Maďarsko dalo menšinám voľnú ruku v kultúre aj školstve

BRATISLAVA 23. decembra – V Maďarsku žije podľa posledného sčítania obyvateľstva 3 882 Rusínov, z nich 7,7 percenta tvoria mladí ľudia do 14 rokov. Rusíni u našich južných susedov mali v poslednom sčítaní značný nárast oproti sčítaniu pred desiatimi rokmi. Kým v roku 2001 sa ich prihlásilo k rusínskej národnosti „len“ 2 079, v sčítaní v roku 2011 ich počet dosiahol „až“ 3 882, čo je nárast o 186 percent. Naproti tomu v Maďarsku za uvedené desaťročie klesol počet tých, ktorí si uviedli ako materčinu rusínsky jazyk – ich počet padol z čísla 1 113 (v roku 2001) na 999 (v roku 2011). Pre zaujímavosť, údaj 999 je takmer totožný s tým, aký sa zistil v sčítaní ľudu v predvojnovom období v roku 1930, keď sa tam k materinskému rusínskemu jazyku prihlásilo 993 osôb. Znie to paradoxne, ale v rozpätí osemdesiatich rokov akoby sa v tejto krajine udržiavala stabilná tisícka Rusínov rozprávajúcich doma po rusínsky.

Porovnanie Slovenska so susedmi
Účasť menšín na rozhodovaní o verejných záležitostiach zaručuje v Maďarsku zákon o právach národných a etnických menšín. Ten priamo vymenúva, ktoré etnické skupiny sa v Maďarsku považujú za autentické: arménska, bulharská, rómska, grécka, chorvátska, nemecká, poľská, rumunská, rusínska, slovenská, slovinská, srbská a ukrajinská.

Na rozdiel od Slovenska, kde sa o zákone o menšinách roky hovorí, no zatiaľ sa neprijal, existuje takýto zákon v Maďarsku, Rakúsku aj v Česku. Maďarsko a Česko navyše delegovali národnostným menšinám aj právo vytvárať si národnostnú samosprávu. Na Slovensku dostali akékoľvek snahy o národnostnú, či kultúrnu autonómiu vždy nálepku „maďarskej karty“, aj preto boli doteraz bezvýsledné. Na druhej strane treba povedať, že v Maďarsku dosiahla asimilácia takých národnostných menšín, ako rusínskej či slovenskej, už kritický stav. Funguje tam už len jedna škola, na ktorej sa vyučuje rusínsky jazyk – v obci Múcsony. Druhá škola prežívala donedávna v obci Komloska, no zanikla v minulom školskom roku pre nedostatok žiakov.

Hovorcovia a poslanci menšín
Vďaka už spomínanému zákonu o právach menšín si môžu v Maďarsku aj nízkopočetné národnosti, medzi nimi i Rusíni, voliť menšinové samosprávy. Tie môžu vznikať v obciach, kde žije aspoň 30 voličov, ktorí sa hlásia k danej národnosti. Rusíni majú dnes 75 rusínskych samospráv. Na najvyššej úrovni pôsobí celoštátna samospráva so svojím predsedom, v súčasnosti je na čele tej rusínskej Vera Giriczová. V maďarskom parlamente rusínska samospráva svoje zastúpenie nemá. Každá menšina však môže mať svojho parlamentného hovorcu. V najbližších parlamentných voľbách si ho budú voliť aj Rusíni.

Aký je rozdiel medzi hovorcom a národnostným poslancom v parlamente? Na zvolenie poslanca je potrebných približne 20-tisíc hlasov, ktoré si musí menšina „ukradnúť“ od niektorej politickej strany, a to je, samozrejme, komplikované. Zvoliť si svojho hovorcu je oveľa jednoduchšie. Na zvolenie nie je stanovené kvórum hlasov, takže v krajnom prípade ho môže zvoliť aj jedna osoba. No právomoci hovorcu menšiny sú oveľa menšie – na zasadnutí parlamentu nesmie ani interpelovať, ani hlasovať, má však právo vyjadriť svoj názor a hlasovať v národnostnej komisii parlamentu.

Národnostné iniciatívy financuje vláda buď priamo prostredníctvom dotácií pre národnostné samosprávy, alebo nepriamo prostredníctvom grantov. Odtiaľ môžu získať podporu organizácie alebo národnostné samosprávy na kultúrne podujatia, vydavateľské a jazykové programy alebo na samotnú správu svojich inštitúcií.

V čom sme podobní a v čom odlišní
Pozrime sa však podrobnejšie na zákon o právach národných a etnických menšín, ktorý existuje v Maďarsku od roku 1993. Podľa tejto normy sú menšinami všetky etnické skupiny žijúce na území Maďarskej republiky aspoň jedno storočie. Právom menšín je pestovať a rozvíjať si svoje historické tradície a jazyk a zachovať i zveľaďovať svoju materiálnu a duchovnú kultúru. Menšinové spoločenstvá majú právo sa združovať aj zakladať organizácie. Tieto všeobecné deklarácie sú približne rovnaké ako na Slovensku.

Čo je však v Maďarsku iné, je už spomínaný fakt, že všetky uznané, aj malé národnosti si tam môžu vytvárať obecné, regionálne a celoštátne menšinové samosprávy. Tie si volia svojich zástupcov, ktorých platí štát. Ďalší rozdiel oproti Slovensku je v tom, že menšiny majú v Maďarsku zo zákona právo aj na parlamentné zastúpenie, ale doteraz nevyšiel vykonávací predpis, ktorý by upravoval spôsob, ako to dosiahnuť.

Všetky spomínané práva menšín však treba vidieť v kontexte dlhodobej silnej asimilácie najmä menších národností žijúcich na maďarskom území. Práve tomuto procesu mal zabrániť veľkorysý menšinový zákon. Lenže – podľa medializovaných informácií – je okrem samosprávnych možností väčšina ostatných garancií v prospech menšín iba na papieri a v posledných rokoch ochabuje aj ich finančná podpora.

Spôsob práce samospráv
Príjmy menšinových samospráv v Maďarsku tvoria príspevky zo štátneho rozpočtu, z miestnej samosprávy, z vlastných príjmov, výnosu z vlastného majetku a ďalších.

Obecné, regionálne a celoštátne menšinové samosprávy majú presnú štruktúru danú zákonom. Počet členov obecnej menšinovej samosprávy je 5 osôb, župnej menšinovej samosprávy 9 osôb a celoštátnej menšinovej samosprávy môže byť 15 – 53 osôb.

Poslanca obecnej menšinovej samosprávy uvoľňuje jeho pracovisko na čas potrebný pre splnenie „samosprávnych“ povinností. Príjmy, o ktoré by z tohto dôvodu prichádzal, hradí zbor obecnej menšinovej samosprávy. Ten si sám určuje pravidlá svojej organizácie, symboly či miestne sviatky spojené s vlastnou národnosťou. Používa majetok, ktorý mu vyčlení obec či mesto, môže zakladať hospodársku aj inú organizáciu, vypisovať konkurzy alebo sa zúčastňovať ako prísediaci na voľbách do miestnych súdov.

O stupeň vyššie je regionálna menšinová samospráva, ktorá má aj väčšie kompetencie. Vyjadruje sa napríklad k návrhom župných samospráv, ak sa týkajú národnostných vecí, a najmä školstva. Na najvyššej úrovni je celoštátna menšinová samospráva. Tá sa môže vyjadrovať aj k tvorbe samotných zákonov v prípadoch, ak sa dotýkajú menšín.

Táňa Rundesová

Zdroje:
Zákon o právach národných a etnických menšín MR
Správa o postavení národnostných menšín v SR 2012
www.rusyn.hu

Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk.