Sci-fi, rola matky, mystika, vzťahy, pohybové divadlo. To sú témy tohtoročného festivalu Bratislava v pohybe.
BRATISLAVA 1. októbra 2018 – Festival súčasného tanca Bratislava v pohybe predstaví počas svojho 22. ročníka šesť súborov. Jedným z nich je belgický súbor Peeping Tom, ktorý sa do Bratislavy vracia po desiatich rokoch.
PEEPING TOM sú jednou z najoriginálnejších a najúspešnejších skupín Belgickej tanečno-divadelnej scény.
Gabriela Carrizoa Franck Chartier založili súbor Peeping Tom v roku 2000. Prvý projekt Caravana (1999) odohrávajúci sa v obytnom prívese, vytvorili spolu s neskoršou, dlhodobou spolupracovníčkou Eurudike De Beul, neskôr nasledoval film Une vie inutile (2000). Tradičným znakom tvorby súboru Peeping Tom je hyperrealistická estetika zakotvená v konkrétnej scéne: záhrade, obývačke a pivnici v prvej trilógii (LeJardin, 2002; Le Salon, 2004; a Le Sous Sol, 2007), dvoch obytných prívesoch v zasneženej krajine v predstavení 32 rue Vandenbranden (2009) a vo vyhorenom divadle v A Louer (2011). Tvorcovia v nich vytvorili nestabilný vesmír, ktorý popiera logiku priestoru a času. Izolácia vedie do podvedomého sveta nočných mor, strachov a túžob, ktoré sú šikovne využité na odkrytie temnej stránky charakteru alebo komunity. Jedným zo zdrojov kreativity súboru zostáva uzavretý priestor rodinných situácií. Na túto tému súbor začal prácu na novej trilógii Vader (Otec), Moeder (Matka), Kind (Dieťa).
Predstavenie Vader v réžii Francka Chartiera malo premiéru 10. mája 2014 v Theater im Pfalzbau (Ludwigshafen, Nemecko). Druhú časť trilógie Moeder režírovala Gabriela Carrizo. Svetová premiéra sa konala v rovnakom divadle 29. septembra 2016. Na jar 2019 trilógiu zavŕši choreografia Kind.
V Bratislave vystúpia s druhou časťou trilógie. Predstavenie MATKA skúma tému a centrálnu postavu matky rovnako nežným a sarkastickým okom, ktoré je typické pre všetky produkcie súboru Peeping Tom. Hra je zároveň zábavná a tajuplná, znepokojivá no súčasne familiárna: objavujeme v nej rovnakú fascináciu pocitom, že svet je nad naše sily, rovnaký pobavený pohľad na naše zlyhávajúce pokusy urobiť ho takým, akým ho chceme mať.
Choreografka a režisérka Gabriela Carrizo vytvorila zaujímavý a svojim spôsobom znepokojivý archetypálny obraz matky, vychádzajúc pri tom z akejsi kolektívnej pamäte. Peeping Tom ponúka komplexné pohybové divadlo, vychádzajúce z úvah o význame a povinnostiach materstva, o tom, čo to znamená byť ženou, rodičom, matkou, o podvedomí, predstavách, sklamaniach i túžbach, ktoré každá matka prežíva.
„Matka nie je o matke, ale o niekoľkých matkách. Rozprávame sa o materstve, absencii, nedostatku niečoho. Hra skúma spomienky a podvedomie, aby odhalila, aké túžby, obavy, utrpenie či násilie v sebe matka nosí. Pre tento kus som chcela scénu, ktorá dokáže predstavovať niekoľko priestorov, ako multiplicita matiek. Dej sa odohráva v múzeu, ktoré môže byť vnímané ako súkromný výstavný priestor, kde sú vystavené rodinné podobizne a fotografie.“ Gabriela Carrizo
MATKA bude posledným predstavením tohtoročného festivalu. Uvedieme ho v Činohre Slovenského národného divadla, 22. októbra o 19.00.
Festival otvoria JOSEF NADJ a EN KNAP GROUP, 12. októbra o 20.00 v Mestskom divadle P.O. Hviezdoslava, predstavením DARK UNION.
Choreografa JOZEFA NADJA média často označujú ako mága javiska. DARK UNION je nová verzia jeho prvej slávnej choreografie Pekingská kačica.
Je to tragický príbeh novomanželov, ktorí zažili len krátke chvíle šťastia, pokým ich nepredvídateľnosť života rozdelila. Tento príbeh zažil Nadj ako dieťa vo svojej rodnej Kanjiži. Nadj sa spolu s tanečníkmi snažia evokovať pochmúrnu emóciu sprevádzajúcu tento smutný vzťah, ktorý sa v Nadjom rodnom meste stal takmer legendou. Udalosť, ktorej bol Nadj svedkom ako dieťa je pretavená do choreografie a slúži ako metafora plynutia času. Nadj vníma novú choreografiu ako príležitosť pre novú generáciu čeliť kľúčovým témam príbehu. Zaujímavé je, že hoci je nová choreografia podstatne kratšia než pôvodné dielo, jej téma je ďaleko univerzálnejšia – akoby chcela tento okamih uchovať pre večnosť. Ako sám hovorí, znovu vytvorenie diela so skupinou ENKNAP bolo preňho experimentom a zázrakom zároveň.
Josef Nadj ustavične hľadá nové formy a skúma ľudskosť čo najbližšie k ľudskej pravde. Skúma to podstatné: vzťah človeka k samému sebe. Pretože pre Nadja je tanec vo svojej podstate aktom ľudskosti.
Diela Josefa Nadja sa postupne stali referenciou pre moderný tanec. Okrem mnohých ocenení vo Francúzsku (Carte Blanche at the Grande Halle de La Villette in Paris in 2014; Associated Artist na 2006 Avignon Festival, ktorý Nadja oficiálne označil za „tvorcu bez hraníc”), je jeho tvorba uznávaná a oceňovaná po celom svete a s nadšením prijímaná vo vyše 50 krajinách na piatich kontinentoch, kde ju videlo viac ako 400 000 divákov najvýznamnejších tanečných divadiel. Josef Nadj čerpá inšpiráciu z veľkých mýtov ľudstva a s vášňou spája umelecké disciplíny a kultúrne referencie v snahe o vytvorenie univerzálneho jazyka. V rokoch 1995 – 2016 bol Nadj riaditeľom Centre Chorégraphique National d’Orléans. Od roku 2017 žije v Paríži a tvorí pre svoj nový súbor Atelier 3+1.
Druhým predstavením, ktoré festival uvedie v Mestskom divadle P.O. Hviezdoslava, je predstavenie VÍRUS nórskeho súboru JO STRØMGREN KOMPANI, diváci ho uvidia 13. októbra o 20.00.
JO STRØMGREN KOMPANI Vznikla v roku 1998 v Osle a postupne sa stala jednou z najúspešnejších nezávislých súborov v Škandinávii. Súbor vystupoval vo viac ako 50 krajinách sveta a každoročne absolvuje okolo 150 vystúpení vo veľkých kamenných divadlách i na malých alternatívnych scénach po celom svete. Domovskou scénou JSC v Osle je Nórska opera, kde je Jo Strømgren rezidenčným choreografom.
„Náš štýl je charakterizovaný ako svojrázny mix tanca a divadla s veľmi typickým a často až fyzickým humorom kombinovaným s temnejšími, politickými podtónmi. Ďalším typickým znakom našej tvorby je bohaté využívanie nezmyselného jazyka a v posledných rokoch aj hravé využívanie voiceoveru. JSC má stály repertoár 10 – 12 rôznych predstavení rozličných žánrov. Pre nás typickým sú variácie tanečného divadla, ale máme aj čisto divadelné a bábkové predstavenia a predstavenia pre mladého diváka.“ Jo Strømgren
VÍRUS sa odohráva v blízkej budúcnosti, kde sa udialo niečo strašné. Zdroj katastrofy sa nájde v malom opustenom bunkri – prístroj, ktorý infikuje svet hrozným vírusom. Malý tím nájde riešenie problému a dúfa, že dá svetu nový začiatok. Na vykonanie nebezpečnej misie je najatý android. No vysvitne, že aj stroje môžu mať vlastnú vôľu, svedomie a dokonca aj veľmi šarmantnú osobnosť.
VÍRUS je rozmarná etuda o budúcich víziách populárnej kultúry. Tam, kde sa klasická dráma snaží o dôslednosť dramaturgie a tém, science fiction dominujú nepravdepodobné príbehy, chyby v logike a prehnaný pátos. Tento rámec je však vhodný pre zobrazovanie ľudských zlyhaní a obáv. Účinkujúci navyše komunikujú nezmyselným jazykom.
České predstavenie ŠVIHLA, inšpirované boxom.
TEREZU HRADÍLKOVÚ fascinovala ľahkosť, s ktorou boxeri skáču cez švihadlo, rytmus ich pohybu a súhra rúk a nôh, ktorý sám o sebe pôsobil ako tanec. Nápad vznikol ako náročná fyzická výzva pri natáčaní filmu v priestoroch pražského boxerského spolku. Švihadlo nemusí byť len obyčajnou detskou hrou, symbolizuje tiež ambíciu, túžbu po výkone, snahu o sebazdokonaľovanie, či skúmanie vlastných hraníc. Počas extrémneho fyzického výkonu a skokmi cez švihadlo rozpráva Tereza Hradílková príbeh ženy a jej emócií v behu života.
„Preskakuješ sám seba, prekračuješ svoje hranice, alebo si naopak uväznený v opakujúcom sa kruhu, z ktorého sa nedá vystúpiť?“ pýta sa performerka, ktorej dielo získalo cenu Tanečná inscenácia roku 2017.
„Tereza Hradílková prináša originálny inscenačný koncept. Pre prenesenie emócií ženy v behu jej života využila obľúbenú a základnú detskú dievčenskú hru – skákanie cez švihadlo, vytvorila tým senzačnú javiskovú metaforu a zároveň podmienky pre svoj pohybový výkon, fyzicky veľmi náročný.“ Nina Vangeli.
TEREZA HRADÍLKOVÁ začínala s tancom už ako dieťa vo folklórnom súbore Valášek, neskôr sa rozhodla študovať na konzervatóriu Duncan Centre a náväzne aj na The Theaterschool Amsterdam. Na dva mesiace odišla do New Yorku a po návrate začala tancovať s rôznymi choreografmi v Českej republike a zahraničí. So svoju prvotinou, duetom Proměnná s Einat Ganz, sa hneď kvalifikovala na Aerowaves Spring Forward. Aby mohla ďalej experimentovať stala sa spoluzakladateľkou priestoru Truhlárna, kde potom vytvárala svoje doteraz najúspešnejšie sólo Švihla, ocenené medzinárodnou porotou Českej tanečnej platformy a mnohými pozvaniami do zahraničia, vrátane Rencontres chorégraphiques internationales des Seine-Saint-Denis, Julidans či Tanzmesse 2018.
ŠVIHLU uvedie A4 – priestor súčasnej kultúry, 14. októbra o 20.00.
Slovensko v hlavnom programe festivalu zastúpi KOLEKTÍV PRÍCHOD GODOTA, 15. októbra o 20.00 v BlackBox /Palackého 22/.
Príchod Godota spája etablovaných umelcov, ktorí cítia potrebu tvoriť na poli nezávislého divadla. Kolektív tvorí Katarína Mojžišová Zagorski, Jaro Viňarský, Daniel Špiner, Heidi Šinková, Miro Gábriš, Ján Valík. Občianske združenie Príchod Godota je podpísané pod fyzické a tanečné predstavenie BOHOVANIE (2018), ktoré je prvým projektom pod jeho hlavičkou, pričom umelci spolupracovali už v minulosti.
BOHOVANÍM sa označuje magický proces veštenia, zasvätenia a prosenia Boha o vyjavenie toho, čo si subjekt žiada. Je to transformačný proces. Sprostredkovateľky takéhoto vyjavenia sa nazývajú bohyne. V tomto predstavení bez slov, ktoré nie je imitáciou, ani rekonštrukciou žiadneho vystopovateľného bohovania, ale vlastnou podobou rituálu vytvoreného formou kolektívnej tvorby, sa na bohyne zahrajú Heidi Šinková a Katarína Zagorski v réžii a choreografii Jara Viňarského.
Predposledným predstavením festivalu bude sólo VOLITANT maďarskej choreografky RITY GÓBI. Uvedie ho A4 – priestor súčasnej kultúry, 19. októbra o 20.00.
Choreografie RITY GÓBI sú založené na intuícii a experimentovaní. Sú precízne vystavané a interpretované. Rita má rada minimalizmus, ale i fyzikalitu a jej extrémy. Jej tvorba je založená na osobnej skúsenosti. Ako choreografka je analytická, ako interpretka je presná v líniách pohybu tela i vnímaní priestoru.
Sólo VOLITANT získalo v roku 2018 cenu Rudolfa Labana za najlepšie predstavenie súčasného tanca v Maďarsku vytvorené v roku 2017 a bolo vybrané medzi dvadsať najlepších produkcií mladých choreografov v sieti Aerowaves. Choreografia skúma prechodný stav „už som tu“ a „ešte tam nie som“ a sprevádza nás do sveta metamorfózy. Hudbu pre predstavenie skomponoval Dávid Szegö, ktorý využil zvuky morzeovky – aj akustické aj elektronické – ktoré tvoria rámec pre tanec zložený z minimalistických prvkov, ktoré tak vytvárajú plnohodnotný divadelný efekt.
Rita Góbi je tanečníčka, choreografka a pedagogička, ktorá skúma štýly a jazyk tanca. Narodila sa v srbskom Novom Sade a študovala na Maďarskej akadémii tanca v Budapešti. Absolvovala množstvo medzinárodných tanečných workshopov a rezidencií, napríklad OMI DANCE Residency v USA a VARP residency na SE.S.TA-KoresponDance, ktorú financuje International Visegrad Foundation. Rita začala kariéru spoluprácou s niekoľkými maďarskými tanečnými súbormi (Ballet Pecs, Yvette Bozsik Company, RekaSzabó’s Company -The Symptoms, Natural Art Disasters, Eva Duda Company, L1 Dance Association) a s maďarským režisérom Miklosom Jancso. V roku 2006 založila Gobi Dance Company. Rita tiež vyučuje na umeleckej škole Nemes Nagy Ágnes a vedie workshopy v Maďarsku a v zahraničí.
Jej choreografie sú založené na intuícii a experimentovaní, ale sú precízne skonštruované pomocou opakujúcich sa minimálnych pohybov a grotesknými, pokrivenými prvkami, ktoré sa pomaly no konzekventne transformujú do inej podoby. Hrá sa s časťami vlastného tela a miluje minimalizmus a fyzikalitu tela a jeho extrémy. Jej spôsob tvorby je analytický, futuristický, precízny. Jej choreografie sú vždy založené na osobnej skúsenosti a často sprevádzané živou hudbou či umelcami z rôznych umeleckých odvetví.
Sprievodným podujatím festivalu bude po druhýkrát site-specific predstavenie v uliciach centra Bratislavy KILOMETROVÝ TANEC.
Testuje, či by tanečníci vedeli natiahnuť svoj tanec namiesto obmedzeného priestoru javiska, až na kilometrovú vzdialenosť. Diváci majú možnosť absolvovať celý kilometer alebo len jeho časť spolu s nimi. Kilometrový tanec je aj reakciou na to, že súčasný tanec nemá v Bratislave vlastný priestor, a tak vychádza do ulíc.
Začína sa „pod hodinami“ Obchodného domu MY na Kamennom námestí a končí sa na Hlavnom námestí, na svojej trase míňa zopár kaviarní, galériu, kostol, masážny salón, SND aj obchod s potravinami. Trikrát sa skryje do priechodu, chodníkovú dlažbu strieda asfalt i mačacie hlavy. KILOMETROVÝ TANEC bude zakaždým iný vďaka štyrom prominentným osobnostiam slovenského tanečného a performačného umenia, ktorých spojiť v jednom projekte je unikátne. Autorkou projektu je Katarína Zagorski.
Účinkujú:
október 2018 Lukáš Bobalík
október 2018 Radoslav Piovarči
október 2018 Soňa Ferienčíková
október 2018 Martina Hajdyla Lacová
Predstavenie začína vždy o 15.00 hod. na Kamennom námestí pod hodinami Obchodného domu MY. Jeho trasa ďalej pokračuje: Dunajská ulica – Námestie SNP – Klobučnícka – Nedbalova – Laurinská – obchodná pasáž medzi ulicami Laurinská 4 a Gorkého 3 – Slovenské národné divadlo – Námestie Eugena Suchoňa – Mostová – Hviezdoslavovo – Rybárska brána – Hlavné námestie.
Druhou časťou sprievodného programu festivalu sú tri slovenské predstavenia.
TANEČNÁ SPOLOČNOSŤ ARTYCI / Milan Kozánek, odtancuje predstavenie AS IT IS, 8. a 9. októbra o 19.00 v Divadle Ifju Szivek, BUBLA COMPANY A RESERVA, predstavenie SÓLO PRE 3 VYSÁVAČE, 21. októbra o 19.00 v Komornom divadle Ticho a spol. a rakúsky súbor FEYNMEN predstavenie GAME, 21. októbra o 20.30 v A4 – priestore súčasnej kultúry.
Predstavenie As It Is je pokračovaním štúdie hľadania čistoty výrazovosti tela bez využívania vopred definovaného príbehu. Telo tu pohybom hľadá a určuje svoje miesto vo svete a vystupuje ako sprostredkovateľ, ktorý ponúka stále nové zmeny významov, ktoré výrazne prekračujú hranice fyzikality.
Milan Kozánek toto predstavenie vytvoril spolu s Evandrom Pedronim, brazílskym tanečníkom a choreografom, ktorý žije a pôsobí vo Viedni.
Sólo pre 3 vysávače bude uvedené v premiére. Je voľným pokračovaním pohybovej telenovely o absurdnej dokonalosti a strachu zo zlyhania. Sólo ženy, ktoré sprevádza Nikto v bizarných obrazoch. Autormi a interpretmi sú Renata Ptačin a Daniel Raček.
Game je najnovšia performancia Tomáša Danielisa a jeho tvorivého tímu zo série projektov na tému moc je založená na výskume teórie hier. Jej účelom je reflexia kľúčových momentov mechaniky moci a zároveň zobrazenie dopadu týchto mocenských procesov na našu spoločnosť.
Vstupenky na všetky predstavenia je možné zakúpiť online priamo na stránke festivalu www.abp.sk v časti Vstupenky, alebo na konkrétne predstavenia priamo v divadlách festivalu.
Medzinárodný festival súčasného tanca Bratislava v pohybe sa koná od záštitou primátora Hl. mesta SR Bratislavy Iva Nesrovnala a bude aj v tomto roku prebiehať počas jedného mesiaca od 6. do 22. októbra.
Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
