Búrkové mračná sa sťahujú, schyľuje sa k vojne!
12.12.2019 – Mediálna manipulácia v predvojnovom období naberala nové, rafinované spôsoby a postupne sa menila na psychologickú vojnu. Francúzski novinári opisovali tie isté javy na európskej scéne diametrálne inak ako nemeckí či rakúski novinári. Klesajúca dôvera v médiá vyvolávala nové klebety a klebetné časopisy prekvitali. Zvyšovala sa nedôvera medzi národmi, čo vyvolávalo vlnu nacionalizmu…
Ako vyzerali roky pred 1.svetovou vojnou, v ktorej zahynuli milióny ľudí a bol to dovtedy najväčší ozbrojený konflikt v dejinách? Sťahovali sa nad Európou mračná a nasvedčovalo to o blížiacom sa krvavom konflikte?
Alebo vyzerala svetová politická scéna začiatkom 20.storočia pokojne a nič neohlasovalo blížiaci sa búrkový mrak?
Presne o tom je jedinečná esej rakúskeho spisovateľa Stefana Zweiga Pred búrkou. „Táto kniha bola akoby sto rokov stratená, neobjavovala sa, až v roku 2018 ju vydalo malé vydavateľstvo v susednom Rakúsku a teraz veľký vydavateľský dom Ikar na Slovensku,“ vysvetľuje prekladateľ Jozef Banáš a dodáva: „Tí, ktorí mali Zweiga ako ideál humanizmu a pacifizmu, budú trošku sklamaní a prekvapení.“
Rok po vypuknutí prvej svetovej vojny napísal Stefan Zweig znepokojujúcu esej o počiatku tejto katastrofy. O eseji sa vie málo, isté je, že bola úvodom ku knihe Dejiny veľkej vojny s dôrazom na zohľadnenie úlohy Rakúsko-Uhorska.
Stefan Zweig vtedy patril k Literárnej skupine, ktorá počas prvej svetovej vojny pracovala vo vojenskom ústave. Pričinil sa o to Zweigov chatrný zdravotný stav, ale zaiste aj samotná predstava, že by sa ako presvedčený pacifista a humanista chopil zbrane. Ešte donedávna vyzýval ľudí, aby „učili mládež nenávidieť nenávisť“, teraz sa púšťal do militaristického textu.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Dado Nagy:
Stefan Zweig v eseji Pred búrkou, ktorá sa na verejnosť dostáva po viac ako storočí, sprevádza obdobím rakúsko-uhorskej monarchie. Ponúka pohľad do viacerých európskych dynastií a osvetľuje, ako sa vojna stávala každým dňom nevyhnutnou. Je to brilantná kniha neoceniteľnej hodnoty a predovšetkým varovný prst pre dnešnú Európu, v mnohom až zarážajúco podobnú tej predvojnovej.
„Keď som si cez Veľkú noc 2019 prečítal Zweigovu esej Pred búrkou, bolo mi jasné, že je VAROVANÍM,“ vysvetľuje prekladateľ a spisovateľ Jozef Banáš. „So znepokojením som si uvedomil paralely medzi časmi pred prvou svetovou vojnou, ktoré Zweig opisuje, a dnešnými časmi. Neprestajné lavírovanie medzi zvyšovaním napätia a následným uvoľnením, či už to bolo v prípadoch Srbska, Bulharska, Albánska, Macedónska, Sandžaku, Fašody, Bosny a Hercegoviny, Dardanel, Maroka, Líbye a iných krajín a regiónov, mi neuveriteľne jasnozrivo pripomína dnešnú situáciu.
Svet sa rozochvieva pri správach o možnom či skutočnom eskalovaní konfliktov v Líbyi, Sýrii, Izraeli, Jemene, Severnej Kórei, Ukrajine, Iráne, Venezuele, aby sa vzápätí nachvíľu upokojil, kým sa zasa nezačne chvieť pri vzniku nového ohniska potenciálneho vojnového požiaru.“
Prečítajte si úryvok z knihy Pred búrkou:
Srbsko zapálilo šnúru vedúcu k sudu s pušným prachom.
Udrela teda Hodina. Zatiaľ čo Taliansko ako vždy v situácii, keď bolo treba prijať vážne rozhodnutie, zaujalo vyčkávaciu pozíciu, tri najsilnejšie štáty Európy zvážali žoldnierov a pomocníkov z celého sveta: poskokov a predajných žoldnierov z Belgicka, Japonska, Čiernej Hory a iných krajín proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Vytvorili obrovskú masu vojakov, ktorá by mohla byť hrozivá, ak by v časoch vojny nehrala úlohu aj morálka, dôvera vo vlastné sily a kultúrna prevaha jednotlivcov aj národov, ale predovšetkým ich vodcov. Zločinná arogancia jedného z najmenších európskych štátov napokon vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách, krvavé jatky, ktoré začali v Belehrade a v Sarajeve boli strašné, ich dôsledky však boli ešte strašnejšie. Srdce Európy – Nemecko a Rakúsko-Uhorsko boli donútené obhájiť svoju bezpečnosť a existenciu so zbraňou v ruke proti takmer všetkým národom sveta. Táto najťažšia skúška však odhalila našu najúžasnejšiu silu, obrovské vzopätie, ktoré zrodilo nevídané hrdinstvo ľudí, ktorí vykonali činy, o ktorých Európa dovtedy nechyrovala. Hrdinstvo, ktoré pretrvá navždy ako ten najcennejší odkaz pre potomkov, ako azda najvznešenejší skutok, ktorý jeden národ dokázal v celej histórii ľudstva.
Milan Buno, knižný publicista
Inzercia
