IFP: Program stability – Tusk, nie Orban
BRATISLAVA 23. apríla –
Vláda dnes schválila program stability. Strednodobý výhľad fiškálnej politiky, ktorý je obsahom tohto programu, transparentne a zrozumiteľne prezentuje fiškálnu stratégiu slovenskej vlády a s ňou súvisiace politiky v najbližších troch rokoch. Nájdete v ňom odhad hospodárskeho vývoja do roku 2017, zhodnotenie doterajšej konsolidácie verejných financií, vládne ciele v oblasti dlhu a deficitu, navrhované nástroje na ich dosiahnutie, a množstvo analytických informácií o minulosti aj budúcnosti – od prepočtov vplyvu rozpočtových škrtov a zvyšovania daní na slovenskú ekonomiku, až po vývoj vládnej hotovostnej
Zdravé verejné financie tvoria základný predpoklad udržateľného hospodárskeho rozvoja a dlhodobého blahobytu. Najväčšou výzvou hospodárskej politiky Slovenska je nájdenie hospodárskopolitického mixu, ktorý zosúladí konsolidačné ciele vyplývajúce z európskych a národných fiškálnych pravidiel s cieľmi rastu, zamestnanosti a kvality života. Po piatich rokoch úspešnej konsolidácie verejných rozpočtov bola na stole legitímna debata, aké bude ďalšie smerovanie hospodárskej politiky na Slovensku. Z programu stability je zrejmý príklon k ekonomickej ortodoxii, namiesto netradičných prístupov. A k zodpovednej a transparentnej fiškálnej politike namiesto rozpočtovej kamufláže. Inými slovami, inšpiráciou pre stratégiu politiky boli viac naši severní než južní susedia.
Od krízového roku 2009 sa Slovensko, spolu s ďalšími v súčasnosti 17 členskými krajinami EÚ, nachádza v procedúre nadmerného deficitu. Základným predpokladom pre jej ukončenie bolo znížiť deficit verejnej správy do roku 2013 pod 3 % HDP, udržateľným spôsobom. Deficit verejnej správy v roku 2013 dosiahol 2,77 % HDP, pod úrovňou rozpočtovaného cieľa vo výške 2,94 % HDP. Konsolidačné úsilie vo výške 1,9 % HDP bolo jedno z najvyšších od vstupu do EÚ. Veľkosť opatrení oproti scenáru nezmených politík (NPC) dosiahla 2,2 % HDP. Výstup z procedúry nadmerného deficitu (EDP) je na dosah, rozsekne sa to po májovej prognóze Európskej komisie.
Verejný dlh dosiahol na konci roka 2013 úroveň 55,4 % HDP, čo povedie k aktivácií dodatočných korekčných mechanizmov vyplývajúcich z ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ministerstvo financií od 16. mája 2014 viaže 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu znížených o výdavky na obsluhu štátneho dlhu, prostriedky EU a spolufinancovanie, odvody do rozpočtu EU, transfery Sociálnej poisťovni a výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami. Objem výdavkov, ktoré bude potrebné viazať a ktoré tak nebude možné použiť, predstavuje 305 mil. eur. Vláda zároveň nesmie predložiť Národnej rade SR návrh rozpočtu na rok 2015-2017, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast výdavkov verejnej správy (okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov EU a spolufinancovania, odvodov do rozpočtu EU a výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami), až kým dlh neklesne pod uvedenú hranicu. Podľa predbežných odhadov bude potrebné znížiť návrh objemu výdavkov verejnej správy na rok 2015 v porovnaní s východiskami rozpočtu na roky 2015-2017 o 274 mil. eur. Jednotlivé obce a vyššie územné celky sú povinné schváliť rozpočet na nasledujúci rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho roka (okrem prostriedkov EU a spolufinancovania a výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami). Podľa veľmi predbežných odhadov MFSR bude potrebné upraviť rozpočty obcí na budúci rok o asi 250 mil. eur.
V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu a Fiškálneho kompaktu pri rešpektovaní obmedzení daných národnými rozpočtovými pravidlami (najmä ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti). Vláda bude pokračovať v konsolidácii verejných financií tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, štrukturálnemu deficitu okolo 0,5 % HDP v roku 2017. Cieľová hodnota deficitu v roku 2015 je stanovená na 2,49 % HDP, v roku 2016 na 1,61 % HDP a v roku 2017 na 0,54 % HDP. Dosiahnutie týchto cieľov zastaví pokrízový nárast podielu verejného dlhu na HDP s cieľom neprekročiť hranicu 57 % HDP, a umožní od roku 2016 jeho postupné znižovanie. Od roku 2015 sa plánuje prvýkrát dosiahnutie primárneho prebytku, verejné rozpočty by po odpočítaní nákladov starého dlhu mali znižovať dlh.
Veľkosť konsolidačných opatrení potrebných na splnenie cieľov oproti NPC dosahuje 1,2 % HDP v roku 2015, 1,7 % HDP v roku 2016 a 2,5 % HDP v roku 2017. Časť opatrení je zahrnutá už v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017. Ostatné opatrenia budú špecifikované v priebehu prípravy návrhu rozpočtu.
V programe stability prezentované opatrenia na príjmovej strane, ktoré obsahujú aj východiská rozpočtu verejnej správy, zlepšia saldo verejnej správy v rokoch 2015 až 2017 o 0,4% až 0,5 % HDP. V návrhu východísk sú už zapracované aj zmeny oproti NPC na výdavkovej strane v celkovom objeme 0,5 % HDP v roku 2015 až 1,3 % HDP v roku 2017, vrátane dodatočných úspor výdavkov v rámci reformy ESO. Na dosiahnutie cieľových schodkov na roky 2015-17 budú potrebné aj ďalšie opatrenia vo výške 0,3 % HDP v roku 2015 až 0,7 % HDP v roku 2017, ktoré budú špecifikované počas prípravy rozpočtu. Povinnosť nezvyšovať výdavky verejnej správy nad úroveň predchádzajúceho schváleného rozpočtu vyplývajúca z ústavného zákona pri úrovniach hrubého dlhu nad hranicou 55 % HDP indikuje, že dodatočné opatrenia nad rámec návrhu východísk rozpočtu budú na strane verejných výdavkov. V rokoch 2015-2017 preto prebehne konsolidácia oproti NPC prevažne na výdavkovej strane rozpočtu.
Schválený program nájdete tu:
http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23446
Martin Filko
Hlavný ekonóm a riaditeľ, Inštitút finančnej politiky
Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .
