Rusínske múzeum v Prešove chce byť nadčasové
BRATISLAVA 10. novembra – Rusínske múzeum v Prešove je najmladšie štátne múzeum na Slovensku. Najmladšie však neznamená najmenej podstatné. Svedčia o tom slová jeho vedenia o kvalitných a zachovalých zbierkových predmetoch získaných od občanov aj inštitúcií. O nich, ale aj o inom sme sa porozprávali s riaditeľkou Múzea rusínskej kultúry Oľgou Glosíkovou.
Aké výstavné akcie v súčasnosti ponúka vaše múzeum?
Je tu stála výstava Dejiny Rusínov na Slovensku, ktorá bola nainštalovaná v najzachovalejšej časti budovy Múzea rusínskej kultúry v Prešove – pred necelým rokom. Vtedy sa v priebehu troch týždňov, po získaní nevyhnutných financií, po odstránení technických nedostatkov a vybavení písomných povolení 30. 12. 2013 sprístupnila vlastná sídelná budova Múzea rusínskej kultúry patriaceho pod Slovenské národné múzeum. Spomínaná výstava Dejiny Rusínov na Slovensku tu bude inštalovaná do obdobia, kým sa nezačne plánovaná rekonštrukcia budovy.
Spomenuli ste rekonštrukciu… Múzeum rusínskej kultúry existuje osem rokov, ale až v decembri 2011 sa mu podarilo získať vlastné priestory, bývalé kasárne. Faktom je, že tento objekt nemôže slúžiť ako múzeum bez renovácie, čiže bez mimoriadnych finančných zdrojov. V akom štádiu je príprava renovácie objektu?
Projekt rekonštrukcie budovy už bol vypracovaný a opakovane podaný na ministerstvo kultúry, pričom cieľom je získať financie na zadanie objednávky architektom, aby vypracovali projektovú dokumentáciu. V nej sa vyčísli potrebná finančná čiastka a o túto sumu sa budeme uchádzať vo forme ďalšieho projektu.
Ako to bude vyzerať vo vnútorných priestoroch, keď sa spustia renovačné práce? Čo bude v tom čase prístupné verejnosti?
Zatiaľ sa nedá jednoznačne povedať, kedy sa rekonštrukcia vôbec začne a ako dlho potrvá. No plány na získanie financií sú na novo nastavené na roky 2015 až 2016. Ak však vo vzťahu k Múzeu rusínskej kultúry „zapracuje“ nekompetentná iniciatíva z radov Rusínov, potom proces rekonštrukcie bude mať chaotický priebeh.
Samotné rekonštrukčné práce budovy sa uskutočnia etapovito, nemôžeme ju odovzdať na rekonštrukciu celú, nemáme náhradný priestor na vysťahovanie a podnájom nepripadá do úvahy. V 1. etape prídu na rad výstavné, potom ďalšie priestory, v ktorých budeme počas rekonštrukcie pracovať v stiesnených podmienkach bez výstavných priestorov pre verejnosť.
Čo sa stane s vašou terajšou expozíciou o dejinách Rusínov?
Stála výstava sa zatvorí, pre verejnosť nebude prístupná, rozoberie sa a zbierkové predmety sa uložia do depozitárov. Niektoré časti však budú mať putovný charakter.
Napriek spomínaným komplikáciám ste koncom októbra sprístupnili aj novú výstavu Kroniky a pamätné knihy. Čo je na nej najcennejšie?
Otvorili sme už 3. ročník tejto výstavy, je to spolupráca s ministerstvom vnútra a so Štátnym archívom v Prešove. Tematicky má dve časti. Prvá sa zameriava na obdobie prvej svetovej vojny v regióne severovýchodného Slovenska. V druhej prezentujeme cenné archívne dokumenty. Napríklad Listinu z roku 1247 o prvej písomnej zmienke mesta Prešova. Karol Róbert konfirmuje listinu Ondreja III. z roku 1299, ktorou udeľuje výsady tomuto mestu. Ďalej sú tam donačná listina Ladislava V. z roku 1453 – I. erb mesta Prešova, donačná listina Ferdinanda I. z roku 1448 – II. erb mesta Prešova, donačná listina Ferdinanda I. z roku 1558 – III. erb mesta Prešova a ďalšie zaujímavosti.
Ako získavate exponáty? Ponúkajú vám zaujímavé artefakty aj bežní občania?
Vychádzame z vlastných zbierok. Tie dopĺňame zapožičanými predmetmi väčšinou od súkromných zberateľov alebo štátnych inštitúcií, s ktorými dlhšie spolupracujeme a ktoré samy iniciatívne ponúkajú predmety na výstavy. No naše múzeum získava zbierkové predmety predovšetkým darovaním od obyvateľov severovýchodného Slovenska rusínskeho pôvodu, avšak v menšej miere aj akvizíciami.
Je známe, že vo Svidníku prezentuje Múzeum ukrajinskej kultúry exponáty dokumentujúce dejiny a kultúru rusínskeho obyvateľstva ako artefakty dokumentujúce život ukrajinskej menšiny. Žiadali ste ich o tieto exponáty? Ministerstvo kultúry navyše nabáda slovenské múzeá na vzájomné dlhodobé zapožičiavanie exponátov. Požiadali ste Múzeum ukrajinskej kultúry o takúto spoluprácu?
Múzeum rusínskej kultúry sa viackrát obrátilo o pomoc na viaceré múzeá spadajúce pod Slovenské národné múzeum. Bolo to napríklad pri organizovaní výstavy v Martine pod názvom Chute a vône Slovenska. Vtedy nám so zapožičaním vlastných zbierok pomohlo Slovenské národné múzeum v Martine aj Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Ak sme sa obrátili o pomoc na ktorékoľvek z múzeí, nemalo problém zo zapožičiavaním.
Mňa však zaujíma, či ste sa už obrátili na Múzeum ukrajinskej kultúry z iného dôvodu. Má neporovnateľne dlhšiu existenciu než to vaše, ktoré objektívne nemôže dohoniť úroveň, akú si svidnícke múzeum v mapovaní kultúry miestneho obyvateľstva buduje už desaťročia. Začali ste s ním komunikovať, aby vám zapožičalo časť z množstva dokumentov, ktoré nazhromaždilo o Rusínoch?
Zbierkové predmety dokumentujúce rusínsku kultúru sú zastúpené aj v iných múzeách severovýchodného Slovenska a aj na území celého štátu. Máte pravdu v tom, ak hovoríte, že existencia tohto múzea je neporovnateľne dlhšia než nášho. No nemôžem súhlasiť s tvrdením, že naše „múzeum objektívne nikdy nedohoní úroveň, akú si svidnícke múzeum buduje dlhé desaťročia“.
Môžete to vysvetliť?
Vy sa zrejme nazdávate, že Rusíni na Slovensku už vymreli a že tu nenájdeme kvalitou porovnateľné predmety potenciálne vhodné do zbierky pre naše múzeum v Prešove. Na rozdiel od vás mám podstatne iný názor vychádzajúci zo skúsenosti podloženej opakujúcou sa účasťou na rusínskom vidieku alebo v komunikácii s Rusínmi v mestách. Môj názor jednoznačne potvrdzujú kvalitou rovnaké, ak nie zachovalejšie, zbierky získané od občanov a ešte k tomu darovaním. Rusíni stále žijú a ich počet sa pri každom sčítaní zvyšuje. Žijú v duchu rusínskej kultúry, rozvíjajú jej hodnoty a aj preto je stále čo zbierať.
Pripúšťam, že nebudeme mať obrazy umiestnené v Galérii Dezidera Millyho vo Svidníku a určite sa nájdu ďalšie príklady, ale cieľom nášho múzea nemôže byť detailné kopírovanie zbierkového fondu umiestneného v Múzeu ukrajinskej kultúry. Naše múzeum vzniklo a formuje sa v inej dobe a má aj túto dobu mapovať a odrážať. Má viac využívať moderné výrazové technicko-materiálne, umelecké, komunikačné a iné prostriedky použiteľné v súčasnom múzejníctve.
Mňa len zaujíma, či ste začali rokovať s Múzeom ukrajinskej kultúry kvôli dlhodobému zapožičaniu exponátov. Ak ste rokovania začali, aká bola reakcia na druhej strane?
K dnešnému dňu k oficiálnym rokovaniam nedošlo a ak by bola potreba v budúcnosti si dlhodobo predmety zapožičiavať, budeme sa vedieť s múzeami dohodnúť. Neviem, kto nám to vnucuje, ale naše múzeum si zatiaľ nepotrebuje dlhodobo zapožičiavať žiadne zbierkové predmety z iných múzeí, teda ani zo Svidníka. Ak taká potreba v budúcnosti nastane, potom ju budeme riešiť. Ako zamestnanci múzea vieme, čo máme robiť a ako máme postupovať.
Zhovárala sa Táňa Rundesová
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
Viac na: www.cemerica.sk
PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .
ax
