MPSVR: Mzdy medziročne vzrástli o viac ako 4 %
BRATISLAVA 4. júla –
Mzdy zamestnancov naďalej rastú. V prvom štvrťroku tohto roka bola priemerná hrubá mesačná mzda 1 046 eur. Medziročne sa zvýšila o 4,38 %. V podnikateľskej sfére zarobili ľudia v priemere 1 090 eur, v nepodnikateľskej 908 eur. Vyplýva to zo štatistického zisťovania Štvrťročný výkaz o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 v gescii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Najvyššie mzdy už tradične poberali zamestnanci v Bratislavskom kraji, kde sa priemer vyšplhal na 1 390 eur. Nasleduje Košický a Trnavský kraj. Naopak, najmenej za prácu dostali zamestnanci v Prešovskom kraji. Najviac vzrástli medziročne priemerné mzdy v Trenčianskom kraji, a to o 6,1 %. O 5,7 % stúpli v Košickom, o 4,9 % v Trnavskom a v Nitrianskom. V Bratislavskom kraji sa zvýšili o 4 %. Najmenej narástli mzdy v Žilinskom kraji, o 3,4 %.
Pri nezapočítaní miezd v Bratislavskom kraji by priemerná hrubá mesačná mzda za ostatné kraje SR bola na úrovni 936 eur, t.j. poklesla by o 110 eur, čo je viac ako 10,5 %.
„Vývoj na trhu práce v posledných rokoch hrá v prospech zamestnancov. Ekonomike sa darí a aj nedostatok kvalifikovaných zamestnancov tlačí zamestnávateľov zvyšovať mzdy. Ten priestor na rast tu stále je, ľudia potrebujú mzdy, z ktorých dokážu uživiť seba aj svoje rodiny. Najmä pri takej produktivite práce, akú na Slovensku máme,“ reaguje na zistenia štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš.
V prvom štvrťroku 2017 zarábali najviac v priemere zamestnanci vo vekovej skupine od 30 do 44 rokov. Vyššie platy poberali aj ľudia starší ako 60 rokov. Najmenej zarobili mladí prichádzajúci na trh po ukončení základnej resp. strednej školy. Priemerná mzda zamestnancov do 20 rokov bola o viac ako 400 eur nižšia ako celoslovenský priemer.
Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje mzdu, je aj vzdelanie. Štatistiky všeobecne potvrdzujú, že čím má zamestnanec vyššie vzdelanie, tým má v priemere vyššiu mzdu. Tento predpoklad však neplatí globálne, pretože napríklad zamestnanec so stredoškolským vzdelaním technického smeru a praxou zarába výrazne viac ako napr. zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním a neperspektívnym odborom. V prvých mesiacoch tohto roka v priemere najviac zarobili ľudia s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa. A to až o takmer 450 eur viac ako zamestnanci s vyšším odborným vzdelaním. Priemerná mzda zamestnancov s úplným stredným odborným vzdelaním sa blížila k celkovému priemeru.
Dôležitú úlohu pri odmeňovaní zohráva aj odvetvie, v ktorom zamestnanec pracuje. Mzdy závisia nielen od hospodárskych výsledkov firiem či vplyvu odborov, ale aj od štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv. V priemere najvyššie mesačné mzdy dlhodobo poberajú zamestnanci v odvetví informácie a komunikácia (2 009 eur), finančné a poisťovacie činnosti (1 862 eur) a zamestnanci pracujúci v odvetví dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (1 617 eur). Na opačnej strane pomyselného rebríčka mzdového ohodnotenia sa dlhodobo umiestňujú zamestnanci pracujúci v odvetví ubytovacie a stravovacie služby, ktorí zarábajú v priemere 623 eur za mesiac.
Okrem mzdových charakteristík monitoruje toto zisťovanie aj dochádzanie za prácou. Najviac zamestnancov je ochotných cestovať do Bratislavského kraja, pričom každý tretí zamestnanec má trvalé bydlisko v inom kraji. Naopak, najväčší podiel zamestnancov odchádzajúcich za prácou je z Trnavského kraja, nasleduje Nitriansky a Prešovský kraj. Trnavský a Nitriansky kraj pritom profitujú z blízkosti Bratislavského kraja, kde malá vzdialenosť dovoľuje zamestnancom dochádzať za prácou na dennej báze.
Vzorka
Reprezentatívna vzorka zisťovania zahŕňa 8 259 zamestnávateľov (6 015 z podnikateľskej sféry a 2 244 z nepodnikateľskej sféry) s 987 407 zamestnancami (769 187 v podnikateľskej sfére a 218 220 v nepodnikateľskej sfére). Pokrýva tak 46,69 % z celkového počtu zamestnancov v SR. Výberová vzorka neobsahuje zamestnancov u živnostníkov a zamestnancov ozbrojených zložiek.
Metodika
Štvrťročný výkaz o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04 podporuje zber údajov priamo od zamestnávateľov výhradne elektronickou formou. Pre výpočet hrubej mesačnej mzdy v plnej miere rešpektuje metodické vymedzenie Medzinárodnej organizácie práce, keď monitoruje reálne vyplatené mzdy za skutočne odpracovaný čas. Oproti výpočtu ŠÚ SR sú tieto mzdy očistené o neodpracovaný čas v dôsledku dočasnej práceneschopnosti a neospravedlnených absencií.
