MF SR: IFP – Efektívnosť zdravotníctva a zdravotných poisťovní

BRATISLAVA 12. decembra (SITA) –

Naša dnes zverejnená štúdia skúma efektívnosť slovenského zdravotníctva a zdravotných poisťovní. Jeho výsledky sa v pomere k vstupom po zohľadnení viacerých významných faktorov prepadli v rokoch 2004 až 2007 z priemernej na jednu z najhorších úrovní v OECD. Po čiastočnom očistení o rozdiely v štruktúre poistencov má štátna zdravotná poisťovňa vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť než súkromné poisťovne. Nie je jednoznačné, či sú príčinou nepopísané rozdiely v štruktúre poistencov, nepozorované rozdiely v kvalite a množstve starostlivosti, alebo rozdiely v efektívnosti. Súkromné poisťovne získavali v minulosti ekonomicky neprimerané zisky (ekonomické renty). Nedávna reforma prerozdeľovania poistného ich značnú časť odstraňuje.

Štúdiu nájdete na tejto linke:

http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8386

Jej najdôležitejšie závery:

Naša analýza poukázala na zlý a zhoršujúci sa stav slovenského zdravotníctva. Naše zdravotníctvo dosahuje – aj po zohľadnení viacerých dôležitých faktorov – jedny z najhorších výsledkov vo vyspelých krajinách. Efektívnosť, ktorá do polovice predchádzajúcej dekády stagnovala okolo priemeru OECD, sa začala výrazne prepadávať. Pokles efektívnosti bol spôsobený predovšetkým nárastom reálnych výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ktorý sa na rozdiel od napríklad Českej republiky neodrazil v zlepšených výsledkoch. Druhým dôležitým dôvodom mohli byť niektoré vládne politiky v období 2003 – 2005. V súčasnosti dosahuje Slovensko spolu s Maďarskom najhoršie výsledky v celej OECD.
Nepodarilo sa nám s istotou identifikovať všetky rozdiely v minulých a súčasných politikách, ktoré spôsobili, že sa významný nárast peňazí v zdravotníctve nepremietol do zlepšeného zdravia ľudí. Z faktorov, ktoré naše dáta umožnili analyzovať, mohli zohrať negatívnu úlohu vyššie upravené náklady Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) a vysoké ekonomicky neprimerané zisky (ekonomické renty) najmä súkromných poisťovní. Na systémovej úrovni sú najpravdepodobnejšími negatívnymi faktormi napríklad vysoké výdavky na lieky, vysoký podiel hotovostných doplatkov pacientov a zlá manažérska a medicínska situácia v nemocniciach.

Podľa našej analýzy majú na systémovej úrovni na zdravie obyvateľstva najvýraznejší pozitívny vplyv výdavky na zdravotníctvo. Vo významnej miere, a negatívne, naň vplývajú aj spoločenské faktory – spotreba alkoholu, nerovnosť príjmov a historické členstvo vo východnom bloku. Ďalšie ukazovatele sú štatisticky nevýznamné. Zdravie zlepšuje vzdelanie obyvateľstva. Vysoká úroveň korupcie v zdravotníctve a systém viacerých poisťovní majú naopak negatívny

Ekonomický efekt všetkých vplyvov na zdravie sme odhadovali na dátach 34 krajín OECD od roku 1960 do súčasnosti. Štatisticky sme otestovali význam uvedených vplyvov na očakávanú dĺžku života, dojčenskú úmrtnosť, spokojnosť so službami v zdravotníctve (EHCI) a odvrátiteľnú úmrtnosť. Vzhľadom na výrazne horšiu dostupnosť dát však boli vzorky dát pre vzdelanie, doplatky, korupciu a počet poisťovní relatívne menšie, pre výsledky merané EHCI a odvrátiteľnou úmrtnosťou dokonca veľmi malé, čo nám zabránilo vyslovovať o nich silné závery.

Po očistení zdravotného stavu obyvateľstva o najvýznamnejšie vplyvy, ktoré zdravotníctvo nedokáže ovplyvniť, sme vyhodnotili jeho efektívnosť. Do roku 2003 sme v medzinárodnom porovnaní dosahovali priemernú efektívnosť. Od roku 2004 do roku 2007 sa situácia výrazne zhoršovala. Na porovnanie, miera efektívnosti v Českej republike sa vtedy naopak mierne zlepšila. V súčasnosti žijeme kvôli neefektívnosti spolu s Maďarskom o tri roky kratšie než Česi, a o dva roky zaostávame za priemerom vyspelých krajín. Medzi všetkými sledovanými krajinami sme medzi rokmi 1997 a 2010 zaznamenali najväčší prepad. Z OECD sú na tom najhoršie Spojené štáty americké, ktoré oproti priemeru strácajú kvôli neefektívnosti viac ako tri roky života. Najefektívnejšou krajinou je Japonsko, a najúspešnejším „skokanom“ v efektivite Južná Kórea.

Na uvedené hodnotenie efektívnosti sme použili model očakávanej dĺžky života, ktorý bral do úvahy výdavky na zdravotníctvo, spotrebu alkoholu, nerovnosť bohatstva a postsocialistickú minulosť krajiny. Tieto faktory sa v prvej časti analýzy potvrdili ako najvýznamnejšie, a zvnútra zdravotníctva ich je takmer nemožné ovplyvniť. Ak sú výsledky niektorej krajiny lepšie, než by predpovedal model, jej zdravotníctvo je efektívnejšie. Ak sú horšie, ako v prípade Slovenska, krajina v efektívnosti zaostáva.

Pre zdravie dôležité faktory aj vývoj efektívnosti boli zhruba potvrdené aj testovaním časovo oneskoreného vplyvu zdravotníckych výdavkov a regresie rozdielov vo vstupoch a výstupoch.

Najväčšie zdroje neefektívnosti slovenského zdravotníctva sa podľa nášho názoru dajú hľadať u zdravotných poisťovní, v nemocniciach a v liekoch. Pre dôkladné posúdenie efektívnosti nemocníc a liekov sú zatiaľ pre nás limitujúce dátové obmedzenia, a v oblasti liekovej politiky boli už v minulosti vykonané pozitívne reformy[1]. V oblasti zdravotného poistenia sme mali k dispozícii detailné individuálne údaje, a systém má podľa nás výrazné rezervy v efektívnosti. Preto sa sústreďujeme práve na jeho analýzu. Z nej vyplynulo, že VšZP má vyššie náklady na liečbu pacientov ako dve súkromné poisťovne. Tieto rozdiely pravdepodobne nie sú spôsobené výlučne nekorigovanými rozdielmi v chorobnosti ich poistencov. Ale aj nepozorovanými rozdielmi v kvalite a množstve uhrádzanej starostlivosti medzi poisťovňami, alebo v ich nákladovej efektívnosti.

Otvorenou otázkou zostáva z medzinárodného pohľadu vysoký zisk súkromných zdravotných poisťovní. V uplynulých piatich rokoch dosiahol v priemere 10,4 percenta výnosov, oproti napríklad 0,8 percentu[2] v Holandsku. Zdravotné poisťovne sú, vďaka oligopolnému postaveniu na trhu a charakteristikám regulačného prostredia[3], schopné získavať príjmy nad rámec zisku v konkurenčnom prostredí, tzv. ekonomické renty[4]. Z nepresného prerozdeľovania takto podľa nášho odhadu v roku 2010 získala Dôvera 20,2 milióna eura a Union 9,6 milióna eur. VšZP stratila ich súčet, 29,8 milióna eur[5]. Podstatnú časť z nami identifikovaných rent odstráni nová metodika prerozdeľovania poistného, ktorá platí od júna 2012.
Súčasná právna úprava zdravotných poisťovní upravuje nakladanie so ziskom, no neupravuje nakladanie s inými prostriedkami zdravotných poisťovní ako je zisk z ich hlavnej činnosti. Ako príklad je možné uviesť vyplácanie záväzkov akcionárom Dôvery vo výške 125 miliónov eur v roku 2010 a 180 miliónov eur v roku 2011. Budúce pokusy o prísnejšiu reguláciu by mohli byť komplikované takými aktivitami zdravotných poisťovní, ktoré by neboli pokryté ani novou právnou úpravou.

Naopak, nepotvrdili sa významné rozdiely medzi poisťovňami v prevádzkových nákladoch.

Martin Filko
riaditeľ
Inštitút finančnej politiky

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;dn