Historická podpora elektromobilov i boj proti skládkam. Sólymos zhodnotil dva roky na envirorezorte
BRATISLAVA 14. mája 2018 – Uplynuli už vyše dva roky odkedy sa do kresla ministra životného prostredia posadil László Sólymos. Ako uviedol, jeho cieľom je urobiť z envirorezortu príklad otvoreného ministerstva, ktoré podporuje politiku otvorených dverí.
„Odbornú verejnosť vnímam ako nášho partnera a širokú verejnosť považujem za nášho klienta, ktorý má právo na informácie a samozrejme aj na riešenia,“ uviedol minister László Sólymos s tým, že dôkazom je napríklad založenie Inštitútu environmentálnej politiky a tvorba Envirostratégie 2030. Na spomínanom dokumente pracovalo cez 160 odborníkov z rôznych oblastí, rezortov, neziskových a odborných organizácií. „Okrem toho sme dostali až 800 podnetov od verejnosti v rámci dobrovoľne ponúknutého online pripomienkovania,“ dodal.
Za ďalší úspech šéf envirorezortu označil boj proti skládkam, keďže sa zaviedli miliónové pokuty pre prevádzkovateľov skládok, ktoré nedodržujú pravidlá. Minister vyzdvihol i stopku budovaniu nových skládok, spoplatnenie plastových tašiek, či plánované zvyšovanie skládkovného. „Súčasné poplatky za skládkovanie sú u nás v porovnaní s okolitými krajinami najnižšie a vďaka tomu je skládkovanie na Slovensku najlacnejším spôsobom nakladania s odpadom. Zvýšenie poplatkov chceme preto nastaviť tak, aby motivovalo občanov k triedeniu,“ uviedol.
Pri ochrane ovzdušia minister pochválil novú legislatívu, ktorá sprísňuje emisné limity pre stredne veľké spaľovacie zariadenia, dáva samosprávam možnosť vyhlasovať emisné zóny a dáva verejnoprávnym médiám povinnosť informovať včas o smogových udalostiach. Envirorezort navyše prvýkrát v histórii vyhlásil výzvu na podporu nákupu elektromobilov, o ktorú môžu samosprávy požiadať Environmentálny fond do 2. mája.
Zásadné pokroky sa podľa Sólymosa dosiahli i pri ochrane vody a v boji so suchom. „Program H2ODNOTA JE VODA obsahuje opatrenia vo viacerých oblastiach a sektoroch, ktorými chceme predchádzať problémom spôsobeným suchom. Až 17 percent územia Európy je totiž poznačené suchom. A hoci na Slovensku máme dostatočnú zásoby kvalitnej vody, nesmieme zaspať na vavrínoch,“ objasnil. Ďalšími krokmi pri ochrane vody bola novela, ktorá zavádza povinnosť pripojiť sa ku kanalizácii do roku 2021 a príprava Lex Žitný ostrov – zákona, ktorý má priniesť komplexný prístup ochrany chránených vodohospodárskych oblastí, ako i trojrezortné kontroly.
Úspechy dosiahol rezort i pri ochrane prírody, keďže sa sústava chránených území NATURA 2000 rozšíri o 32-tisíc hektárov, schválilo sa šesť programov starostlivosti o chránené vtáčie územia a vypracovali sa programy záchrany hlucháňa hôrneho, korytnačky močiarnej, sokola červenonohého a jasoňa červenookého.
Na záver ešte šéf envirorezortu vyhlásil, že považuje za nevyhnutné pokračovať v prácach na zonácii národných parkov, ktorou zatiaľ prešli len Pieniny a Slovenský raj. „Práve skúsenosti zo Slovenského raja nám ukazujú, ako v praxi úspešne uplatňovať nové nástroje kompenzácii neštátnym vlastníkom lesov. Ukončenie zonácie umožnilo naštartovať nové ekologické a turistické aktivity v národnom parku, ako je splav Hornádu alebo sprístupnenie rokliny Kyseľ po 40. rokoch. Zonácia tak prináša príležitosti na rozvoj celému regiónu,“ukončil.
