Dušan „Šorty“ Berky: „Prvý ľúbostný list som písal v škôlke“

BRATISLAVA 7. februára 2018 – Šorty je moderátorská stálica rádia Europa 2, spevák, raper a imitátor. Láska je pre neho zmyslom života a nemá problém o nej hovoriť, písať či spievať. Svojej priateľke Zuzke venoval úspešnú skladbu „All I can see“. Šorty je príkladom toho že, keď človek ide za svojim snom, môže dosiahnuť aj na prvý pohľad  nemožné. Od detstva chcel byť raperom, zažil šikanu v škole, či diskrimináciu pri hľadaní zamestnania.  No to všetko ho dostatočne posilnilo, aby si šiel svojou cestou a zostal sám sebou…

Zvykneš písať ľúbostné listy?

Nie, ale pamätám si na prvý. Bol som v škôlke, mal som asi 6 rokov a volala sa Kristína, bola to moja prvá láska, platonická. Písal som ho pod takou lavicou, kde bol magnetofón. Mal som len modré pero a chcel som tam silou mocou nakresliť červené srdiečko, bol nešťastný z toho, že mám len modré. Bol to normálny, dlhý list: „Ahoj, Kristínka som do teba“. (smiech)

Si zástancom písania si listov ako kedysi?

Tak teraz vedú sociálne siete, dnes, aj keď má niekto narodeniny, tak ti to iba vyskočí na Facebooku. Napíšeš „Všetko naj“ a vybavená vec. Predtým sa ešte písalo, telefonovalo, že „Ahoj, máš narodeniny“ alebo sa posielali smsky. No neboli len také stručné vety ako dnes, že „Všetko naj“ alebo „HBD“ (happy birthday). Sociálne siete zrušili klasickú poštu ako listy alebo pohľadnice, je to škoda.

Si typ, čo radšej povie osobne do očí alebo skôr napíšeš, keď máš niekoho rád?

Ja som ten typ z očí do očí, lebo vidíš bezprostrednú reakciu. Môžeš len z pohľadu vyčítať, že, „Ej , toto asi nie je to, čo som jej mal povedať.“ alebo naopak : „Okej, spolupracuje takže, idem na to ďalej“. V osobnej komunikácii máš hneď spätnú väzbu.

Ako vnímaš valentínsku kampaň „Povedz to Milkou“?

Napísať krátky odkaz na bonboniéru je veľmi pekný nápad. Hlavne by mal byť človek úprimný a nevymýšľať zbytočne nejaké rýmy, ale hovoriť a písať zo srdca. S priateľkou sme spolu rok a pol, takže sme veľa Valentínov nestihli oslavovať . No má rada kvety – pivonky, takže jej kupujem kytice.

Skladba „ All I can see“ vznikla pre tvoju priateľku. Jej text je svojim spôsobom novodobá báseň a vyznanie…

Vo svojich songoch som sa vždy inšpiroval vzťahmi. Pesnička All I can see  je love song, v ktorom hovorím, že neviem bez nej žiť. Pravdou je, že keď raper píše text, musí mať pred očami a v hlave určené, o kom píše a komu to chce povedať. Je to podobné aj pri moderovaní v rádiu, tiež si predstavujem ku komu hovorím. Predstavujem si poslucháčov, ktorí sú dajme tomu v práci a majú zapnuté rádio. Rozmýšľam, či to, čo hovorím, je pre nich zaujímavé alebo nie. Takto bolo aj pri tracku All I can see. Mal som v hlave priateľku, aj pocity, ktoré k nej cítim.  Tú skladbu považujem za moju najsilnejšiu.

Venoval si priateľke aj inú skladbu?

Áno, letný song „OFF“. Klip som točil v Thajsku a hrala v ňom moja Zuzka. Ani v jednom zábere nie som ja, je tam len ona, pretože je to opäť o nej. Boli sme spolu na dovolenke a priamo tam som napísal text. Sú v ňom teda bezprostredné pocity a emócie.

Čo plánuješ teraz na Valentína? Oslavuješ tento sviatok?

Plánujem určite nejaký spoločný výlet, lebo obaja radi cestujeme. Keď som bol mladší, tak som Valentína ignoroval. Posledných 6 rokov sa ho snažím  vždy nejakým spôsobom osláviť. Aj frajerka si dáva záležať, aby to bol špeciálny deň a špeciálna noc. Plánujeme vycestovať preč na nejaké pekné, neobvyklé miesto. Byť spolu, to je základ a nepohádať sa…

Ako si sa spoznal s priateľkou?

Moderoval som jednu akciu, už som mal po vlastnom programe a videl som tam dve baby. Marta a Zuzana. Marta ma oslovila po anglicky, lebo si mysleli, že nie som Slovák. Na tomto evente bolo totiž bežné, že tam boli aj zahraniční ľudia.  Ja som sa začal smiať a dali sme sa do reči. Potom sa mi stratili, nemal som ani kontakt, ani ich mená, nič. Tak som šiel domov a v noci mi Zuzana napísala, že kde som zmizol. Pozerám na správu na FB a hovorím si, že to je ONA. Neskôr som v Nitre moderoval hip-hopovú akciu a náhodou sme sa tam stretli a zabávali sa. Odvtedy ma lanárila, aby som išiel bývať k nej a vykašľal sa na podnájom, že jej pomôžem s hypotékou a tak. Najskôr som nechcel, veď hocičo sa stane a môžem si zase riešiť bývanie. Nešlo mi to do hlavy, lebo sme boli iba kamoši. Nakoniec som to spravil, išiel som tam bývať a som tam doteraz. No preskočili sme istú fázu randenia.  Z jednej strany je to fajn, ale z druhej strany sme sa ukrátili o chvíle ako napríklad písať si večer, ísť na rande do kina, riešiť, či večer idem k nej alebo ona ku mne, ráno spolu do práce a podobne. My sme to celé preskočili, no je to v pohode. Bol to test vzťahu, a keby to nefungovalo, už tam dávno nie som.

Čo si na nej najviac vážiš?

Asi že je ambiciózna, že si povie: „Toto musím mať, to musím dosiahnuť“.

Čo na nej ľúbiš?

Všetko, ona sa mi páči ako človek, jej prejav je super, vie sa správať v spoločnosti, je zábavná. Je to moja spriaznená duša.

Kedy  si sa začal venovať imitátorstvu?

V detstve. Bolo to spojené s beatboxom, vždy som do toho zapájal nejaké srandy, niekoho napodobňoval, takže tým to bolo celkom zaujímavé a uchytilo sa to. Aj do rádia som sa dostal skrz to, že som nahral imitácie známych raperov pre jeden indoorový festival, čo sa konal v Banskej Bystrici. To bol  veľký zlom pre mňa, pretože tam boli tam úplne všetci známi hip- hopoví interpreti a raperi.

Kto ťa tak inšpiroval v  hudbe?

Mal som viac idolov, imitoval som ich preto, že sa mi páčila ich tvorba. A hlavne, keď som začal byť ako imitátor raperov známejší, začal som sa s nimi na akciách stretávať osobne, začali ma volávať na akcie, podávali mi ruky. Aj prvé stretnutie s Rytmusom ma nadchlo. Rešpektujem ho dodnes. Všetci ma inšpirovali, všetci úspešní, čo to niekam dotiahol. Tí,  ktorí robia to, čo milujú. Lebo to je základ, keď človek robí to, čo má rád.

Máš pocit, že ťa zmenilo to, že si známy človek?

Neviem, tisíckrát to počúvam: „ Dušan, nezmeň sa“. Hlavne, keď prídem do Zvolena, tak zrazu „Wau, Šorty, poď sem.“ Predtým si ma ani nevšímali, ledva pozdravili. Nemám rád takých ľudí, akože „pokvasím“ s nimi, povieme si, že „Hej, hej, dobre sa mám, ale to je všetko.“ Z jednej strany mi to lichotí, ale na druhej strane je to divné, keď ťa ten človek predtým ledva pozdravil. A teraz zrazu „Ako sa máš, čo mama v pohode?“…. A v živote moju mamu ani nevidel. Ale jasné, že sa mi to páči, keď ma ľudia oslovujú na ulici. No najviac ma teší, že robím hudbu pre všetky generácie.

 Vydávaš svoje prvé EP, ako sa volá?

„Million voices“, bude trochu iné ako Slovensko doposiaľ počulo. Je to  debutové EP, bude mať 8 pesničiek. Srandou je to, že producent, ktorý mi robí hudbu, mi trochu vyčíta, že každý jeden track, ktorý mám, je o žene. Keď si to tak spočítam, mám 5 trackov „Hey girl“, „All I can see“, „Off“, „Dance“ – jediný tanečný track a „Free“ – príbeh, ktorý sa netýka mojej frajerky. Je to skladba o tom, že keď sa nejaký chalan rozíde s frajerkou alebo ho nechá ženská, tak v tom musí hľadať pozitíva. „Voľnosť, waaau, som slobodný, môžem si robiť, čo chcem“…. Na tejto skladbe som spolupracoval s  Delikom, pridal tomu šmrnc, lebo to on vie. Na EPčku však nebude všetko len o žene. Aj keď ja to mám rád, lebo ľudia sú takmer neustále zaľúbení do niekoho. Nájdu sa v tom a vždy si radšej pustia pesničku, ktorá im niečo hovorí, ako tie egotripy typu párty, klub, sme najväčší a pod.

Každý má svoj príbeh lásky a niekoho, kto si zaslúži vaše vyznanie. Pripravte svojej milovanej polovičke dve sladké prekvapenia v jednom. Kúpte si špeciálnu valentínsku edíciu praliniek Milka a priamo na obal vpíšte svoj zamilovaný list, odkaz či báseň. Krásneho Valentína!