Aktualizácia Lex Ukrajina rozšíri ukrajinským ženám možnosti uplatnenia na trhu práce. Riešiť by sme však mali aj rodové rozdiely v odmeňovaní
10.5.2022 – Ak chceme zamestnať ukrajinské ženy, mali by sme doriešiť preukazovanie ich praxe. Problém je však komplexnejší a súvisí s výraznými rozdielmi v odmeňovaní mužov a žien, upozorňuje Asociácia personálnych agentúr Slovenska.
Štatistika ÚPSVaR z februára 2022 uvádza, že na Slovensku je zamestnaných 3 300 žien z Ukrajiny. Najviac ich pracuje ako operátorky a montérky strojov a zariadení (necelých 1 900), vyše 500 ako pomocné a nekvalifikované pracovníčky, takmer 250 Ukrajiniek našlo prácu v kategórii špecialisti, 200 ako kvalifikované pracovníčky a remeselníčky, 185 pracovalo v službách a obchode, 91 ako techničky a odborné pracovníčky, 77 ako kvalifikované pracovníčky v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, 40 v administratíve a 19 žien pracovalo v zákonodarstve alebo riadiacich funkciách. Táto štatistika však spracúva dáta ešte z obdobia pred vypuknutím vojnového konfliktu, teda nezohľadňuje aktuálny stav.
Štát zaviedol tzv. štatút dočasného útočiska, čím uľahčil a urýchlil zamestnávanie ukrajinských žien na slovenskom trhu práce. Tiež finančne podporuje ubytovanie, čím pomáha firmám, ktoré poskytujú pracovné miesta spolu s ubytovaním.
„Ukrajinky, ktoré sa rozhodli zostať žiť a pracovať na Slovensku, potrebujú predovšetkým bývanie, prácu a zaradenie svojich detí do vzdelávacieho systému. Aktualizácia Lex Ukrajina, ktorá by doriešila problematiku uznania dosiahnutého vzdelania a preukázania predchádzajúcej pracovnej praxe ukrajinských žien, by otvorila týmto zamestnankyniam väčšiu perspektívu a rozšírila možnosti uplatnenia na trhu práce. Mohli by sa následne uchádzať aj o vyššie pozície s vyšším mzdovým ohodnotením,“ hovorí Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) a dodáva: „Avšak na to, aby sa mohli plnohodnotne zaradiť do spoločnosti, by sme potrebovali zmeniť celý systém ohodnotenia žien – aj slovenských, aby sme dosiahli zníženie rozdielov v mzdách žien a mužov za rovnakú prácu. Tu Slovensko v rámci EÚ výrazne zaostáva.“
Výrazné rozdiely v odmeňovaní mužov a žien
Pracovné trhy v celej Európskej únii a aj na Slovensku stále vykazujú pretrvávajúci gender pay gap, teda rozdiel medzi priemernými mzdami mužov a žien. Podľa údajov Eurostatu z roku 2020 zarábajú pracujúce ženy v EÚ v priemere o 13 percent menej na hodinu ako muži. Slovenky sú na tom ešte horšie, rozdiel medzi mužskou a ženskou hodinovou mzdou je na úrovni 15,8 percenta, teda pod priemerom EÚ. Zaostávame tak aj za krajinami ako Slovinsko, Chorvátsko, Poľsko či Taliansko.
Dôvody rozdielov v odmeňovaní mužov a žien sú do istej miery logické. „Ženy zväčša prerušia svoj kariérny postup v momente, keď sa rozhodnú pre materstvo, a v ich pracovnom živote tak dochádza aj k niekoľkoročným pauzám,“ hovorí Zuzana Rumiz.
Podľa niektorých zdrojov odpracujú ženy za život až o tretinu menej ako muži, pričom však vykonávajú v priemere viac hodín neplatenej práce, či už je to starostlivosť o deti alebo o domácnosť. Takmer tretina žien v EÚ (30%) pracuje na čiastočný úväzok, na porovnanie takúto prácu vykonáva iba 8 percent mužov. Dáta z roku 2018 potvrdzujú, že tretina európskych žien prerušila kariéru z rodinných dôvodov, čo urobilo iba 1,3 percenta mužov.
Potrebná je zmena vzdelávacieho systému
No nie je to len starostlivosť o rodinu, čo ovplyvňuje rozdiely v zárobkoch mužov a žien. „Približne 30 percent rozdielov v odmeňovaní súvisí s tým, že ženy pracujú častejšie ako muži v málo platených odvetviach, ako je napríklad vzdelávanie, finančníctvo a poisťovníctvo, zdravotníctvo, gastro služby či personalistika,“ vysvetľuje Z. Rumiz. Ženy zastávajú aj menej vedúcich pozícií: v roku 2020 bolo v EÚ iba 34 percent manažérok, pričom zarábali o 31 percent menej ako muži manažéri (údaj z roku 2018).
Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien narastajú aj s vekom. Na Slovensku predstavuje tento rozdiel niečo pod 10 percent vo veku do 25 rokov. Vo vekovej kategórii 25 – 34 rokov sa rozdiel mierne zvyšuje na 11,5 percenta a najvyššiu hodnotu dosahuje vo veku 35 – 44 rokov (20,1 %). Potom úrovne rozdielov opäť mierne klesajú. V kategórii od 45 do 54 rokov na 17,7 percenta, vo veku 55 – 64 rokov na 13,1 percenta a na 12,7 percenta vo veku nad 65 rokov.
„Je potrebné, aby sa vláda venovala ženám a mužom – samoživiteľom, či neúplným rodinám, ale tiež by sme sa mali zamerať na úpravu nášho vzdelávacieho systému, aby sme motivovali ženy zamestnávať sa aj v doteraz typicky mužských odvetviach,“ vysvetľuje prezidentka APAS a na záver dopĺňa: „Nižšie platy žien naprieč všetkými vekovými kategóriami so sebou prinášajú aj riziko chudoby vo vyššom veku. V roku 2020 dostávali dôchodkyne nad 65 rokov v priemere až o 28,3 percenta nižšie dôchodky ako muži.“
Informačný servis
