Hirošima. Skutočný príbeh šiestich ľudí, ktorí prežili…
12.8.2021 – Hovorilo sa, že atómová bomba priniesla do Hirošimy jed, z ktorého sa bude šíriť smrtiace žiarenie sedem rokov, a po celý ten čas tam nikto nesmie ísť.
Píše sa 6.august 1945 a na Hirošimu práve dopadla atómová bomba. V meste s 250-tisíc obyvateľmi zahynulo takmer 100-tisíc ľudí. Ďalších 100-tisíc utrpelo zranenia. Z rušného mesta vtedy v okamihu zostali len neusporiadané trosky. Asfalt na uliciach bol taký mäkký a horúci, že sa po ňom nedalo ani chodiť. Tí, čo prežili mali možno šťastie, no trpeli ešte desaťročia neskôr.
O šiestich Japoncoch, ktorí prežili je skutočný príbeh Hirošima, ktorý práve vyšiel v slovenčine vo vydavateľstve Ikar.
„Po výbuchu bomby nastala taká obrovská teplota, že ľudská koža sa roztopila a potom visela z tela, akoby to boli kusy látky,“ hovorí rodená Japonka žijúca na Slovensku Lenka Králiková Hashimoto. Vtedy ešte nežila, no už odmalička sa stretávala s témou Hirošima Nagasaki, aj v knižkách či komiksoch ešte ako malé dieťa. Hovorí o tom – ale aj o knihe Hirošima – v podcaste Knižný kompas. Vypočujte si ho:
https://www.podbean.com/player-v2/?i=k9z3p-10b0663
Atómová bomba, ktorá dopadla na Hirošimu 6.augusta 1945, zabila teda stotisíc ľudí. Z toho takmer polovica v ten istý deň, najčastejšie na ožiarenie, ľudia zhoreli v plameňoch alebo pod troskami.
Kniha Hirošima je príbeh šiestich ľudí, ktorí prežili pád atómovej bomby. Je tam lekár, vdova po krajčírovi, kňaz, bežná úradníčka. Sledujeme ich pár hodín pred výbuchom, počas samotného výbuchu a nasledujúce hodiny, dni…
Knihu napísal John Hersey ešte v roku 1946, čiže veľmi začerstva a v tomto novom vydaní je doplnená o osudy tých ľudí, ktorých opäť vyhľadal. Hersey získal aj Pulitzerovu cenu, mal významné funkcie v spisovateľských asociáciách a aj z jeho knihy cítiť, že vie písať naozaj dobre, pútavo a autenticky.
Vypočujte si rozhovor v knižnom podcaste s rodenou Japonkou Lenkou Králikovou Hashimoto.
Prečítajte si krátky úryvok z knihy Hirošima:
ROK PO ZHODENÍ BOMBY bola slečna Sasakiová mrzáčka, pani Nakamurová chudobná, páter Kleinsorge sa ocitol späť v nemocnici, doktor Sasaki už nedokázal pracovať tak ako predtým, doktor Fudžii prišiel o nemocnicu s tridsiatimi miestnosťami, ktorú mu trvalo celé roky získať a nemal nijakú nádej, že ju znovu postaví, kostol pána Tanimota bol zničený a on už nepociťoval svoju predchádzajúcu výnimočnú vitalitu. Život týchto šiestich ľudí, ktorí patrili medzi najšťastnejších v Hirošime, už nikdy nebol taký ako predtým. Samozrejme, ich prežívania a názory o použití atómovej bomby sa nezhodovali.
O použití bomby by sa vyjadrila: „Bola vojna a my sme museli s tým počítať.“ A potom by dodala: „Šikata ga nai,“ čo je japonský výraz rovnako častý a zodpovedajúci ruskému ničevó. „Niet pomoci. Nuž dobre. Je to veľmi zlé.“
„Niektorí z nás zaraďujú bombu do rovnakej kategórie ako jedovatý plyn a odsudzujú jej použitie proti civilnému obyvateľstvu. Iní sa domnievajú, že v totálnej vojne, aká sa viedla v Japonsku, nejestvuje rozdiel medzi civilistami a vojakmi. Bomba samotná bola účinnou silou slúžiacou na ukončenie krviprelievania, vyzývajúcou Japonsko na kapituláciu, aby sa tak predišlo úplnej deštrukcii.
Milan Buno, knižný publicista
Informačný servis
