Kalamitu v lesoch zvládneme, ak budeme postupovať v súlade s vedeckými poznatkami
BRATISLAVA 5. apríla – Spolu 150 odborníkov, lesníkov, klimatológov a zástupcov štátnej správy, vrátane Slovenska, sa stretlo 4. apríla v Prahe na medzinárodnom diskusnom fóre ThinkForest, aby spoločne hľadali spôsoby riešenia narastajúcej hrozby kalamity v lesoch Európy.
Poškodenie lesov v dôsledku zmeny klímy je závažným problémom z európskeho aj celosvetového hľadiska a čoraz intenzívnejšie sa dotýka aj Slovenska. Opakujúce sa lesné požiare, veterné kalamity, extrémne suchá, zvýšená aktivita škodcov, vrátane podkôrneho hmyzu (lykožrúta), zásadne ovplyvňujú kvalitu a zdravie lesov. Za posledných 10 rokov sa v Európe objavilo 18 nepôvodných druhov škodcov, ktoré ohrozujú rad druhov drevín, vrátane duba a buka. A pribúdajú nové hrozby, napríklad riziko rozširovania nových invazívnych druhov húb a plesní. Ochrana lesov a ich udržateľné obhospodarovanie tak čelí čoraz náročnejším výzvam.
Za posledných 40 rokov sa výskyt lesných požiarov v Európe zvýšil o 230 %, lykožrúta o 600 % a víchric o 130 %. „Poškodeniu lesa dochádzalo aj pred tisíckami rokov a príroda sa s tým dokázala vysporiadať, avšak negatívny vplyv človeka nebol taký výrazný na globálne otepľovanie ako je dnes. Čím dlhšie sa riešenie problémov bude odsúvať, tým sa situácia bude zhoršovať. Každý rok sa počíta,“ zdôraznil Stefan Rahmstorf, profesor postdamského Inštitútu výskumu v oblasti klímy. Je dôležité konať s súlade s Parížskou klimatickou dohodou a začať uplatňovať princípy prírode blízkeho pestovania lesa. „Trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch má potenciál prispôsobiť lesy meniacej sa klíme a dopady klimatickej zmeny zmierňovať. Produkty z dreva dokážu zmierňovať dopady zhoršovania životného prostredia,“ dodal Peter Kicko, generálny riaditeľ sekcie hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR). Významným krokom v tomto smere je aj novela Zákona o lesoch, ktorú MPRV SR predložilo 5. apríla 2019 Hospodárskej a sociálnej rade SR. „Novela Zákona o lesoch je pre slovenské lesy prelomová. Prvý raz sa podarilo legislatívny proces prispôsobiť lesným ekosystémom, definovať prírode blízke hospodárenia ako jednu z možností formovania štruktúr lesov. Predkladaná novela vytvára predpoklady využitia prirodzených lesných ekosystémov, ktorých máme takmer 80 percent,“ zdôraznil Peter Kicko.
Ďalšou iniciatívou je dohoda Slovenska s Českou republikou na zriadení kalamitného fondu na riešenie disturbancií v lesoch na európskej úrovni. Slovensko rieši problémy s kalamitou už od roku 2004, keď veterná smršť Alžbeta vyvrátila viac než 10 000 hektárov lesa v Národnom parku Vysoké Tatry a výrazne poškodila aj lesy v ďalších pohoriach. „Od tejto doby, aj kvôli klimatickej zmene, aj kvôli rozdielnym názorom lesníkov a ochrancov prírody ako sa vysporiadať s takto zásadnou katastrofou v chránených územiach, bol objem náhodných ťažieb na Slovensku takmer nepretržite veľmi vysoký. Podkôrny hmyz sa postupne šíri do ďalších a ďalších oblastí,“ upozorňuje Jaroslav Regec, generálny tajomník služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Poškodzované sú nielen smrekové porasty, ktoré sú na Slovensku zastúpené 20%, ale aj porasty borovice lesnej. Sucho a nárast mníšky veľkohlavej značne ohrozujú dubové porasty, ktoré tvoria 10% z výmery našich lesov. „Pri opakovanom ohrození dubových porastoch by mohlo dôjsť k odumretiu 30-40% stromov v nich. V roku 2019 predpokladáme podiel náhodnej ťažby z celkového objemu dreva predpísaného na ťažbu podľa programov starostlivosti o les až 55-60%,“ zdôraznil Jaroslav Regec.
Šíreniu škodcov môže zabrániť premyslená skladba rôznych lesných typov. Je potrebné zvýšiť druhovú rozmanitosť lesov (v každom poraste najmenej 3 až 4 dreviny), zaviesť efektívny monitoring výskytu škodlivých činiteľov a rýchlo reagovať na vzniknutej kalamitnej situácie. MPRV SR v roku 2018 vydalo rozhodnutie, ktorým upravuje presné pravidlá ako sa vysporiadať s podkôrnym hmyzom. „Súčasnú krízu je nutné využiť na vytvorenie efektívnych a rýchlo dostupných nástrojov k ich zvládanie. S tým, že riešenie musí vždy vychádzať z objektívnych a vedecky podložených informácií,“ dodal Jaroslav Regec.
Celoeurópskym problémom, na ktorý upozornilo diskusné fórum ThinkForest organizované Forest Europe, je nedostatok kvalifikovaného personálu. Treba sa zamerať na podporu lesníckeho školstva a celoživotného vzdelávania.
„Máme pred sebou novu situáciu, už nemôžeme čakať. Musíme s tým okamžite začať niečo robiť. Sám som vlastníkom lesa a vždy som bol lojálny k systému a legislatíve a tento systém fungoval. Musíme sa držať lesníckych činností vychádzajúcich z vedeckých poznatkov. Musíme vzdelávať a školiť lesníkov,“ uzavrel pražské stretnutie Göran Persson, odchádzajúci prezident ThinkForest a bývalý švédsky premiér.
Nadchádzajúca ministerská konferencia Forest Europe sa bude konať v roku 2020 v Bratislave a jej témou bude posilnenie medzinárodnej spolupráce v monitoringu škodlivých činiteľov, vo forme výmeny expertov a skúseností a tiež príprava postupov pre prípad kalamitných situácií.
Závery:
zvýšiť druhovú rozmanitosť lesov (v každom poraste najmenej 3 až 4 dreviny),
zaviesť efektívny monitoring výskytu škodlivých činiteľov,
zamerať na podporu lesníckeho školstva a celoživotného vzdelávania,
na zníženie dostupnosti smrekového dreva v najbližších desaťročiach bude musieť zareagovať drevospracujúci priemysel zmenou technológií a vývojom nových výrobkov z dreva,
Posilnenie medzinárodnej spolupráce v monitoringu škodlivých činiteľov, vo forme výmeny expertov a skúseností či pri príprave postupov pre prípad kalamitných situácií.
Inzercia
