4. marca 2021 Správy Slovensko

Escobarove prekvapenie alebo keď má zásielka dve tony

4.3.2021 – Drogový magnát Pablo Ecsobar je takmer tri desaťročia po svojej smrti. Napriek tomu aj dnes budí záujem, vášne a zamestnáva kolumbijskú vládu a mnoho odborníkov. Prečo je tomu tak?

Mafiánsky boss po sebe zanechal nečakane dedičstvo, ktoré sa v priebehu desiatky rokov znásobilo a teraz prerastá „cez hlavu“ mnohým úradníkom. Reč nie je o drogách, špinavých peniazoch alebo nehnuteľnostiach, ale prekvapivo, o hrochoch. Áno, dobre čítate, o hrochoch.

V 80. rokoch si nechal Pablo Escobar transportovať do Kolumbie štyroch hrochov (jedného samca a tri samice), aby sa mohol predviesť pred svojimi kamarátmi. Hroch je veľký párnokopytník, samci dosahujú takmer dve tony váhy, takže wow efekt vyvolaný u mafiánskych kumpánov bol dokonalý. Problém ale nastal v okamihu, keď hrochy utiekli z Escobarovej súkromnej zoologickej záhrady do kolumbijskej divočiny. Hrochy sa vyskytujú predovšetkým v Afrike na juhu od Sahary a Južná Amerika pre nich nie je vôbec prirodzeným prostredím. Do voľnej prírody sa tak dostal invazívny zvierací druh. Hrochy sú samy o sebe nebezpečnejšie ako levy alebo nosorožce, v Afrike zabijú tisíce ľudí ročne. Pridajme k tomu ich vytrhnutie z prirodzeného prostredia a premiestnime ich o dobrých 9 000 kilometrov do neznáma. Nebezpečnosť týchto jedincov sa tým rozhodne neznižuje.

Trochu to pripomína dej Jurského parku, keď vedci nezvládli dostatočne zabezpečiť dinosaurov, ktorí si potom na slobode robili, čo chceli, vrátane likvidácie všetkého čo im prišlo do cesty. Podobne to je s Escobarovými hrochmi. Tí ešte k tomu mali možnosť sa tri dekády voľne rozmnožovať v „juhoamerickom raji”, pretože podľa kolumbijských zákonov ich nie je povolené loviť. Ba čo viac, Pablové „kokainové hrochy“ sa údajne množia dvakrát rýchlejšie než ich africkí bratranci.

V celej Kolumbii tak po detiskách rokoch existuje už viac ako stopäťdesiat jedincov. Veľké hrochy sú nebezpečné nie len pre človeka, ale aj pre ostatné zvieratá na súši aj vo vode. Výkaly hrochov totiž môžu viesť k úhynu rýb, pretože voda, ktorú hrochy okupujú, je kalná a znižuje hladinu kyslíku. Rovnako tak môžu zmiznúť aj morské kravy či korytnačky. Dá sa však s tým niečo robiť alebo je príliš neskoro?

Podľa odborníkov sa populácia hrochov môže v priebehu niekoľko rokov znásobiť takmer desaťkrát. A tak kolumbijská vláda poverila veterinárku Ginu Paolu Sernu Trujillo, aby sa pokúsila situáciu zvládnuť. Nakoľko ide o neľahkú úlohu, bolo na mieste celú snahu zdokumentovať a výsledkom je dokument Hon na Escobarove hrochy.

Tvorcovia dokumentu, v originálnom názve The Hunt for Escobar’s Hippos, spoločne s veterinárkou a profesionálnymi lovcami situáciu kontrolovali a snažili sa nájsť spôsoby, ako ju zlepšiť. Počas analýzy situácie sa ukázalo, že na Escobarovom starom panstve stále žije najmenej 30 hrochov, ktorí voľne pohybujú a prekračujú hranice parku. Po inštalácii kamier určených na sledovanie pohybu zvierat sa zistilo, že v noci, keď sú hrochy najaktívnejšie, cestujú desiatky kilometrov od haciendy drogového bossa a zasa späť. Ďalšia tridsiatka hrochov bola lokalizovaná na miestach vzdialených cez päťdesiat kilometrov. A zbytok? Ten je zatiaľ niekde v divočine.

Realita vždy býva omnoho zaujímavejšia a prekvapivejšia ako fikcia. V dokumente Hon na Escobarove hrochy, ktorý má premiéru vo štvrtok 4. marca o 19:00 na televíznej stanici Viasat Nature, máte možnosť nahliadnuť na prácu odborníkov a zistiť, ako sa darí či nedarí celú hrošiu kauzu zvládnuť.