Saxo Bank Šokujúce predpovede na rok 2023: Dôsledky vojnovej ekonomiky
9.12.2022 – Ako už býva zvykom, Saxo Bank, špecialista na online obchodovanie a investície, prichádza na konci roka opäť s desiatimi šokujúcimi predpoveďami na rok 2023. Predpovede sa zameriavajú na sériu nepravdepodobných, aj keď možných udalostí, ktoré, ak by naozaj nastali, vyvolali by šoky na finančných trhoch, ale rovnako aj na úrovni politických systémov a spoločenstiev.
Hoci tieto predpovede nepredstavujú základné predpovede banky o tom, čo sa v budúcom roku naozaj stane, Saxo Bank zároveň dodáva, že v podstate všetky veľké pohyby na trhoch nastanú v dôsledku niečoho poburujúceho, teda nejakého veľkého prekvapenia. „Vo svete, kde sú centrálne banky a vlády nastavené prehrať boj s infláciou, existuje riziko, že trhy budú v roku 2023 poburujúce ako nikdy predtým,“ varuje Saxo Bank.
Tohtoročné šokujúce predpovede vychádzajú z toho, že akákoľvek viera v návrat k dezinflačnej predpandemickej dynamike je nemožná. „Hlavnou príčinou je, že svet vstúpil do globálnej vojnovej ekonomiky, kde každá svetová veľmoc sa teraz snaží podporiť svoju národnú bezpečnosť na všetkých frontoch, či už v doslovnom vojenskom zmysle, alebo v zmysle hĺbkového riešenia problémov dodávateľských reťazcov, energetickej a dokonca finančnej neistoty, ktoré odhalila pandémia a ruská invázia na Ukrajinu,“ hovorí investičný stratég Saxo Bank Steen Jakobsen.
Svet vo vojne
Ruská vojenská invázia na Ukrajinu priniesla do Európy mentalitu vojnovej ekonomiky v takom rozsahu, aký sme tu nemali od roku 1945. Nejde len o žalostne nedostatočné vojenské kapacity, ale aj o doterajší priemyselný model založený na lacných energiách so silným centrom v Nemecku. Tri z desiatich šokujúcich predpovedí na rok 2023 preto upriamujú pozornosť na to, ako môže Európa reagovať na túto skúšku.
Saxo Bank predpovedá, že metódy vojnového hospodárstva si osvoja aj globálne mocnosti. „USA a Čína sa udomácňujú v mentalite vojnového hospodárstva, keďže ich eskalujúca obchodná a technologická rivalita pokračuje. Satelitné krajiny sa tak môžu ocitnúť pod silným tlakom, aby sa nenechali zatiahnuť do „obchodnej studenej vojny“. Pre ktorúkoľvek krajinu bez dlhodobého vojenského spojenectva s USA bude neprijateľné zostať zraniteľnou voči globálnemu dolárovému systému. Preto predpokladáme, že tieto mocnosti sa dohodnú na novej rezervnej mene,“ píše Saxo Bank vo svojej predpovedi.
Vo svojej šokujúcej predpovedi banka dodáva, že ak sa téza o vojnovej ekonomike ukáže ako správna, potom môžeme očakávať dlhotrvajúcu infláciu. „Ak bude inflácia čo i len mierne vyššia ako polovica maximálnej miery z roku 2022, šokujúce výsledky sú takmer zaručené, “ píše sa v komentári k predpovedi. Dlhodobú vysokú infláciu podporuje podľa banky aj správanie centrálnych bánk. „Tie síce tvrdia, že sa pokúšajú bojovať proti inflácii, v skutočnosti však v tom nechcú byť príliš úspešné. Je to preto, že z dlhodobého hľadiska si silne zadlžený štát takmer vždy vyberie radšej infláciu než úsporné opatrenia alebo zlyhanie úverov.“
A teraz už poďme na jednotlivé predpovede!
1. Koalícia miliardárov vytvorí bilión dolárový energetický projekt
V roku 2023 budú bohatí majitelia veľkých technologických firiem a ďalší technofilní miliardári nervózni z nedostatočného pokroku vo vývoji energetickej infraštruktúry potrebnej na prechod na udržateľné energie. Preto sa spoja a vytvoria konzorcium s názovm Third Stone s cieľom získať viac ako bilión dolárov na investície do energetických riešení. Firmy, ktoré sa do konzorcia zapoja, stúpnu na hodnote v inak slabom investičnom prostredí.
2. Francúzsky prezident Macron odstúpi
V parlamentných voľbách v júni 2022 stratili strana prezidenta Emmanuela Macrona a jeho prívrženci úplnú väčšinu v parlamente. Tvárou v tvár silnej opozícii ľavicovej aliancie NUPES a krajne pravicovému hnutiu Marine Le Penovej nemá vláda inú možnosť, ako v zrýchlenom konaní prijať dôležité zákony, vrátane štátneho rozpočtu na rok 2023, čím ale aktivuje článok 49.3 francúzskej ústavy. Obchádzanie zákonodarcov však nemôže byť dlhodobým spôsobom vládnutia v demokracii a preto sa Macron podľa vzoru Charlesa de Gaulla začiatkom roku 2023 nečakane rozhodne rezignovať. Macronovo odsúpenie otvorí dvere Elyzejského paláca krajne pravicovej sokyni Le Penovej, čo šokuje verejnosť v celom Francúzsku aj mimo neho a vystaví projekt EÚ existenčnej výzve.
3. Zlato vystrelí k 3 tisíc dolárovej hranici
Rok 2023 bude rokom, kedy trhy konečne zistia, že inflácia tu zostane naozaj dlhodobo. S príchodom jari sa Čína rozhodne upustiť od svojej politiky nulovej tolerancie covidu a oslobodený čínsky dopyt spôsobí nový nárast cien komodít. Zlato dostane podporu aj z ďalších strán. Prvou bude geopolitické pozadie silnejúcej mentality vojnovej ekonomiky založenej na sebestačnosti a minimalizovaní držby zahraničných devízových rezerv v prospech zlata. Druhou budú masívne investície do nových priorít národnej bezpečnosti, vrátane zdrojov energií, energetickej transformácie a dodávateľských reťazcov. Treťou bude rastúca globálna likvidita. Zlato sa v dôsledku týchto faktorov vyšplhá na min. 3 tisíc USD.
4. Založenie ozbrojených síl EÚ
Ruská invázia na Ukrajinu priniesla do Európy najväčší otvorený vojnový konflikt od roku 1945 a v USA zase exprezident Trump ohlásil svoju opätovnú kandidatúru na prezidenta vo voľbách v roku 2024. Pre Európu bude preto čoraz jasnejšie, že si musí dať do poriadku svoj obranný postoj, nakoľko sa bude môcť čoraz menej spoliehať na vratký politický cyklus USA a bude čeliť riziku, že USA úplne stiahnu svoj záväzok voči Európe po dosiahnutí ukrajinsko-ruského prímeria. Odpoveďou bude vytvorenie ozbrojených síl EÚ do roku 2028 s cieľom vytvoriť plne personálne obsadené a nasaditeľné pozemné, námorné, vzdušné a vesmírne operačné sily, ktoré budú financované výdavkami vo výške 10 biliónov EUR v nasledujúcich dvoch dekádach. Na financovanie nových ozbrojených síl EÚ sa budú vydávať dlhopisy únie, čo značne prehĺbi trh so štátnymi dlhopismi EÚ. To povedie k silnému oživeniu eura.
5. Aspoň jeden štát sa zaviaže, že do roku 2030 úplne zakáže produkciu mäsa
Pre splnenie cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050 je potrebné znížiť ročnú spotrebu mäsa na cca. 24 kg na osobu v porovnaní so súčasným priemerom OECD na úrovni približne 70 kg. V roku 2023 sa preto zintenzívnia preteky medzi krajinami o najagresívnejšiu klimatickú politiku. Výsledkom bude zvýšenie zdaňovania mäsa. Okrem toho minimálne jedna krajina oznámi, že plánuje do roku 2030 úplne zakázať akýkoľvek chov zvierat na mäso.
6. Británia zorganizuje referendum o zrušení Brexitu
V roku 2023 sa Rishi Sunakovi a Jeremymu Huntovi podarí dostať popularitu konzervatívcov na neslýchané minimá, pretože ich brutálny fiškálny program uvrhne Spojené kráľovstvo do neúnosnej recesie. Nezamestnanosť prudko stúpne a s vyschnutím daňových príjmov stúpnu aj verejné deficity. Vypuknú demonštrácie požadujúce predčasné voľby. V rovnakom čase prieskumy verejnej mienky v Anglicku aj vo Walese naznačia proti Brexit nálady. Sunak nakoniec predčasné voľby vyhlási. Labouristická vláda preberie moc v 3. štvrťroku a prisľúbi vypísať referendum o zrušení Brexitu na 1. novembra 2023. Stúpenci opätovného návratu do EÚ nakoniec vyhrajú. Po slabom výkone na začiatku roka 2023 sa anglická libra zotaví a získa 10% voči EUR a 15% voči CHF.
7. Na zníženie oficiálnej inflácie sa zavedú širokosiahle cenové kontroly
Rok 2022 priniesol aj viaceré náhodné iniciatívy na ovládnutie inflácie, vrátane daní z neočakávaných ziskov energetických firiem, či dotácií obmedzujúcich ceny tepla a elektriny pre spotrebiteľov. Vo vojnovej ekonomike však bude vládna ruka nemilosrdne rásť. Politici si budú myslieť, že rastúce ceny naznačujú zlyhanie trhu a že je potrebná väčšia intervencia, aby inflácia nedestabilizovala ekonomiku, ani spoločnosť. V roku 2023 preto dôjde k rozšíreniu regulácie cien a dokonca aj miezd a v Spojenom kráľovstve a USA možno vznikne aj niečo ako nový Národný výbor pre ceny a príjmy. Výsledok však bude rovnaký ako v prípade takmer každej vládnej politiky. Ovládanie cien bez vyriešenia základného problému nielenže zvýši infláciu, ale zvýši aj riziko sociálnych nepokojov.
8. OPEC+ a Chindia vystúpia z MMF a vytvoria nové rezervné aktívum
Krajiny, ktoré nie sú spojencami USA, vystúpia z Medzinárodného menového fondu a odstúpia od používania dolára ako rezervnej meny. Vytvoria novú medzinárodnú clearingovú úniu (ICU) a nové rezervné aktívum Bancor (so skratkou KEY). Ich centrálne banky výrazne znížia svoje rezervy v USD, výnosy amerických dlhopisov stúpnu a kurz USD klesne o 25 percent voči košu mien obchodujúcich s novým aktívom KEY.
9. Japonsko nastaví paritu voči USD na úroveň 200
Pri prechode na rok 2023 tlak na japonský jen a japonský finančný systém opäť prerastie v globálnu krízu likvidity, ktorú spustí kruté sprísňovanie menovej politiky zo strany Fedu a vyššie výnosy amerických štátnych dlhopisov. Bank of Japan a ministerstvo financií sa budú snažiť situáciu najprv riešiť spomalením a následným zastavením menových intervencií, ale zistia, že to nebude postačovať a situácia si bude vyžadovať nové odvážne opatrenia. Výsledkom bude kurz jenu voči doláru na úrovni 200.
10. Zákaz daňových rajov zabije private equity
V roku 2016 EÚ v reakcii na zverejnenie Panama Papers zaviedla čiernu listinu daňových rajov v EÚ. Pod ťarchou vojnového hospodárstva, vrátane rastúcich výdavkov na obranu a investícií do energetickej transformácie, budú vlády hľadať všetky dostupné potenciálne zdroje daňových príjmov. Ľahkú korisť nájdu medzi podvodníkmi fungujúcimi v ešte povolených daňových rajoch. Odhaduje sa, že daňové raje stoja vlády 500 až 600 miliárd USD ročne. V roku 2023 tak OECD úplne zakáže najväčšie daňové raje na svete a USA zmenia spôsob zdaňovania úrokov, čo otrasie celým sektorom rizikového kapitálu. V dôsledku zatvorenia veľkej časti ekosystému zažijú verejne kótované private equity firmy až 50-percentné zníženie ocenenia.
Informačný servis
