Banská Štiavnica na starých pohľadniciach
BRATISLAVA 14. decembra 2017 – Kniha Banská Štiavnica na starých pohľadniciach môžu skvele oživiť záujem o bohatú banícku minulosť štiavnického kraja a najmä jej slávnej Baníckej a lesníckej akadémie, ktorá pretrvala v tomto meste takmer 155 rokov. Bola pýchou „strieborného“ mesta pod Sitnom, ktoré po stáročia vydávalo zo svojich útrob strieborný kov lákajúci z túžby po ziskoch príslušníkov panovníckeho dvora, desiatky waldbürgerov a súkromných ťažiarov. Z túžby po poznaní lákalo aj vedcov a technikov z celého sveta.
Vyberte sa na prechádzku po minulosti jedného z najkrajších slovenských miest.
Banská Štiavnica na starých pohľadniciach nadväzuje na nové skutočnosti a historické informácie, ktoré sa v prípade tohto mesta neustále objavujú. Podobne ako sa vynárajú neznáme informácie z jej minulosti objavujú sa aj nepoznané historické pohľadnice.
Autorom doplňujúcich textov je opäť Ivan Herčko, vynikajúci odborník a lokálpatriot s citovým vzťahom k mestu a starým pohľadniciam. Jeho inovované texty sa snažia pútavou formou priblížiť život v meste v prvej polovici 20. storočia a zachytiť najvýznamnejšie dominanty tohto obdobia.
Stáročia trvajúca ťažba rúd drahých a farebných kovov poznačila nielen podzemie, ale aj tvárnosť okolia Banskej Štiavnice. Ústia starých štôlní a šachiet s odvalmi, vodné nádrže so systémom zberných a spojovacích jarkov vybudované na banské účely, zvyšky prevádzkových banských objektov a banícke domčeky roztrúsené po úbočiach dodávajú tomuto mestu typickú a neopakovateľnú scenériu.
Viaceré novinky celoeurópskeho, ale aj svetového významu boli spojené s menami štiavnických priekopníkov banskej vedy, techniky a školstva. Tým dnes patrí najvyššia úcta, obdiv a uznanie za ich geniálne a na svoju dobu pokrokové myšlienky, vďaka ktorým sa štiavnické baníctvo dostalo na špičkovú svetovú úroveň.
V strednej Európe je len málo miest, ktoré mali taký hospodársky význam ako Banská Štiavnica, píše sa v novinke Banská Štiavnica na starých pohľadniciach. Mesto malo veľa svetových a európskych prvenstiev. Malo najstaršie banské a mestské privilégiá, prvýkrát na svete sa tu použil pušný prach v baníctve na rozpojovanie hornín a bol tu využitý aj unikátny systém umelo vybudovaných vodných nádrží, zberných a spojovacích vodných jarkov slúžiacich na zachytávanie povrchovej vody na pohon banských vodočerpacích a ťažných strojov a stúp.
Vznik, ako aj najväčší rozvoj mesta sú neodmysliteľne spojené s ťažbou drahých kovov – striebra a zlata. Prvý vierohodný údaj o ťažbe striebra pochádza z roku 1217 a z roku 1275 najstaršia zachovaná mestská pečať v Európe s baníckymi insígniami. Aj to svedčí o význame, ktoré malo baníctvo už v 13. storočí. Ťažba zlata a striebra postupne narastala až dosiahla najvyšších hodnôt v 18. storočí.
Banská Štiavnica patrí k prvým mestským pamiatkovým rezerváciám na Slovensku. Jej ochranu zobral na vedomie zbor povereníkov v roku 1950. Práve stagnácia napomohla zachovaniu množstva cenných objektov. Zachovanosť autentických architektúr, jedinečnosť ich spolupôsobenia s prírodným prostredím a najmä nezastupiteľný význam banskoštiavnického regiónu pre dejiny vedy a techniky boli hlavnými dôvodmi, pre ktoré Banskú Štiavnicu a technické pamiatky v jej okolí v decembri 1993 zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Milan Buno, literárny publicista
