MPSVR: Manipulácie so štatistikami nezamestnanosti
BRATISLAVA 7. marca –
Opätovné oháňanie sa opozície, naposledy aj pani poslankyne SaS Lucie Ďuriš Nicholsonovej v nedeľnej diskusnej relácii TA3, že manipulujeme štatistikami nezamestnanosti, sa nezakladá na pravde, ale iba na politizácii a snahe za každú cenu spochybňovať výrazné úspechy tejto vlády v oblasti politiky zamestnanosti.
To, že sa Slovensku v posledných rokoch darí, potvrdzujú nie len naše štatistiky, ale aj údaje Štatistického úradu SR, Národnej banky Slovenska, Európskej komisie či Inštitútu finančnej politiky. Tie hovoria jasne – Slovensko má historicky najvyššiu zamestnanosť a nezamestnanosť by mala naďalej klesať. Nie však umelým vyraďovaním, ako to často pri nedostatku argumentov tvrdia aj bývalí predstavitelia rezortu práce. Tí, za ktorých éry sa vyraďovalo viac ako v súčasnosti, na čo si buď nechcú pamätať alebo len o tom nevedia, pretože sa o to nezaujímali. Jednoducho ich veľmi tých vtedy približne 400-tisíc evidovaných na úradoch práce nezaujímalo. Keby áno, aj za rok a pol by s tým niečo dokázali robiť. Zmohli sa len na podporu zamestnávania ľudí cez tzv. „protipovodňové opatrenia“. Za 44 680 219,17 € síce vytvorili 14 896 pracovných miest, ale tieto miesta negarantovali žiadnu udržateľnosť a po šiestich mesiacoch sa „krátkodobí“ zamestnanci stali opäť nezamestnanými. To, čo si však za úradovania ujsť nenechali, bola liberalizácia Zákonníka práce, ktorý ochraňoval viac záujmy podnikateľov ako pracujúcich ľudí. A hoci stále tvrdia, že náš Zákonník práce, ktorý chráni práva zamestnancov, negatívne vplýva na rast zamestnanosti, pravda je opačná. Za ich vládnutia a liberálneho Zákonníka práce totiž nezamestnaných pribúdalo, kým za vlády Roberta Fica klesá počet ľudí bez práce kontinuálne od roku 2013.
Pre pripomenutie faktov o téme odchodu z evidencie nezamestnaných opäť uvádzame presné čísla. V roku 2010 vyradili úrady práce pod vedením ministra Jozefa Mihála a štátnej tajomníčky Nicholsonovej pre nespoluprácu 46 559 uchádzačov o prácu, čo je 14,22 % z celkového počtu vyradených. V roku 2011 to bolo 46 278, čo predstavuje 14,20 %. Za ministrovania Jána Richtera úrady vyradili pre nespoluprácu v roku 2013 spolu 38 747 evidovaných, čo je 12,43 %. V roku 2015 to bolo 31 215, teda 10,81 % zo všetkých vyradených. V minulom roku bol tento podiel 13,67 %, čo stále nedosahuje úroveň z čias vlády Ivety Radičovej. Tieto čísla sú dôkazom toho, že tu nejde o žiadne manipulovanie so štatistikami, jedine, že by s nimi potom manipulovalo práve bývalé vedenie. Tieto čísla sú jednoducho odrazom situácie na trhu práce, keď ľudia z rôznych dôvodov nemajú záujem pracovať aj napriek tomu, že im je ponúkaná pomoc. O to viac v časoch, keď úrady práce evidujú desaťtisíce voľných pracovných miest a prioritou rezortu je, na rozdiel od bývalého vedenia, komplexná práca s uchádzačmi o zamestnanie, najmä v oblasti rekvalifikácie a zvyšovania motivácie pracovať na Slovensku. Napokon, aký efekt by malo samoúčelné vyradenie nezamestnaného z evidencie, ak má zo zákona o 6 mesiacov právo na svoje opätovné zaradenie? Tak ako je evidencia nezamestnaného akt preukázania vôle hľadať si zamestnanie, tak je sankcia dočasného vyradenia odpoveďou na jeho nespoluprácu a odmietanie ponúkanej pomocnej ruky. Rezort práce odmieta masový príchod zamestnancov z tzv. tretích krajín práve preto, lebo trváme na zamestnateľnosti veľkej časti ľudí, ktorí naďalej ostávajú v evidencii.
Ak má pani poslankyňa pocit, že štát naozaj stále nepomáha nezamestnaným, kam potom odišlo viac ako 70-tisíc mladých do 29 rokov či takmer 81,5-tisíc dlhodobo nezamestnaných, ktorí si za posledné roky našli prácu? Asi ťažko uveriť verzii, že všetci mladí odišli do zahraničia a dlhodobo nezamestnaní boli umelo vyradení, keďže takmer polovičný počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi je len ďalším dôkazom toho, že sa ľudia vymanili z pasívnej pomoci vlastným pričinením, a teda získaním príjmu z práce. Pomohla im nie len dobre naštartovaná ekonomika, ale aj podporné opatrenia ministerstva práce pri vytváraní nových pracovných miest pre rizikové skupiny nezamestnaných. A na škodu neboli ani mnohé motivačné opatrenia, ktoré poberateľov sociálnych dávok presvedčili, že príjmom z práce vedia zabezpečiť svoju rodinu lepšie ako iba poberaním pomoci od štátu.
Tlačový a komunikačný odbor MPSVR SR
