Blokovanie online hier nie je riešením, potrebná je zmena legislatívy
Podľa vašej webovej stránky je jednou z hlavných úloh vašej asociácie úzka spolupráca s národnými vládami zameraná na správnu reguláciu trhu s hazardom.
Aké sú kľúčové regulačné princípy, ktoré odporúčate jednotlivým krajinám?
Odpovedá Maarten Haijer, generálny sekretár, Európska asociácia pre hazardné a stávkové hry (EGBA)
Najdôležitejšie odporúčanie členským štátom je vytvoriť efektívne a primerané regulačné prostredie, ktoré spotrebiteľov nasmeruje k regulovanej ponuke hazardu. Zodpovedné pravidlá týkajúce sa hazardu by mali byť pre spotrebiteľov a prevádzkovateľov efektívne a primerané bez vytvárania nepotrebnej administratívnej záťaže, ktorá môže mať opačný následok a navedie spotrebiteľov smerom od regulovanej ponuky.
Navyše, národná legislatíva by mala vždy byť v súlade s právom EÚ a sledovať legitímne ciele, ktoré sa naozaj zameriavajú na ochranu spotrebiteľa bez vytvárania akýchkoľvek obmedzení slobody poskytovať služby. Skôr než zavádzanie umelých bariér online hráčom by lepšou politikou bolo schváliť legislatívu, ktorá prevádzkovateľom licencovaným v EÚ povolí poskytovať služby v členských štátoch, kde majú možnosť získať licenciu transparentným spôsobom.
Minulý rok Slovensko schválilo nový zákon o hazardných hrách. Jednou z jeho hlavných úloh je efektívnejšie adresovať tému nelegálneho online hazardu.
Ako hodnotíte jeho obsah?
Ktoré ustanovenia oceňujete/kritizujete najviac?
EGBA víta úsilie vlády SR zaviesť pre slovenský hazardný trh nový regulačný rámec. Avšak súčasná legislatíva vedie k obavám týkajúcim sa jej súladu s právom EÚ:
Po prvé, vláda SR zakazuje hazard ponúkaný zahraničnými operátormi na území SR. Táto legislatíva ustanovuje operátorom povinnosť mať na území SR registrovanú pobočku. Európska komisia a Súdny dvor EÚ sa jasne uzniesli, že požiadavky na fyzické sídlo nie sú kompatibilné s právom EÚ, nakoľko idú priamo proti slobode poskytovania služieb.
Po druhé, slovenský zákon má za cieľ uplatniť blokovacie opatrenia. Podľa znenia slovenského zákona poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a poskytovatelia platobných služieb (ISPs a PSPs inými slovami) budú musieť na základe súdneho príkazu ukončiť poskytovanie svojich služieb prevádzkovateľom, ktorí sú na zozname „zakázaných ponúk“, a to nespracovaním platieb od týchto/týmto prevádzkovateľom, respektíve blokovaním prístupu užívateľov k hazardným webovým stránkam. Tieto opatrenia porušujú slobodu poskytovania služieb danú právom EÚ a preukazujú sa ako neefektívne, keďže nedokážu plniť cieľ ochrany spotrebiteľa, ktorým vláda SR odôvodňuje ich existenciu.
Ponechaním týchto obmedzení slobody usadiť sa a poskytovať služby Slovensko porušuje právo EÚ, čo znamená, že Európska komisia má všetko potrebné na začatie konania. Najlepším spôsobom ako nasmerovať spotrebiteľský dopyt smerom k regulovanej ponuke je poskytnúť atraktívny regulovaný trh.
Ktoré krajiny EÚ majú z vášho pohľadu a skúseností najpokrokovejší regulačný rámec a čím sa odlišujú od iných?
Vysoký dopyt po príťažlivých a inovatívnych digitálnych hazardných službách primäl rastúci počet členských štátov k novelizácii regulácie ich trhov s online hazardom. Členské štáty sa rozhodli pre rozdielne prístupy k tejto novelizácii, čo vyústilo do rôznych požiadaviek na súlad so zákonmi naprieč EÚ. Napríklad Taliansko, Veľká Británia, Španielsko a Dánsko zaviedli udržateľné režimy licencovania v zmysle smerovania dopytu (tzv. channeling) [pozn. smerovanie dopytu k licencovaným ponukám] a ochrany spotrebiteľa. Na vyspelých trhoch ako napríklad v Taliansku je miera smerovania dopytu (tzv. channeling rate) oveľa vyššia ako v Nemecku či Holandsku, kde je čierny trh na úrovni 71 % a 82 %, čo je dôsledkom absencie funkčného licenčného systému. Preto je v týchto krajinách pravdepodobnejšie, že spotrebiteľ je smerovaný k neregulovaným a nebezpečným ponukám, napríklad hazardných spoločností z Ázie, kde absentuje ochrana spotrebiteľa.
Štátna spoločnosť TIPOS má na Slovensku monopol na online hazardné hry. Existujú pádne dôvody na zmenu aktuálneho status quo?
Súčasná slovenská legislatíva neprináša životaschopný regulačný režim a zároveň nespĺňa základné požiadavky práva EÚ vzhľadom na to, že hospodárske ciele tejto politiky vytvárajú hrozbu smerovania spotrebiteľov od regulovanej ponuky smerom k čiernemu trhu mimo EÚ. Spotrebiteľ je preto vystavený webovým stránkam, kde absentuje ochrana spotrebiteľa z hľadiska zodpovedného hrania i z hľadiska ochrany pred podvodmi.
Viaceré ustanovenia slovenského zákona odkazujú na platby daní a odvodov do štátneho rozpočtu. Efektívny licenčný režim prináša štátu značné výnosy. Daňové sadzby by však mali byť vyvážené, aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia budú schopní ponúknuť konkurencieschopný produkt, ktorý spotrebiteľa nasmeruje preč z čierneho trhu. Iba správne regulovaný a rozmanitý režim môže zaistiť smerovanie dopytu a daňové príjmy pre štát. Súdny dvor EÚ sa už uzniesol na tom, že drastický nárast daní na vybrané služby bráni ziskovosti služby a dáva de facto exkluzivitu iným prevádzkovateľom.
Je slovenský trh dostatočne veľký na to, aby bol pre medzinárodné spoločnosti zaujímavý?
Nedávna reforma právneho rámca hazardných hier bola pre Slovensko príležitosťou zvýšiť svoju atraktivitu pre cezhraničné služby v EÚ. V apríli 2016 čierny trh na Slovensku predstavoval 32,2 %, t. j. 40,2 milióna eur.[1] Oklieštenie čierneho trhu generuje viac výhod pre krajinu. Dánsko, podobne ako Slovensko, má asi 5 miliónov obyvateľov. Novelizácia regulácie ich trhu s online hazardom garantuje, že hráči sú efektívne chránení a že európski regulovaní prevádzkovatelia online hazardu môžu hráčom poskytovať bezpečné a spoľahlivé služby.
Vzhľadom na zákaz mierený proti cezhraničným prevádzkovateľom na Slovensku existuje vysoké riziko, že zahraniční prevádzkovatelia budú odradení od vstupu na slovenský trh. Toto bude mať priamy negatívny dopad na smerovanie spotrebiteľov k regulovanej ponuke, keďže spotrebitelia sa obrátia k ponukám prevádzkovateľov, ktorí nie sú licencovaní v EÚ, neplatia dane a neponúkajú dostatočný stupeň ochrany spotrebiteľov alebo ochrany proti praniu špinavých peňazí.
Čo je kľúčovým faktorom, ktorý rozhoduje o finálnom rozhodnutí zahraničnej spoločnosti vstúpiť na nový trh? Je to napríklad zdanenie, proces licencovania alebo nejaké obmedzenia produktov?
Slovensko predstavuje nové obchodné príležitosti, avšak iba vtedy, ak budú odstránené súčasné obmedzenia proti európskym regulovaným prevádzkovateľom online hazardu. Udržateľné zdanenie by malo byť založené na tom, že základ dane pre prevádzkovateľov online hazardu sa vypočíta z rozdielu sumy podaných stávok a sumy vyplatených výhier (v hazardnom priemysle označované ako Gross Gaming Revenue – hrubý príjem z hazardných hier). Dozvedeli sme sa, že Ministerstvo financií SR nateraz nie je ochotné upraviť mieru zdanenia z obáv zo straty štátnych príjmov. Musíme však zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ hospodárske ciele nemôžu byť za žiadnych okolností akceptované ako odôvodnenie obmedzenia slobody poskytovať služby.
Ciele hospodárskej politiky ako zaistenie kontinuity, finančnej stability alebo náležitý návrat investícií nemôžu byť dôvodom na obmedzenie služieb od zahraničných európskych regulovaných prevádzkovateľov online hazardu. Naopak, Slovensko by mohlo ťažiť zo skúseností iných udržateľných regulačných modelov naprieč EÚ.
Hlavné mesto Slovenska Bratislava nedávno po veľmi rušnej verejnej diskusii schválilo všeobecne záväzné nariadenie, ktoré zakazuje hazard a automaty na svojom území. Viacerí kritici tohto rozhodnutia argumentujú, že hráči/gambleri prejdú na internet a na legálne a ilegálne ponuky hazardu.
Čo si o tom myslíte? Menia ľudia v narastajúcej miere zvyky a viac uprednostňujú online hazard?
Spotrebitelia sú tí, ktorí by mali mať možnosť slobodne si vybrať prostredie (online či offline). Spotrebiteľský dopyt po väčšom množstve online hazardných služieb by mal byť stimulom pre vlády, aby vytvorili podmienky pre modernú a vhodnú reguláciu, kde sa spotrebitelia môžu rozhodnúť medzi ponukami regulovaných európskych prevádzkovateľov online hazardu a kde je zabezpečená primeraná ochrana spotrebiteľa.
