Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
90376_screenshot_26 676x472.jpg
4. apríla 2019 PR správyKultúra od PRservis.skSITA Diskusia()

Inverzné postupy v súčasnej vizuálnej kultúre

BRATISLAVA 4. apríla – Kunsthalle Bratislava uvádza rozsiahlu výstavu s názvom Inverzná romantika, ktorá predstaví tvorbu piatich popredných českých a slovenských umelcov súčasnej výtvarnej scény (Josef Bolf, Martin Gerboc, Jiří Petrbok, Ivan Pinkava, Richard Štipl). Prostredníctvom médií fotografie, maľby, kresby a sochy autori spracúvajú tému „inverznosti“, ktorá je v  ich  dielach  zásadným  spôsobom  prítomná  a  plní  kritickú  úlohu vo vzťahu k súčasnosti. Otvorenie výstavy sa uskutoční vo štvrtok 4. apríla 2019 od 18.00 hod do 20.00 hod.

Pojem „inverzná romantika“ už v úvode návštevníka upozorňuje na to, že od neho bude vyžadovaná určitá miera empatie a obrazotvornosti. Výraz romantika je spájaný s označením prejavu vyhrotenej fantázie, ktorý môže byť realizovaný v akomkoľvek médiu. Pojem inverzná zase označuje prevrátenie nejakého pôvodného prejavu „naruby“. Kurátor Petr Vaňous teoreticky uchopil tento prejav v roku 2018 vydaním knihy Inverzná romantika a to v presvedčení, že tento pojem obsahuje dôležitý kritický aspekt spojený s niektorými polohami súčasného vizuálneho umenia unikajúcimi všeobecnejšej kritickej praxi. Jeho prejavy pritom odlišuje od tzv. dekadentných tendencií, ktorých výskyt  a široký mediálny ohlas v poslednom čase vytesnil zmysel pre hlbšiu teoretickú diferenciáciu príslušného problému.

Súvislosť medzi vznikom romantických prejavov a inverzného konania má väčšinou pôvod v osobnej, spoločenskej či historickej situácii, označovanej ako kríza. Pre autorov Ivana Pinkavu, Jiřího Petrboka, Richarda Štipla, Josefa Bolfa a Martina Gerboca je spoločná kríza tzv. reprezentácie a teda opory v reflexii väčšinovej spoločnosti. Reálny stav je však taký, že  väčšina  spoločnosti tieto diela  odmieta, nerozumie  im, alebo ich pokladá  za  šokujúce    a úplne nesprávne za dekadentné.

Ďalším aspektom krízy je aj tzv. neverbálna, čisto vizuálna komunikácia výtvarnej tvorby, ktorú však nemožno len pasívne divácky konzumovať. Autori rafinovane a niekedy až násilne kombinujú rôznorodé výrazové prostriedky ako sú deformácia, prehnaná farebnosť, expresívnosť a to všetko so sklonom ku dramatizácii obrazovo redukovaných situácií, k divadelnosti, umelej  aranžovanosti, ale  tiež k  evokácii trápnosti, irónie, bezmocnosti  či  zvrátenosti, čo      v rôznej miere kontaminuje ich proces tvorby.

Na druhej strane  využívajú aj „tlmiace“ alebo „neutralizačné“ prvky,  čo v konečnom dôsledku môže  viesť    k prehodnoteniu zaužívaných pojmov ako napr. konzervatívny, progresívny, avantgardný, atď. To potvrdzuje aj výrok filozofa Herberta Marcusea: „Kultúra sa nanovo určuje existujúcim stavom: slová, tóny, farby a formy pretrvávajúcich diel zostávajú rovnaké, ale to, čo vyjadrujú, stráca svoju pravdu, svoju platnosť.

Inverzné postupy sa v súčasnej vizuálnej kultúre aj napriek svojej nejasnej definícii a rozmanitému charakteru dokážu vymedziť a obhájiť svojbytný autorský priestor na slobodnú tvorbu i v nepriaznivom prostredí, ktoré dokonca dokážu ovplyvniť. Ako uvádza kurátor výstavy Petr Vaňous: „V diele všetkých piatich autorov výstavy možno nájsť stopy inverzity, ktorá ako negácia rozkladá a skladá to, čo neguje, v snahe otvoriť priestor pre kritický pohyb tvorby   a myslenia. Tu by sme mohli nájsť miesto pojmu, ktorý sledujeme – inverzná romantika.“ Výstava Inverzná romantika nadväzuje na rovnomenný knižný projekt (2018) a je jeho pokračovaním vo forme výstavy.

Kunsthalle Bratislava k výstave Inverzná romantika organizuje sprievodné a vzdelávacie programy, v rámci ktorých sa návštevníkom predstavia jednotliví autori a výstavou prevedie aj kurátor Petr Vaňous. Pripravený je okrem iného aj sprievod s filozofom a prekladateľom Miroslavom Marcellim, ktorý spolu s Martinom Gerbocom rozanalyzuje jeho tvorbu. V rámci prednášky sa historička umenia Lucia Fišerová bude venovať fotografickej tvorbe Ivana Pinkavu. Účasť na programe potvrdil aj riaditeľ Zbierky umenia 19. storočia a klasickej moderny v Národnej galérii Praha a pedagóg na Pražskej Akadémii výtvarných umení – Otto M. Urban. Tzv. sprievodca výstavou bude zameraný na dospelého návštevníka, s dôrazom na stratégiu interpretácie v tvorbe vystavujúcich umelcov.

Výstava je vhodná pre návštevníkov starších ako 18 rokov.

INVERZNÁ ROMANTIKA

Kurátor: Petr Vaňous
Vystavujúci umelci: Josef Bolf, Martin Gerboc, Jiří Petrbok, Ivan Pinkava, Richard Štipl
Vernisáž: štvrtok 4. apríla od 18:00 do 20:00 na 1. poschodí KHB
Trvanie: 5. apríl 2019 – 16. jún 2019
Miesto: 1. poschodie KHB

Inzercia

K téme

Udržateľný cestovný ruch a regionálny rozvoj: Inšpirácie z Nórska S roztrúsenou sklerózou bez obmedzení – zmeňme pohľad na (ne)možné

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Kultúra

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.