Poznáme laureátov 25. ročníka Ceny Nadácie Tatra Banky za umenie
30.11.2020 – Sošku Múzy si v Hlavnej cene odniesli Ivan Ostrochovský, Mila Dromovich a Klára Jakubová, Martina Figusch Rozinajová a Ján Filípek, Miloš Valent, Lucia Tkáčová a Katarína Kucbelová.
V roku 2020 sa Nadácia Tatra banky vzhľadom na mimoriadne celospoločenské udalosti rozhodla výnimočne finančne odmeniť okrem víťazov aj všetkých umelcov nominovaných v kategórii Hlavná cena.
„Ako ľudia sme komplexnejší než len biologické bytosti. Rovnako firmy sú komplexnejšie než len ekonomické subjekty. My sme banka, ktorá miluje umenie. Cítime, že bez umenia nemôžeme byť ako spoločnosť celostne hodnotovo naplnení a v pravom zmysle slova ľudskí. Doba, ktorú žijeme, nečakane zvláštna a ťažká, nám pomohla intenzívnejšie uvedomiť si, ako veľmi dôležité je starať sa o spoločnosť, v ktorej žijeme. Chrániť to cenné a zraniteľné viac ako inokedy. Preto sme sa rozhodli, že v tomto roku výnimočne udelíme finančnú odmenu nielen všetkým víťazom, ale aj všetkým nominovaným, ako znak vďaky a úcty umeleckej obci,“ uviedol Michal Liday, predseda Správnej rady Nadácie Tatra banky.
Cena sa udeľuje od roku 1996 za mimoriadny umelecký počin za ostatný rok. Návrhy nominácií predkladá akadémia zložená z laureátov Ceny Nadácie Tatra banky za umenie v uplynulých rokoch. Finálne nominácie, ako aj laureátov, následne vyberá odborná porota.
O víťazoch za rok 2020 rozhodla porota v zložení: Michal Liday (predseda poroty), Wanda Adamík Hrycová, Peter Bebjak, Michal Vajdička, Richard Stanke, Vlasta Kubušová, Pavol Bálik, Michal Novinski, Matej Drlička, Miroslava Vallová, Koloman Kertész Bagala, Bohunka Koklesová a Alexandra Kusá.
Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas
Ivan Ostrochovský za réžiu filmu Služobníci
Ivan Ostrochovský absolvoval štúdium na Katedre audiovizuálnych štúdií a dokumentárnej tvorby na VŠVU. Prvý debutový celovečerný dokument Velvet Terrorist (2014) režíroval spolu s Pavlom Pekarčíkom a Petrom Kerekešom. Debutový film Ivana Ostrochovského Koza (2015) oslávil svetovú premiéru v Berlinale. Celovečerný hraný film Služobníci (2020) rozpráva príbeh z obdobia komunistickej totality, ktorá sa zmocňovala ľudských charakterov plazivou manipuláciou a pomocou prísľubu pohodlnejšieho života. Píše sa rok 1980. Michal a Juraj sú študenti kňazského seminára v totalitnom Československu. Vedenie fakulty sa zo strachu pred zatvorením školy snaží formovať seminaristov do podoby vyhovujúcej režimu. Každý z mladých bohoslovcov sa musí rozhodnúť, či podľahne pokušeniu a zvolí si ľahšiu cestu kolaborácie, alebo cestu svedomia a dostane sa tak pod drobnohľad cirkevného odboru Štátnej bezpečnosti.
Divadlo
Mila Dromovich a Klára Jakubová za réžiu divadelného projektu Kosmopol, Banská Štiavnica
Divadelný projekt Kosmopol vychádza z hlavnej myšlienky „renovácie identity”. Zameriava sa na dejiny meštianskej spoločnosti Banskej Štiavnice 20. storočia. Dramaturgicko-režijný koncept a scenár divadelného projektu vytvorili Klára Jakubová a Mila Dromovich. Etnologický a historický výskum viedla Verona Hajdučíková. Počas zberu materiálu, ktorý predstavuje hĺbkový etnologický a historický výskum, a realizácie projektu vznikol scenár vo forme polydrámy. Výsledkom je trojhodinová imerzná a multimediálna inscenácia odohrávajúca sa na 11 scénach v starom meštianskom dome v centre Banskej Štiavnice, pre ktoré vznikla aj unikátna scénografia. Divadelný projekt reflektuje konkrétne príbehy obyvateľov zozbieraných formou oral history. Divák sleduje život fiktívnej rodiny Szatmáryovcov, ich priateľov, susedov aj nepriateľov, ktorí zažívajú čriepky osudov reálnych obyvateľov mesta. Na začiatku dostane divák možnosť zoznámiť sa s postavami a priestorom v pozvoľnom tempe, aby postupne padal do špirály času. Dej divadelného projektu prebieha na pozadí významných udalostí československej a lokálnej histórie. Dotýka sa zabudnutých alebo vytesnených tráum mesta, ktoré oživuje a otvorene pomenúva.
Dizajn
Martina Figusch Rozinajová a Ján Filípek za autorstvo nového Školského písma „písmo Skolske“
Súčasné písané písmo, ktoré sa na slovenských školách používa bez výrazných zmien takmer sto rokov, pozná každý pedagóg, žiak aj rodič. V modernom prístupe k výučbe však naráža na svoje limity: je nevhodné pre ľavákov ako aj pre žiakov s poruchami učenia, čítania a písania. Písmo nebolo digitalizované, čo komplikovalo prácu pedagógom a vydavateľstvám pri príprave učebných pomôcok. Z týchto dôvodov sa Martina Figusch Rozinajová a Ján Filípek rozhodli spoločne zdigitalizovať a zmodernizovať školské písmo a prispôsobiť ho ľavákom a žiakom s poruchami učenia. Autori pri realizácii projektu študovali históriu, analyzovali písané školské písmo a kriticky sa pozreli na čitateľnosť jednotlivých znakov. Skúšky rôznych tvarov a konzultácie s pedagógmi pomohli vzniku písma Skolske. Písmo Skolske tak pôsobí moderne a zároveň prirodzene. Aj keď obsahuje veľa zmien, plynulo nadväzuje na našu tradíciu.
Hudba
Miloš Valent za autorstvo a interpretáciu albumu Solamente naturali: Musica Globus, Live Concert in Esterháza, vydavateľstvo Pavian Records
Komorný súbor Solamente naturali založil Miloš Valent, absolvent VŠMU v triede Bohdana Warchala, v roku 1995. Musica Globus patrí k najúspešnejším programom, ktoré súbor Solamente naturali hráva po celom svete. Je hudobným cestopisom po krajinách 18. storočia. Neviditeľné spojivo programu tvoria tanec a ľudová hudba. Tie vďaka svojej prirodzenej čistote a sile sociálnej spolupatričnosti inšpirovali skladateľov k používaniu alebo citovaniu týchto melódií. Následne ich vo svojich skladbách pozdvihli do umeleckej podoby. Takým skladateľom bol nesporne G. F. Telemann, ktorý v 18. storočí počas svojich dvoch poľských pobytov zažil priame očarenie hrou ľudových muzikantov. Jeho skladby, ktoré sú poprepletané tancami z tanečných zbierok 18. storočia z územia Slovenska, Maďarska a Poľska, tvoria kostru celého programu.
Výtvarné umenie
Lucia Tkáčová za ideový návrh a koncepciu ročného projektu Zlaté časy, Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica
Celoročný výstavný program Zlaté časy vznikol v koncepcii Lucie Tkáčovej a bol realizovaný v spolupráci s Máriou Janušovou a Nicom Krebsom v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Zlaté časy predstavujú komplexný projekt, ktorého ambíciou bolo prebudiť potenciál Galérie Jozefa Kollára, driemajúci pod nánosmi času, trpiaci finančnou podvýživou, nedostatkom odbornej pozornosti a absenciou jasnej programovej vízie. Reštart galérie sa podarilo dosiahnuť silným medzinárodným programom, site-specific umeleckými a architektonickými intervenciami a priestorovými vylepšeniami budovy. Počas roka 2019 bolo v rámci projektu Zlaté časy zrealizovaných 11 výstav. Projekt Zlaté časy výrazne rezonoval v slovenských médiách a pritiahol pozornosť na problémy a stav regionálnych galérií na Slovensku.
Literatúra
Katarína Kucbelová za autorstvo prozaickej knihy Čepiec, vydavateľstvo Slovart
Slovenská poetka a prozaička Katarína Kucbelová, absolvovala Vysokú školu múzických umení a je spoluzakladateľkou literárnej ceny Anasoft litera. Prozaická kniha Čepiec je kombináciou dokumentárneho románu a literárnej reportáže, najbližšie má k označeniu reportážna novela. Autorka chodila dva roky do folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja. Popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije.
Porota zložená z doterajších laureátov ocenila aj mladých tvorcov do 35 rokov – Martina Smatanu za réžiu animovaného filmu Šarkan, Tomáša Procházku za réžiu inscenácie Requiem pre priateľa v rámci inscenácie HEY! Slováci (MD Žilina), Juraja Hariša a kolektív za návrh a realizáciu komunitného projektu Suť na park – Suťomlat (Nová Cvernovka), Juraja Čokynu za autorstvo knihy A okraje máš kde? z vydavateľstva N Press, Andreja Dúbravského za autorstvo samostatnej výstavy POTENTIAL WASTED (DITTRICH & SCHLECHTRIEM, Berlin), ako aj Kristínu Miháľovú a Jakuba Šedivého za autorstvo a interpretáciu hudobného singlu I wish.
Cenou, ako aj symbolom pocty, je bronzová soška Múzy udelená v kategórii Hlavná cena a plaketa udelená držiteľom ocenenia Mladý tvorca. Obe ceny, špeciálne pre túto príležitosť, vytvoril slovenský sochár a výtvarník Daniel Brunovský.
Informačný servis
