej formy,
kontrolujú hladinu vápnika a fosforu v krvi a kostiach,
ovplyvňujú silu kostí prostredníctvom kontroly hladiny vitamínu D,
udržiavajú stabilnú kyslosť vnútorného prostredia.
„Obličky majú veľkosť približne dvoch mužských pästí, ich práca v organizme je však enormná. Obličky hospodária s vodou a minerálnymi látkami. Za deň vyprodukujú približne 200 litrov primárneho moču, vylúčia 1 – 2 litre, všetko ostatné vstrebávajú. Pri práci s minerálnymi látkami je to vo väzbe na srdce najmä práca so soľou. Majú tiež endokrinnú funkciu, ak hovoríme o väzbe na srdce, je to metabolizmus hormónu (vitamínu) D. Ak sa v obličke nevytvorí vitamín D, telo nevie správne hospodáriť s vápnikom. Bežný hormón D získavame opaľovaním a stravou, a neaktívny musí prejsť obličkou, aby sa z neho stal aktívny. Ak neprejde, vzniká sekundárna hyperparatyeróza, a pri nej sa vápnik neukladá správne do kostí, ale po celom organizme. A to je problém a úplne najväčší je v tom, že sa ukladá do ciev. To už je veľmi rýchla cesta k ateroskleróze, ktorej výsledkom je často infarkt myokardu,“ hovorí Doc. MUDr. Martin Demeš, PhD, MPH, hlavný odborník MZ SR pre nefrológiu.
Ochorenia obličiek spočiatku nespôsobujú žiadne výrazné problémy. Mnohí pacienti preto vyhľadajú lekára príliš neskoro, keď je už ochorenie nezvratné a poškodilo aj iné orgány. Najviac ohrození sú pacienti s cukrovkou a vysokým krvným tlakom, preto by mali svoje obličky kontrolovať pravidelne. Funkciu obličiek je možné jednoducho odhaliť vyšetrením moču a krvi.
Ak sa podarí chronické ochorenie obličiek (CKD – Chronic Kidney Disease) diagnostikovať včas, dá sa úspešne liečiť, zastaviť postup ochorenia a tak aj predchádzať jeho komplikáciám. Správna a dostatočne včasná liečba obličkových ochorení môže dlhodobo znížiť zdravotné riziká, a to nielen v súvislosti s obličkami, ale zároveň aj zdravím srdca a ciev.
Samotné CKD, ako aj jeho komplikácie, spôsobujú zrýchlené kôrnatenie tepien – aterosklerózu, čo zvyšuje riziko infarktu, cievnej mozgovej príhody, srdcového zlyhania, poruchy prekrvenia končatín, náhlej smrti… Pri obličkovej nedostatočnosti ohrozujú tieto stavy aj mladých pacientov.
„Obličkové ochorenia nebolia. Väčšinou sú chronické a prídeme na ne často náhodou pri preventívnej prehliadke. Veľakrát, a je to približne 20 percent pacientov, príde už vo finálnom zlyhaní obličiek a potrebujú hneď dialýzu. V tom je zákernosť tejto choroby. Nedáva signály, ktoré by boli úplne zrejmé,“ hovorí Doc. MUDr. Martin Demeš, PhD, MPH, hlavný odborník MZ SR pre nefrológiu.
Signály poškodenia obličiek môžu byť podľa jeho slov veľmi jednoduché. Napríklad bolesť hlavy, ktorá môže byť spôsobená renálnou hypertenziou. Väčšina ľudí však pri bolesti hlavy užije analgetikum, čím ešte viac „dokŕmi“ obličku. Ďalším príznakom je únava, nekvalitný spánok a tiež opuchy na rôznych častiach tela. „Toto všetko chronicky prichádza, človek si na to zvyká a nakoniec, keď už to bude na nevydržanie pôjde človek k lekárovi a zistí, že je neskoro,“ konštatuje situáciu Doc. MUDr. Martin Demeš. Hovorí tiež, že obličky sa vyšetrujú v rámci preventívnej prehliadky a odporúča tiež používať aspoň z času na čas indikačné obličkové papieriky.
Žily sú diaľnicou k srdcu
„Žily sú diaľnicou k srdcu“[1], cez ktorú prúdi samotný život. Každý úder srdca je impulz, ktorý poháňa krv do všetkých častí tela, zásobuje ho kyslíkom a potrebnými živinami.
Ochorenia žíl a kardiovaskulárne ochorenia sú úzko prepojené, pretože obidva systémy – žilový aj srdcovo-cievny – zohrávajú kľúčovú úlohu v cirkulácii (obehu) krvi v tele.
Preto pri ochoreniach žíl (žilového systému), môže dochádzať k zhoršeniu návratu krvi do srdca a naopak, ochorenia srdca (kardiovaskulárne ochorenia), môžu ovplyvniť funkciu žíl, napríklad znížením srdcového výdaja, čo môže spôsobiť hromadenie krvi v dolných končatinách a viesť k tvorbe opuchov či dokonca vzniku kŕčových žíl.
Tento komplexný vzťah medzi žilami a srdcom podčiarkuje dôležitosť prevencie, včasnej diagnostiky a liečby ochorení, ktoré postihujú tieto dva systémy.
Chronickým žilovým ochorením označujeme rôznorodé chorobné stavy žilového systému s chronickým priebehom, ktoré majú pôvod v poškodení žilovej steny. Prejavujú sa objektívnymi znakmi (metličky, kŕčové žily, opuchy končatín, kožné zmeny, vred predkolenia) a/alebo subjektívnymi príznakmi.
Svetový deň srdca
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 29. september ako „Svetový deň srdca„. Svetový deň srdca podporujú organizácie WHO, Svetová federácia pre zdravé srdce (WHF) a UNESCO a pripomína sa od roku 2000. Choroby srdca a ciev patria celosvetovo k najzávažnejším príčinám pracovnej neschopnosti a tvoria tiež najväčší podiel hospitalizácií.
Slovenská nadácia srdca pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti v spolupráci s pacientskou organizáciou Únia pre zdravšie srdce sa s podporou partnerov aj tento rok snažia šíriť osvetu o rizikových faktoroch srdcovocievnych ochorení a propagovať význam prevencie v ich manažmente. Tento rok organizuje Slovenská nadácia srdca kampaň s názvom „Všetko so všetkým súvisí.“ Prečo obezita, vysoký cholesterol, hypertenzia a cukrovka môžu zničiť nielen vaše srdce, ale aj obličky.
V rámci tejto edukačnej kampane budeme druhý októbrový týždeň merať krvný tlak a robiť skríningové pletyzmografické vyšetrenie v spoločenskom vozni Železníc slovenskej republiky v smere Bratislava – Košice – Bratislava.
[1] Hamburg NM. The legs are a pathway to the heart: connections between chronic venous insufficiency and cardiovascular disease. Eur Heart J. 2021 Oct 21;42(40):4166-4168
Informačný servis
