Urbansummit opäť priniesol návod na zlepšenie života v Bratislave. Diskutovalo sa o problematickej doprave aj o bezpečnosti v hlavnom meste
7.1.2020 – November sa opäť niesol v znamení tém budúcnosti hlavného mesta. Odborná, ale aj laická verejnosť sa s nimi oboznámila vďaka platforme Urbansummit, ktorý opäť priniesol množstvo noviniek a aj kreatívnych workshopov. Vďaka spolupráci organizátorov a odborných rečníkov budú opäť výsledkom odborne spracované „Návrhy pre Bratislavu“, ktoré sú súpisom všetkých podnetov, návrhov a tipov, ktorých dodržiavaním môžeme z dlhodobého hľadiska prispieť k zlepšeniu života v hlavnom meste.
Pri myšlienkach na budúcnosť hlavného mesta sa nám vynára viacero nezodpovedaných otázok, ktorým venoval pozornosť aj tohtoročný Urbansummit. Druhý ročník konferencie sa konal počas novembra v Bratislave, a už druhýkrát bude jeho výsledkom aj súbor návrhov podložených názormi odborníkov. „Minuloročným Urbansummitom sme ukončili náš najúspešnejší rok. Teší nás, že záujem o témy ovplyvňujúce život v hlavnom meste rastie medzi odborníkmi, ale aj laickou verejnosťou. Už v januári prinesieme Návrhy pre Bratislavu – výstupný materiál, ktorý bude podkladom pre súčasného primátora a starostov a poslancov bratislavských mestských častí. Jeho cieľom je poukázať na kritické oblasti aktuálneho stavu Bratislavy, a vďaka rôznorodosti názorov odborníkov sa dopracovať ku konštruktívnym výsledkom. Aktuálne prebieha aj zber názorov na diskutované témy od občanov, ktoré budú tiež súčasťou výstupného materiálu,“ hovorí o konferencii Davy Čajko, riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá Urbansummit organizuje.
Urbansummitom spoločnosť Future Proof oficiálne ukončila sériu minuloročných konferencií. Pozitívne spätné väzby a prejavy spokojnosti od partnerov, ale aj samotných účastníkov, ktoré prichádzali v slovnej aj písomnej forme, im však dodávajú novú energiu a chuť rozširovať svoje pôsobenie aj v ďalších krajoch Slovenska a sveta. „Partnerom a návštevníkom našich konferencií vieme už teraz povedať, že tento rok sa majú na čo tešiť, keďže nás čaká rekordný počet špecializovaných konferencií a workshopov,“ približuje smerovanie projektov Davy Čajko.
Minuloročný Urbansummit mal dve časti. Prvou bola festivalová časť, ktorá sa uskutočnila 7. novembra. Jej súčasťou bol tematický workshop na tému „Posilnenie obehového bio hospodárstva v mestách“. Druhá, konferenčná časť, sa konala 27. novembra. Jej súčasťou bolo 6 diskusných panelov, ktorých sa zúčastnilo 30 odborných rečníkov a 160 účastníkov. Témami diskusných panelov boli mestské aktivity za rok, neziskový sektor a združenia pre lepšie mesto, bezpečnosť v meste, urbanizmus I. – Brownfiedly, urbanizmus II. – pripravenosť mesta na klimatické zmeny a doprava.
Úvod patril Jane Juriovej z Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá hovorila o výsledkoch analýzy na potrebu reformy samospráv. „Spomedzi 79 hlavných miest krajín EÚ skončila Bratislava ako tretie najhoršie mesto v hodnotení spokojnosti a dôvery voči verejným službám. Hlavným problémom bývania a s ním súvisiaci nedostatok nájomných bytov, ale aj nedostatočná kapacita materských a základných škôl. Problémom sú aj dane z nehnuteľnosti, keďže menšie mestské časti dosahujú v porovnaní s väčšími takmer trojnásobok príjmov,“ konštatovala Juriová.
Na tému mestské aktivity za rok debatovali starostovia mestských častí Bratislavy. Zbilancovali uplynulé aktivity a predstavili výzvy nasledujúceho obdobia. Dárius Krajčír, starosta mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves, hovoril o zameraní sa na projekty rozširovania kapacity materských a základných škôl, ktorých zanedbanie by mohlo negatívne zasiahnuť do života produktívneho obyvateľstva. Milan Beláček z oddielu rozvoja mestskej časti Bratislava – Dúbravka zas priblížil nutnosť rekonštrukcie väčšiny obytných budov, keďže patria k jedným z najstarších v Bratislave. Ich cieľ je hľadať ekologickejšie riešenia na princípe zelenej a modrej koncepcie, s prihliadaním na zlepšenie mikroklímy a zachovanie vysokého pomeru zelene na obyvateľa. Do diskusie prispel aj Michal Drotován, starosta mestskej časti Bratislava – Rača, ktorý priblíži zložitosť vo financovaní samospráv. „Súčasné pravidlá sú nastavené tak, že samospráva môže čerpať úver len do výšky 50% svojho ročného príjmu. To je akoby bežný človek, ktorého čistý mesačný príjem je 1 000 EUR, mohol vziať úver len 7 500 EUR. Zaobstarať si bývanie pri takýchto podmienkach je však nemožné. Preto musia samosprávy riešiť financie inou cestou – napr. cez eurofondy, ktoré však vedia celý proces skomplikovať a predĺžiť, výsledkom čoho je aj stagnovanie projektov, ktorému, žiaľ, momentálne čelíme,“ uviedol Drotován.
Oblasť neziskového sektora a združení pre lepšie mesto sa dotkla aj vplyvu podpory neziskového sektora na kvalitu života v meste, či aktivít na podporu sociálnych skupín obyvateľstva realizovateľných v spolupráci s mestom. Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka Nadácie Pontis, poukázala aj na fakt, že neziskový sektor môže pôsobiť aj na zlepšenie vzťahov s okolím, napr. podporou ekonomiky v odľahlých častiach Slovenska. Diskusie sa zúčastnil aj František Kašický, veľvyslanec Ministerstva zahraničných vecí a Európskych záležitostí SR, ktorý uviedol, že aj v rámci Nórskych grantov existujú programy na podporu projektov neziskového sektora, a to nielen pri ich štarte, ale aj ďalšom prevádzkovaní.
Obsahom tretieho panela bola bezpečnosť. Medzi spíkrami bol aj Marek Gajdoš, náčelník mestskej polície hlavného mesta, ktorý konštatoval, že v porovnaní s ostatnými európskymi mestami je Bratislava stále bezpečným miestom pre život. Prispieva k tomu aj mestský kamerový systém, ktorý by v budúcnosti mohol nahradiť tzv. face recognition. „Ide o extrémne sofistikovaný systém, ktorý tvár osoby identifikuje podľa výrazu tváre či emócií,“ uviedol Robert Watts zo spoločnosti Digital Barriers. Využitie tejto technológie v praxi však nie je jednoduché. „Face recognition je riešením budúcnosti, no zatiaľ máme z jeho zavedenia aj isté obavy. Pri tejto úrovni technológie už totiž narážame na konflikt medzi bezpečnosťou a právom na súkromie,“ doplnil Radovan Braník, bezpečnostný analytik.
Štvrtý a piaty diskusný panel sa venoval urbanizmu. Prvá časť diskutovala o budúcnosti tzv. brownfieldov, nevyužívaných priemyselných areáloch či iných potenciálnych pozemkoch. „Kedysi bola brownfieldom Eurovea a Hotel Kyjev s Kamenným námestím, ďalším bude možno Incheba. Zimný prístav, Trnavské mýto – to všetko sú brownfieldy a my sa tvárime, že ich problém sa nejako vyrieši. Samé sa však nevyrieši nič, a keď áno, tak nie v náš prospech,“ uviedol architekt Branislav Kaliský. Prvým krokom k úspechu je určite otvorená komunikácia medzi majiteľmi takýchto objektov. Aj preto boli k tejto debate prizvaní aj zástupcovia majiteľa Istropolisu, no diskusie sa im nepodarilo zúčastniť. Dôležitosť spolupráce vlastníkov a ich kooperácie s mestom podporila aj Erika Horanská zo sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja Ministerstva dopravy a výstavby SR. Do diskusie prispel aj starosta mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, Rudolf Kusý, ktorý v rámci spolupráce zdôrazňuje aj nutnosť prítomnosti štátu. „Bratislavská Filiálka je príkladom brownfieldu, ktorý si bude vyžadovať masívnu finančnú podporu, či už zo strany Európskej únie, ale aj štátu, preto takáto aktivita nemôže byť len vecou mesta. Štát by mal určiť osobu, ktorá bude zodpovedná za koordináciu všetkých majiteľov a činností, a vypracuje stratégiu na komplexné riešenie tejto otázky,“ uviedol Kusý.
Druhá časť urbanizmu sa venovala pripravenosti mesta na klimatické zmeny. Zuzana Hudeková, projektová špecialistka na zelenú infraštruktúru a pracovníčka referátu riadenia projektov v Karlovej Vsi upozornila na fakt, že zmena klímy je celosvetový problém. Pri riešení jeho dopadov by sme preto mali spolupracovať aj so samosprávami. Výsledkom spolupráce môžu byť rôzne modely, ktorými vieme predchádzať napr. vzniku povodní. K téme vody a k inovatívnym technológiám jej správy a čistenia sa vyjadril aj Peter Olajoš, generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. „Obrovskou výhodu Slovensku je, že naša voda je viac než kvalitná. Problémom je však infraštruktúra, ktorej rekonštrukcia je po 30 rokoch zanedbávania príliš nákladná. Náklady na inovatívne technológie navyše nie sú zohľadnené v cene vody, a to nám nedáva veľký priestor na to, aby sme ich mohli rozvíjať,“ uviedol Olajoš.
Panel o doprave vyvolal najväčší záujem. Ambíciou organizátora bolo z ohľadu na dôležitosť tejto témy iniciovať diskusiu, kde sa stretli názory viacerých kľúčových aktérov z hľadiska dopravnej situácie v hlavnom meste. Vďaka šikovnosti organizátora sa títo aktéri stretli na jednom pódiu, čo hodnotili samotní účastníci ako vzácny okamih. Táto situácia by mala zároveň vyústiť do otvorenej platformy pravidelných stretnutí a výmeny názorov s cieľom hľadania spoločných riešení. V rámci dopravy Bratislava bojuje so zastaralou a neefektívne umiestnenou električkovou traťou, slabou nadväznosťou spojov, chýbajúcim obchvatom, poddimenzovanými vstupmi do mesta, nedostatočnou parkovacou kapacitou, ale aj so „syndrómom lenivého človeka“, o ktorom hovoril Tibor Schlosser z Katedry dopravných stavieb STU v Bratislave. Potenciál tkvie najmä v železničnej doprave, o ktorej rozprával Karol Martinček, podpredseda predstavenstva a riaditeľ úseku obchodu ZSSK. „Problémom železničnej dopravy je stav infraštruktúry, ktorý neumožňuje cestovať vyššími prepravnými rýchlosťami, čím sa obmedzuje aj počet prepravených osôb. Ak by sa zvýšila prepravná rýchlosť z aktuálnych 68 km/h na 140 km/h, počet prepravených osôb by tým vzrástol z aktuálnych 76 až na 150 miliónov. ZSSK by si na všetky náklady dokázala zarobiť a nebola by odkázaná na štátne dotácie,“ vysvetlil Martinček. „Zavedenie celomestskej parkovacej politiky od roku 2021 je hlavným míľnikom, na ktorý sa mestský dopravca zameriava. Dopravný podnik Bratislava však ambíciu posilňovať kapacitu a zvyšovať kvalitu služieb má aj bez nej. Už dnes sa tak deje v úzkej súčinnosti s jeho akcionárom, mestom Bratislava. DPB tiež berie do úvahy podnety verejnosti,“ doplnil zástupca DPB, a. s. v paneli Doprava, RNDr. Vladimír Tóth, PhD.
Veríme, že všetci účastníci diskusií si odniesli čo najviac užitočných informácií, ktoré budú môcť aj v praxi využiť. V sérii konferencií bude spoločnosť Future Proof opäť pokračovať na jar budúceho roka. Už 4. februára 2020 sa môžete tešiť na Cleantechsummit, ktorý sa bude venovať najnovším témam z oblasti čistých energií a aj dôležitému regiónu v Košiciach. „Každá časť Slovenska má svoje špecifiká, ktoré regiónu pomáhajú k energetickej samostatnosti a rozvoju ekonomického potenciálu. Potrebné je pritiahnuť pozornosť všetkých relevantných aktérov a prispieť tak demokratickou cestou k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Cez konferenčnú platformu prichádzame do Košíc prvýkrát, a tešíme sa na mapovanie celého ekosystému a prepojenia s Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom“ uviedol Čajko.
Konferencia Urbansummit by nebola tým, čím je bez spolupráce s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a podpore všetkých kľúčových partnerov:
Hlavní partneri: Antik Telecom, Železničná spoločnosť Slovensko
Partneri: Bratislavská vodárenská spoločnosť, ŽSR, Dopravný podnik Bratislava, Bratislavská integrovaná doprava
Podporovatelia: Bratislava – Staré mesto, ECM ECO Monitoring, SHMÚ, BIOVOICES, STU Bratislava, Anwell, sli.do, INCELL.
Inzercia
