Súhrn správ domáceho spravodajstva z 5. novembra
SR/ČÍNA: Číňania zrušili plánované bilaterálne stretnutie s Ficom
Čínska strana zrušila bilaterálne rokovanie so slovenským premiérom Robertom Ficom, ktoré bolo naplánované pred summitu krajín strednej a východnej Európy a Číny v lotyšskej Rige. Vzťahy medzi SR a Čínou sa v poslednom období spomínali v súvislosti so stretnutím prezidenta Andreja Kisku s duchovným vodcom tibetských budhistov Dalajlámom. Prezident Kiska sa s Dalajlámom stretol v októbri tohto roku. Neprijal ho však v Prezidentskom paláci, ale boli na spoločnom obede mimo paláca. Kiska sa s Dalajlámom už v minulosti stretol, teraz však po prvýkrát ako prezident. Čínske ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti so stretnutím uviedlo, že podnikne odvetné opatrenia. Prezident však neskôr argumentoval, že sa niekoľko dní pred návštevou dalajlámu na Slovensku stretol s čínskym veľvyslancom a vysvetlil mu výsostne osobné dôvody súkromného stretnutia. Ako povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, stretnutie Kisku s Dalajlámom bude mať na vzájomné vzťahy SR a Číny negatívny dopad.
SUMMIT: Európa podpíše s Čínou memorandum o porozumení
Po spoločnom rokovaní predsedov vlád 16 krajín strednej a východnej Európy a Číny v Lotyšskej Rige podpíše Slovenská republika s Čínou Memorandum o porozumení. Hoci na summite 16+1 oficiálne zastupuje Slovensko premiér Robert Fico, memorandum podpíše štátna tajomníčka Ministerstva financií SR Dana Meager. Po skončení summitu bude mať Fico brífing. Rokovanie vedie lotyšský premiér Maris Kučinskis.
Tri prioritné oblasti spolupráce do budúcnosti, o ktorých dnes rokujú aj na summite, sú infraštruktúra, špičkové technológie a ekologicky šetrné technológie. Vzťahy však posilňujú aj v oblasti dopravy, vzdelávania, vedy, výskumu, inovácií či cestovného ruchu. Výsledkom summitu bude strategická agenda tohto partnerstva do roku 2020. V rámci medzinárodnej spolupráce považujú partneri zoskupenia 16+1 toto partnerstvo za pokrokové. Navyše úzka spolupráca jedenástich krajín Európskej únie s Čínou prispieva v oblasti strategického partnerstva k vyrovnaným a dobrým vzťahom v rámci celej únie. Šestnásťčlenný tím krajín strednej a východnej Európy tvoria Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Maďarsko, Čierna Hora, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Srbsko a Slovensko.
VOĽBY: V 22 obciach volia starostov, v ďalších i poslancov
Občania v niektorých slovenských obciach v doplňujúcich voľbách rozhodujú o poslancoch do ich samospráv aj o starostoch. Predseda parlamentu Andrej Danko vyhlásil voľby do orgánov samospráv obcí ešte v apríli a v júli. Nové, alebo aj takzvané doplňujúce obecné voľby, sa konajú v obciach vo všetkých ôsmich krajoch. Pôvodne sa mali konať v 48 obciach, v piatich však nikto neprejavil záujem kandidovať. Kandidačné listiny nepodali, a nové voľby teda dnes nie sú v obciach Ondavka (okres Bardejov), Jakubov (okr. Malacky), Veľká Čausa (okr. Prievidza), Orovnica (okr. Žarnovica) a Vislanka (okr. Stará Ľubovňa). Agentúru SITA o tom informovala riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra Eva Chmelová. Kandidačné listiny bolo treba podať do 11. septembra.
Iba starostov si dnes občania volia v 21 obciach na Slovensku. O nových poslancoch sa hlasuje v ďalších 21 obciach na Slovensku.
SNS: Chce spresniť zákon o pedagogických zamestnancoch
Odstrániť výkladový nedostatok v zákone o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch je cieľom návrhu novely zákona, ktorý na novembrovú schôdzu parlamentu predkladá poslankyňa NR SR za SNS Eva Smolíková. Predložený návrh zákona podľa nej jednoznačne spresňuje postavenie majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe a učiteľov umeleckej praxe, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosť na pracovisku praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania ako pedagogických zamestnancov. „Keďže pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, v praxi vznikajú nejasnosti, či reálne aj naďalej ide o pedagogického zamestnanca,“ uvádza poslankyňa v dôvodovej správe.
BUGÁR: Aby Turecko mohlo vstúpiť do EÚ, musí sa vyrovnať s minulosťou
Podmienkou pre vstup Turecka do Európskej únie by podľa predsedu strany Most-Híd a podpredsedu NR SR Bélu Bugára malo byť vyrovnanie sa s minulosťou. Ako povedal Bugár pre agentúru SITA, Turecko by malo uznať genocídu zo začiatku 20. storočia, ktorú spáchali Turci na Arménoch. Podľa neho je otázne, či si potrebu takéhoto kroku uvedomujú aj predstavitelia EÚ. „Nie som si tým istý,“ konštatoval s tým, že Turecko si musí uvedomiť, že je potrebné splniť všetky podmienky pre vstup do EÚ, alebo nebude jej členom. „Teraz uvažujú, že zavedú trest smrti. Ak sa to stane, nedostanú sa do EÚ,“ zdôraznil.
Slovenská parlamentná delegácia si tento týždeň uctila obete arménskej genocídy, keď položila vence k Pamätníku obetí arménskej genocídy v Jerevane a následne navštívila múzeum genocídy. Za arménsku genocídu je označované vyvražďovanie Arménov Turkami v rokoch 1915 a 1918. Národná rada SR v roku 2004 prijala uznesenie, ktorým uznala genocídu Arménov. Pri genocíde bolo Turkami vyvraždených 1,5 milióna Arménov. Turecko však spáchanie genocídy odmieta.
RTVS: Školstvu podľa Ftáčnika chýba miliarda eur
Slovenskému školstvu chýba na fungovanie približne miliarda eur. Vyhlásil to v diskusnej relácii Sobotné dialógy RTVS bývalý minister školstva Milan Ftáčnik (vo funkcii za SDĽ). „Priemer krajín OECD, medzi ktoré patrí aj Slovensko, je taký, že dávajú na vzdelávanie 5,2 percenta HDP. My sme niekde na 3,5 percenta. Ten rozdiel je miliarda eur,“ povedal Ftáčnik. Táto suma by podľa Ftáčnika pokryla napríklad zabezpečenie učebníc, financovanie podporných tímov pre inklúziu špeciálnych žiakov a takisto platy učiteľov. „Ak sa dosiahne celospoločenská zhoda na tom, že vzdelávanie je prioritou spoločnosti, tak potom musíme dať viacej peňazí,“ uviedol Ftáčnik. Podľa neho je dokument Národný program výchovy a vzdelávania, ktorý v súčasnosti pripravuje rezort školstva, zameraný na to, aby dopomohol k zhode na cieľoch, ktoré sa majú v oblasti vzdelávania stanoviť. Potom sa následne budú môcť stanoviť kroky, prostredníctvom ktorých je možné tieto ciele dosiahnuť. Dokument napríklad namiesto doterajšej povinnej školskej dochádzky zavádza pojem povinného vzdelávania medzi piatym a 17-tym rokom veku dieťaťa. „Posunutie smerom nadol má zmysel, pretože pripraví dieťa na školskú dochádzku,“ povedal Ftáčnik. Zároveň je podľa neho cieľom aj zlepšiť spätnú väzbu medzi učiteľmi a rodičmi detí, ktorá by mala existovať aj na inej úrovni, ako je známkovanie.
MK SR: Zverejnili návrh o fonde pre kultúru národnostných menšín
Vytvoriť verejnoprávnu inštitúciu, ktorá zabezpečí efektívnu podporu kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menšín je cieľom návrhu zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín na Slovensku. Návrh, ktorý zároveň novelizuje zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, pripravuje Ministerstvo kultúry (MK) SR. Ako sa uvádza v predbežnej informácii o pripravovanom návrhu zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, „administratíva a rozhodovacie procesy fondu budú nezávislé od ústredných orgánov štátnej správy. Inštitúciu budú riadiť a o prideľovaní prostriedkov rozhodovať samotní zástupcovia zo všetkých národnostných menšín žijúcich na Slovensku“. Navrhovaný systém financovania kultúrnych a vedeckých aktivít národnostných menšín čiastočne nahrádza súčasný dotačný systém Úradu vlády SR. Zároveň doplní existujúcu podporu financovania kultúry a umeleckých aktivít nezávislých subjektov, ktorá je v súčasnosti možná cez dve verejnoprávne inštitúcie, a to cez Audiovizuálny fond a Fond na podporu umenia.
PETÍCIA: Signatári žiadajú Slovensko bez GMO
Občianska iniciatíva Slovensko bez GMO odovzdá v pondelok ministerstvu pôdohospodárstva a ministerstvu životného prostredia petíciu Za zdravé potraviny a Slovensko bez geneticky modifikovaných organizmov, ktorú podpísalo vyše 15 000 ľudí. Ako informoval jeden z organizátorov petície Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA), signatári žiadajú, aby príslušné ministerstvá do 12 mesiacov zakázali pestovanie geneticky modifikovaných (GM) plodín a predaj GM osív na Slovensku. Chcú tiež povinné označovanie všetkých produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikované zložky vrátane živočíšnych produktov a potravín vyrábaných zo zvierat, ktoré sú kŕmené GM krmivom. Od roku 2007 sa v SR pestovalo až 13 GM plodín, z ktorých niektoré vo viacerých odrodách. V dvanástich prípadoch išlo o geneticky modifikovanú kukuricu a v jednom prípade o geneticky modifikovanú cukrovú repu. V roku 2012 sa Slovenská republika zaradila k európskym krajinám – Španielsko, Portugalsko, Česká republika a Rumunsko, ktoré pestovali v Európe GM plodiny. Petíciu odovzdajú v pondelok 7. novembra o 11:00 na Ministerstve pôdohospodárstva SR a o 14:00 na Ministerstve životného prostredia SR v Bratislave.
ŠKOLSTVO: Na univerzity smerujú kybernetické útoky, tvrdí Cisco
Slovenské vysoké školy sa ocitli v hľadáčiku kybernetického zločinu. Na ich počítačové siete smerujú tisícky útokov denne. Vyplýva to z bezpečnostnej analýzy sieťovej premávky, ktorú na slovenských univerzitách robila spoločnosť Cisco v spolupráci so spoločnosťou Alef Distribution. Informovala o tom spoločnosť Cisco, ktorá sa zaoberá oblasťou informačných technológií. Bezpečnostným auditom už prešli tri vysoké školy a celkovo sa do testovania bezpečnosti siete zatiaľ prihlásilo 11 slovenských vysokých škôl. Zariadenia Cisco, pripojené do školských sietí, počas testovania odhalili takmer 122-tisíc útokov, z čoho 329 bolo vážnych. Cisco dokázalo identifikovať IP adresy zasiahnuté útokom z internetu aj zariadenia, ktoré napadol škodlivý kód už pred začiatkom testovania. Štúdia zistila viac ako 100 počítačov komunikujúcich s riadiacimi servermi útočníkov, ktoré univerzity s existujúcimi nástrojmi nevedeli odhaliť. Nainštalovaný malvér (škodlivý softvér) umožňoval útočníkom úplnú kontrolu nad týmito zariadeniami.
ANKETA: Najkrajším mestom Slovenska je Spišská Nová Ves
Spišská Nová Ves je najkrajším mestom Slovenska 2016, vyplýva to z výsledkov rovnomennej ankety portálu SLOVAKREGION. Na prvú priečku ju posunulo viac ako 31-tisíc hlasov. Druhým najkrajším mestom sa stala Levoča, na treťom mieste sa umiestnil Bardejov. Aj prvenstvo v ankete najkrajšia obec putuje na Spiš, a to do obce Smižany, susediacej so Spišskou Novou Vsou. Levoča získala v tohtoročnej ankete celkovo 24 654 hlasov, Bardejov 24 051 hlasov. V prvej desiatke skončil ďalej Púchov, Prievidza, Ružomberok, Lučenec, Sabinov, Košice i Zvolen. Smižany získali prvenstvo v ankete najkrajšia obec vďaka 20 541 hlasom, druhé miesto patrí obci Halič (okres Lučenec) s počtom hlasov 20 381 a tretie obci Divín (okres Lučenec) s 15 845 hlasmi. V rámci súťaže sa hlasovalo aj o primátora a starostu Slovenska 2016. Primátorom roka je Branislav Tréger, primátor mesta Liptovský Hrádok, prvenstvo medzi starostami získal Vladimír Ledecký, starosta obce Spišský Hrhov (okres Levoča). Verejnosť mohla hlasovať od 1. apríla do 31. októbra. Oficiálne odovzdávanie cien sa uskutoční v januári v Bratislave.
V. TATRY: Začali so skúškami zasnežovania,snežné delá spustia čoskoro
V lyžiarskom stredisku v Tatranskej Lomnici začali so skúškami technického zasnežovania. „Predpokladáme, že ak budú priaznivé podmienky na zasnežovanie, teda celodenné mrazy, ideálne aj nízka vlhkosť vzduchu a správna sila a smer vetra, vo Vysokých Tatrách sa spustia snežné delá na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici v noci z pondelka na utorok, teda zo 7. na 8. novembra,“ informovala dnes Zuzana Fabianová, hovorkyňa prevádzkovateľa lyžiarskych stredísk v Tatrách. V lyžiarskom stredisku Jasná aktuálne podľa Fabianovej vykonávajú tlakové skúšky. „Ak budú vhodné podmienky na zasnežovanie, tak na oboch stranách Chopku sa snežné delá spustia pravdepodobne v noci zo štvrtka na piatok, teda z 10. na 11. novembra,“ uviedla Fabianová. Zimnú sezónu odštartuje vo Vysokých Tatrách 25. novembra otvorenie najnavštevovanejšej tatranskej atrakcie Tatranského ľadového dómu.
BRATISLAVA: Zbieranie podpisov za obnovu trasy linky 95 ukončili
Zbieranie podpisov za obnovenie pôvodnej trasy petržalskej autobusovej linky číslo 95 až na Šafárikovo námestie, dovtedy, kým dokončia trať električky po Janíkov dvor, ukončili. Petíciu spustil začiatkom septembra bratislavský mestský a petržalský miestny poslanec Oliver Kríž spolu so svojím hnutím Mladá Bratislava. Presný počet podpisov zatiaľ povedať nevedia, pretože ešte čakajú na hárky z centier seniorov a tiež na podpisy, ktoré prídu poštou. Všetky hárky s podpismi potom musia skontrolovať. Podľa Olivera Kríža však za dva mesiace nazbierali viac ako tritisíc podpisov. Mladá Bratislava predpokladá, že najneskôr v polovici novembra petíciu s podpismi odovzdá do podateľne bratislavského magistrátu a v kópii aj do podateľne Dopravného podniku Bratislava (DPB). Petíciou sa bude zaoberať bratislavské mestské zastupiteľstvo, pretože hromadnú dopravu v hlavnom meste financujú z mestského rozpočtu a mesto Bratislava je 100-percentným akcionárom dopravného podniku. Trasu linky číslo 95 po otvorení bratislavského Starého mosta a novej električkovej trate do Petržalky skrátili po Muchovo námestie v Petržalke. Cieľom petície bolo nazbierať taký počet podpisov, aby sa ňou zaoberal magistrát i DPB.
KEŽMAROK: Mesto už má v nemocnici väčšie rozhodovacie právomoci
Kežmarskí poslanci tento týždeň rozhodovali o ďalšom osude miestnej Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku. Návrh niektorých z nich prenajať nemocnicu na dvadsať rokov spoločnosti, ktorá ju riadi, neprešiel. Poslanci rokovali tiež o dodatku k zakladateľskej listine nemocnice a následnej zmene štatútu, zámerom bolo podľa komunikačnej manažérky mesta Zuzany Šlosárovej vrátiť rozhodovacie právomoci mestu. Doteraz predstavovali v päťčlennej správnej rade väčšinu nominanti nemocnice, dvoch navrhovalo mesto. Po novom návrh na voľbu štyroch zo šiestich členov predkladá primátor mesta alebo poslanci mestského zastupiteľstva, zvyšných dvoch nemocnica.
ORAVA: Na obnovu Centra mládeže v Ústí darovali ľudia už 40-tisíc eur
Na obnovu požiarom zničeného Oravského centra mládeže v Ústí nad Priehradou v Trstenej už ľudia darovali 40-tisíc eur. „Pre ľudí ochotných pomôcť sme urobili výzvu na darovanie financií prostredníctvom portálu darujme.sk. Ľudia sa už od prvých chvíľ po požiari ozývali, že sú ochotní a pripravení pomôcť, či už materiálne, svojou prácou alebo finančne. A sú to ľudia z celého Slovenska, dokonca aj spoza hraníc Slovenska,“ povedal pre agentúru SITA Branislav Kožuch, predseda Inštitútu na podporu a rozvoj mládeže, ktorý prevádzkuje centrum. Aktivity centra sú podľa jeho slov pozastavené až do času, kým centrum nebude opäť plne funkčné. „Veríme, že to bude čím skôr, naše optimálne riešenie je jún 2017,“ dodal Kožuch. Požiar v centre vypukol 24. októbra v skorých ranných hodinách. V jeho priestoroch sa nachádzali štyria ľudia, no nikto sa nezranil. Hasenie požiaru trvalo hasičom takmer tri hodiny. Ako požiar vznikol ešte stále zisťujú, škody vyčíslili približne na 130-tisíc eur.
SÚDY: Prípad exsudcu Igora Š. sa vracia na začiatok
Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici už vytýčil termín pojednávania s exsudcom Igorom Š., ktorý bol v roku 2013 právoplatne uznaný vinným z podplácania. Prípadom sa bude súd opäť zaoberať 30. novembra. V auguste päťčlenný senát Najvyššieho súdu SR vedený Štefanom Harabinom vyhovel dovolaniu exsudcu. Zrušil rozsudky voči nemu, ktorými bol právoplatne uznaný vinným z podplácania, a prikázal Špecializovanému trestnému súdu aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. NS SR odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v tomto prípade bol porušený zákon v ustanoveniach Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného Igora Š. Igor Š. bol ako prvý slovenský sudca obvinený z trestného činu brania úplatku. V auguste 2002 požadoval podľa obžaloby 100-tisíc korún (3 319 eur), neskôr sa uspokojil so 70 000 korunami (viac ako 2 320 eur) od vysokoškolského učiteľa za zmiernenie trestu pre jeho syna, ktorého súdil za lúpež.
KORZÁR: Hamzata S. vyhostíme do Švédska
Čečenca Hamzata S. vyhostíme do Švédska, kde má politický azyl. Rozhodlo o tom v piatok večer Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice. Informáciu zverejnil košický Korzár. Konanie o vyhostení sa začalo po tom, čo Najvyšší súd SR rozhodol o neprípustnosti vydania Hamzata S. do Ruska. Tam na neho vydali medzinárodný zatykač. Podľa denníka Korzár dostal zákaz vstupu na naše územie na 10 rokov. Dôvodom vyhostenia je, že predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, cituje denník Čečencovu advokátku Iveta Rajtáková. Hamzata S. zadržali 15. januára 2015 na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom, keď pri pasovej kontrole predložil svoj cestovný pas vystavený Švédskym kráľovstvom. Hamzatovi S. bol rozhodnutím švédskeho migračného úradu v decembri 2011 udelený v tejto severskej krajine azyl. Rusko vydalo na Hamzat S. zatykač pre podozrenie z terorizmu v roku 2007. Rusi Hamzata S. vinia z toho, že ako člen nelegálnej ozbrojenej skupiny spáchal v auguste 2004 v Groznom teroristický čin, kde sa spolu s ďalšími asi 40 ozbrojenými osobami snažil zmariť voľby čečenského prezidenta. Mali zaútočiť na policajtov, armádu aj civilov, pričom o život prišlo viacero osôb.
mt
