NR SR: Sme rodina chce upraviť zákonom lobing
BRATISLAVA 25. októbra (SITA) – Hnutie Sme rodina chce v parlamente presadiť právnu úpravu, ktorá by zaviedla do nášho zákonodarstva lobing. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je ustanoviť právnu reguláciu lobingu, práva a povinnosti lobistov a verejných činiteľov, ako aj zabezpečiť transparentnosť lobingových aktivít. Lobing ako živnosť bude regulovaný aj v rámci platných ustanovení živnostenského zákona. „Časť legislatívy vzniká lobisticky, a to nie je v poriadku,“ povedal dnes na tlačovej besede podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak. Parlament o návrhu bude rokovať už na októbrovej schôdzi.
Predkladatelia pri príprave návrhu zákona čiastočne vychádzali z úpravy lobingu, ktorá je platná v Spojených štátoch amerických. Lobing a lobistický kontakt, ako ich definuje návrh zákona, predstavujú legitímny spôsob participácie na rozhodovacích procesoch verejnej moci, osobitne na legislatívnom procese. Platné právo obsahuje ustanovenia, ktoré regulujú správanie sa tak štátnych a verejných zamestnancov, ako aj verejných funkcionárov pri výkone ich povolaní, resp. funkcií. Rovnako sú upravené aj sankcie za porušenie povinností pri výkone povolaní či funkcií, či už sankcie pracovnoprávne, alebo aj trestnoprávne. Je možné povedať, že niektoré oblasti lobingu a lobistických kontaktov, najmä na strane osôb, u ktorých sa lobuje, sú už dnes regulované. Chýba však regulácia na strane tých, ktorí lobing vykonávajú, teda na strane lobistov.
Podstatnou súčasťou návrhu zákona sú ustanovenia definujúce práva a povinnosti lobistov. Lobista má právo zúčastňovať sa verejnej schôdzi NR SR a jej výborov, a na rokovaní poradných orgánov ústredných orgánov štátnej správy. Za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok je oprávnený vystúpiť s časovo ohraničeným príspevkom. Môže taktiež požadovať, aby jeho stanovisko bolo zverejnené vecne príslušným orgánom verejnej moci. Lobista je povinný v prípade uskutočnenia lobistického kontaktu s verejným funkcionárom oznamovať pravidelne, písomne i elektronicky, zoznam stretnutí a dôvod lobistického kontaktu. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má za cieľ zabezpečiť transparentnosť činnosti lobistu. Za priestupok spáchaný nedodržaním povinností je možné uložiť lobistovi pokutu až do výšky 50-tisíc eur alebo zákaz činnosti do päť rokov. Návrh zákona tiež stanovuje, že verejný funkcionár nesmie vykonávať lobing a taktiež nesmie prijať akúkoľvek výhodu od lobistu. Verejní funkcionári sú taktiež povinní zverejniť za uplynulý polrok pracovné schôdzky s lobistami.
Hnutie Sme rodina chce tiež znížiť kvórum pre platné referendum, a to z 50 na 30 percent. Inštitút referenda predstavuje podľa hnutia jedinečnú možnosť občanov podieľať sa na správe veci verejných priamo. Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, ktorú hnutie predložilo do parlamentu, je posilnenie práva občanov zúčastňovať sa na správe veci verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Prostredníctvom referenda, ktorého výsledok je pre NR SR záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a spravodlivejšie. „Ľudia neveria, že môžu zmeniť niečo svojím hlasom. My sa nemáme čoho obávať. Chceme dať ľuďom nádej, že ich hlas má cenu a že sa tým dá niečo zmeniť. Chceme znížiť kvórum na 30 percent,“ povedal predseda hnutia Boris Kollár s tým, že 30 percent je hranica stále vysoká a teda nebude sa dať tento inštitút zneužívať. „Ľudia však dostanú nádej, že referendum vyjde,“ dodal. Aj o tomto návrhu hnutia Sme rodina bude parlament rokovať na októbrovej schôdzi.
Od vzniku samostatného štátu sa na Slovensku referendum uskutočnilo celkovo sedemkrát. Jedno referendum bolo zmarené, päť bolo neúspešných pre nedostatočnú účasť a iba jediné referendum bolo úspešné, a to referendum z 3. apríla 2004, ktorým sa rozhodovalo o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Účasť voličov na úspešnom referende vtedy mierne prekročila 50 percentné kvórum.
rp;mt
