Prírodovedné predmety majú byť prioritou stredoškolského vzdelávania, hovoria dve tretiny ľudí na Slovensku
26.7.2024 – Najnovšie dáta z prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ ukazujú, že dve tretiny Slovákov by privítali posilnenie prírodovedných predmetov na stredných školách. Potrebu systematickej výučby matematiky, fyziky, chémie, informatiky a biológie tak vníma nielen ministerstvo školstva, ale aj široká verejnosť. Slováci veria, že štúdium prírodovedných predmetov zlepšuje šance absolventov na trhu práce a zaručuje im vyššie zárobky. Podľa Nadácie Dionýza Ilkoviča, ktorá už ôsmy rok oceňuje výnimočných učiteľov za rozvoj mladých vedeckých talentov, by mohol byť väčší dôraz na vzdelávanie v týchto oblastiach kľúčom k posilneniu konkurencieschopnosti krajiny a vybaveniu budúcich generácií kritickým myslením, ktoré je v dobe informačného pretlaku nesmierne dôležitá.
Slovensko potrebuje viac absolventov prírodovedných odborov
Slovensku chýba pracovná sila v technických odboroch, ktorá by posúvala hospodársku a ekonomickú úroveň krajiny a prispela k jej väčšej konkurencieschopnosti. Vysoké školy neprodukujú dostatok absolventov na pokrytie potrieb trhu práce, čo vedie k značnej disproporcii a ekonomickej neefektivite. Ich počet medzi rokmi 2013 a 2021 poklesol o viac ako 40 %.[1]
Posledné roky bola plánovaná kapacita technických vysokých škôl naplnená len tesne nad 50 %.[2] Podľa fyzika a odborníka na školstvo z Nadácie Dionýza Ilkoviča Martina Plescha sú hlavnými dôvodmi nízky záujem študentov a nedostatočná pripravenosť na štúdium prírodovedných odborov. „Nedostatok maturantov s prírodovedným vzdelaním výrazne obmedzuje možnosti vysokých škôl prijímať a úspešne vzdelávať budúcich technických odborníkov. Faktom je, že slovenské školstvo nevie naplniť svoje kapacity v oblastiach, v ktorých znalosť matematiky predstavuje kľúčovú kompetenciu, na viac ako 50 %. Prijímanie študentov, ktorí nemajú základný predpoklad pre štúdium náročných odborov má za následok aj to, že viac ako 20 % z nich skončí po prvom ročníku,” vysvetľuje Plesch.[3]
Väčší dôraz na prírodovedné vzdelávanie chce ministerstvo aj verejnosť
Dve tretiny Slovákov si myslia, že predmety ako matematika, fyzika, chémia, informatika a biológia by sa mali stať prioritou vzdelávacieho systému na stredných školách. Ukazuje to najnovšia vlna kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko? z júna 2024.[4]
Potrebu posilniť technické vzdelanie študentov stredných škôl vníma i samotné ministerstvo školstva, ktoré na júlovej tlačovej konferencii avizovalo zámer prijať opatrenia na zvýšenie počtu maturantov z matematiky a iných prírodovedných predmetov.
Podľa Jozefa Beňušku, oceneného Európskou fyzikálnou spoločnosťou za rok 2017, je posilnenie výučby dobrý spôsob ako dosiahnuť väčší počet maturantov. „Keď sa pozrieme na top 10 škôl z hľadiska počtu ocenení, ktoré si ich žiaci odniesli z medzinárodných vedeckých súťaží, zistíme, že tieto školy majú vysoký podiel maturantov z prírodovedných predmetov. Aspoň z jedného technického predmetu tu maturuje 75-80 % žiakov, pričom najčastejšia voľba je matematika.[5] Dôvodom je nielen priestor na nadštandardné vzdelávanie, ale aj kvalitní učitelia, ktorí sú veľkým faktorom budovania vzťahu k prírodovedným predmetom na strane žiakov,” vysvetľuje Beňuška, ktorý je zároveň členom správnej rady Nadácie Dionýza Ilkoviča.
Zo štúdia prírodovedných predmetov benefituje okrem žiakov aj spoločnosť
Štúdium technických predmetov prináša množstvo výhod. Absolventi týchto odborov majú lepšie pracovné príležitosti a vyšší spoločensko-ekonomický status. Podľa prieskumu Ako sa máte, Slovensko? 65,6 % respondentov verí, že vzdelanie v prírodovedných predmetoch vedie k ľahšiemu uplatneniu na trhu práce.[6] Dáta portálu Profesia ukazujú, že absolventi prírodovedných a technických smerov sú najžiadanejší, pričom ich životopisy si pozrie v priemere päť firiem.[7] Najlepšie platové ohodnotenie podľa Slovákov dokáže zabezpečiť práve štúdium informatiky, cudzích jazykov a matematiky.[8]
Podľa ministra školstva Druckera dáva štúdium predmetov ako matematika základ pre rozvoj analytického myslenia a zručností, ktoré nie sú len priamo matematické. Má tak pridanú hodnotu aj pre tých, ktorí sa nakoniec rozhodnú študovať humanitné smery.
„Matematika, fyzika, informatika a ďalšie prírodovedné predmety pomáhajú deťom rozvíjať logické myslenie, učia ich argumentovať, analyzovať, riešiť zložité problémy a vyvodzovať správne závery na základe dát a empirických pozorovaní . Prírodné vedy tak majú veľký význam pre rozvoj kritického myslenia, vďaka čomu sú študenti lepšie pripravení na každodenný život,“ približuje fyzik Martin Plesch.
Napriek tomu si len málo Slovákov spája prírodovedné predmety s rozvojom kritického myslenia. Podľa júnového prieskumu Ako sa máte, Slovensko? len 24 % populácie uviedlo, že matematika významne prispieva k tejto schopnosti. Väčšina respondentov považuje za kľúčové pre kritické myslenie humanitné predmety ako náuka o spoločnosti, dejepis, cudzie jazyky či slovenčina.[9] „Potrebujeme viac zdôrazňovať, že štúdium prírodovedných predmetov je dôležité nielen z pohľadu výchovy budúcej pracovnej sily Slovenska, ale aj pre budovanie kriticky zmýšľajúcej spoločnosti, ktorá dokáže správne vyhodnocovať informácie,“ dodáva Plesch.
[1] EU Stem Coalition
[2] CVTI, Štatistická ročenka, 2022
[3] CVTI, Štatistická ročenka, 2022
[4] Ako sa máte, Slovensko?, Jún 2024, MNFORCE, Seesame, SÚ SAV a ÚVSK SAV, 9.6.–24.6.2024., N = 1 000
[5] Kvalitatívny prieskum medzi školami v TOP 10 z pohľadu získaných medailí na medzinárodných prírodovedných predmetových súťažiach, 2023, N = 6
[6] Ako sa máte, Slovensko?, Jún 2024, MNFORCE, Seesame, SÚ SAV a ÚVSK SAV, 9.6.–24.6.2024., N = 1 000
[7] Profesia, 2023
[8] Ako sa máte, Slovensko?, Jún 2024, MNFORCE, Seesame, SÚ SAV a ÚVSK SAV, 9.6.–24.6.2024., N = 1 000
[9] Ako sa máte, Slovensko?, Jún 2024, MNFORCE, Seesame, SÚ SAV a ÚVSK SAV, 9.6.–24.6.2024., N = 1 000
Informačný servis
