Rusíni sú svetoví – 3. časť
Grigorij Žatkovič: Spoluzakladateľ Československého štátu
Bojoval za to, aby aj Rusíni mohli mať svoj vlastný štát. Začal tým, že docielil pripojenie Podkarpatskej Rusi k Československu. Žiadal pre ňu autonómiu, no československá vláda presadila svoj centralizmus aj na tomto území. Grigorij Žatkovič, ktorý niekedy používal titul prezident Rusínie.
Americký začiatok
Rusínsky rodák Grigorij Žatkovič sa narodil na území dnešnej Ukrajiny, no už ako päťročný sa vysťahoval s rodičmi do Spojených štátov. Tam získal vysokoškolské vzdelanie a do roku 1918 pracoval ako právnik v americkom gigante General Motors. Koniec vojny a nové usporiadanie Európy mu však prinieslo novú životnú úlohu. Americká národná rada Uhro-Rusínov mu dala vypracovať memorandum pre prezidenta Woodrowa Wilsona o postavení Podkarpatskej Rusi v novej Európe.
Žatkovič si jasne uvedomoval, že Rusíni sú svojbytný národ a v tomto duchu pripravil aj svoje návrhy. Jeho požiadavkou bolo uznať Rusínom status nezávislého národa, ktorý by si mohol vytvoriť svoj vlastný štát a ak to nebude možné, variantou je aj autonómia v rámci susedného slovanského štátu. Ako ho cituje vo svojom článku Ivan Pop, Žatkovič vyhlásil: „Naše činy v Amerike sú nezávislé, oddelené od ukrajinských. Ukrajinci majú svoju cestu rozvoja, svoje vlastné organizácie. My máme svoje dejiny, iné než Ukrajinci.“
Americkí Rusíni v referende odhlasovali, že súhlasia s pričlenením Podkarpatskej Rusi k vznikajúcemu Československu. Žatkovičovi na rokovaní budúci prezident krajiny Tomáš Garrigue Masaryk prisľúbil, že „ak sa Rusíni rozhodnú pripojiť k Česko-slovenskej republike, budú mať úplne autonómny štát; aj hranice budú tak stanovené, že Rusíni budú spokojní.“ Napriek dohodám sa tak nestalo.
Sklamaný návrat
Prezident síce vymenoval Žatkoviča za guvernéra Podkarpatskej Rusi, ktorý sám niekedy používal titul prezident Rusínie, no skutočná moc nad územím ostala v rukách československej administratívy. Požiadavky na autonómiu ostali nesplnené, tak sa Žatkovič rozhodol podať demisiu ako formu protestu proti pražskému centralizmu.
Sklamaný sa vrátil do Spojených štátov. Počas druhej svetovej vojny sa však vrátil k rusínskej otázke a presadzoval obnovenie Československa s troma rovnoprávnymi národmi – Čechmi, Slovákmi a Rusínmi.
Rusíni sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinu na Slovensku. Žijú i na Ukrajine, Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, srbskej Vojvodine a v USA. Ich história, kultúra a spisovný jazyk ich radia medzi najstaršie svojbytné národy v strednej Európe. Spomedzi Rusínov pochádza mnoho významných svetových osobností, ktorým ich pôvod a rusínske korene výrazne pomohli. Nehanbíme sa za materinský jazyk: Hovoríme od srdca – spolu po rusínsky.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
Autor: Čemerica
PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .
xa
