O slovenských brancoch, o Bielych vranách aj o homosexuálnych rodičoch rozpovedia súťažné filmy na Jednom svete
KOŠICE 11. septembra 2018 – O tom, ako sa zakorenený strach z cudzieho stáva nástrojom manipulácie s verejnosťou, prečo majú slovenskí občania za rovnaké peniaze ako okolité štáty menej zdravia, ako vyzerá novodobé otroctvo v nemocničnej práčovni či za pokladnicou v supermarkete, ako si ničíme životné prostredie, aké predsudky máme voči ľuďom s Downovým syndrómom, aj ako zasiahol 21. august 1968 do života okupantov i obetí či ako jedno cirkusové predstavenie zbavilo „bielych“ aj „čiernych“ predsudkov. Aj o tom budú silné filmové príbehy hlavnej súťažnej sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý sa uskutoční od 11. do 16. októbra 2018 v Bratislave a od 15. do 18. októbra v Košiciach. Už 19 rokov otvára témy slobody, demokracie a ľudských práv.
Tento rok ho venujeme spomienke na zavraždeného novinára Jána Kuciaka a archeologičku Martinu Kušnírovú. Na plátno sa však dostanú aj príbehy ďalších ľudí, ktorí preukázali občiansku odvahu a potlačili osobné záujmy v mene verejného prínosu, hodnôt či princípov, a to v pásme štyroch snímok z dokumentárnej série Biele vrany a hrdinovia medzi nami o držiteľoch ocenenia za odvážny občiansky čin. „Kto, keď nie my? Kedy, keď nie teraz?“ znie hlavná myšlienka projektu. Režisérka Jana Bučka sa vo svojom filme Biomasaker venuje téme devastácie životného prostredia; film Lenky Moravčíkovej Zdravie za milión sa pýta na systémové zlyhania nášho zdravotníctva; ústrednou témou snímky Pezinská skládka Leny Kušnierikovej sú zas občianske práva a odvaha za ne bojovať; Barbora Sliepková vo filme Xenofóbia skúma, ako veľmi sú Slováci xenofóbni, či už v politike a či v prejavoch na sociálnych sieťach.
Ako zlyháva systém v susednom Česku zas ukazuje investigatívna novinárka Saša Uhlová. Na pol roka sa zamestnala v najhoršie platených zamestnaniach, aby opísala, aké sú priam „otrocké“ pracovné podmienky v súčasnom Česku. Novinárka so skrytou kamerou pracovala v nemocničnej práčovni, v hydinárni, za pokladnicou v supermarkete, vo výrobni žiletiek aj pri triedičke odpadu. Šokujúci dokument Hranice práce režisérky Apoleny Rychlíkovej získal na prestížnom festivale v Jihlave minulý rok ocenenie pre najlepší český dokumentárny film a Cenu divákov.
Hlavná sekcia súťažných filmov Slovensko a Česko za ľudské práva ponúkne kolekciu 14 nových slovenských a českých dokumentárnych filmov uplynulého roka, ktoré sa na plátne zaoberajú závažnými aktuálnymi spoločenskými témami. Tri z nich budú mať na Jednom svete slovenskú premiéru. O víťazovi rozhodne trojčlenná medzinárodná porota v zložení: slovenská režisérka a producentka Iveta Grófová, britský režisér a producent Mike Chamberlain, ktorý tvorí pre medzinárodné stanice ako BBC, Arte či HBO, a český režisér a pedagóg Václav Kadrnka.
O xenofóbii rozpovie nielen jedna zo snímok o Bielych vranách, ale aj dokument Až přijde válka zobrazuje znepokojivý vzostup nacionalizmu na Slovensku. Český režisér Jan Gebert prináša portrét 18-ročného Petra Švrčeka, ktorý založil organizáciu Slovenskí branci a pod jeho autoritatívnym vedením prešlo vojenským výcvikom „k obrane a zachovaniu národa“ uprostred slovenských lesov už vyše dvesto mladých mužov v maskáčoch a s maketami samopaľov.
Otázkou, či môže napríklad umenie rozbiť predsudky o inakosti, sa bude zaoberať česko-slovenský dokument Cirkus Rwanda režiséra Michala Vargu, ktorý bude mať na Jednom svete slovenskú premiéru. Uznávaný principál českého ansámblu Cirk La Putyka Rosťa Novák sa v ňom vydáva do Rwandy a súhlasí so spoluprácou s tamojšími akrobatmi. Tých vedie Eliseé Niyonsenga, ktorý ako dieťa prežil rwandskú genocídu a cirkusovým umením pomáha osirelým deťom. Môžu spoločné predstavenie a nárazy kultúr „rozbiť“ aj predsudky o Afrike a Európe?
„Rodinných“ tém sa v súťažnej sekcii Jedného sveta dotknú tri dokumenty. V premiére sa na Jednom svete predstaví dokument Švédi z osady režisérky Kataríny Farkašovej. Je príbehom troch rómskych chlapcov, ktorých si pred takmer 30 rokmi adoptovali švédske rodiny.
Režisérske duo Palo Kadlečík a Martin Šenc strávili štyri roky po boku rodiny s piatimi deťmi, v ktorej vyrastá aj Dorotka s Downovým syndrómom. Jej rodina ju však hneď po narodení prijala v pokoji a v láske a umožnila jej plnohodnotný život a plnenie si snov – stala sa z nej herečka v divadle. Nový film Niečo naviac má za cieľ rozbiť aj strach spoločnosti z „mongoloidných“ jedincov, ktorých chápe len ako čosi nepohodlné.
A napokon, koľko podôb môže mať dnešná rodina a akú ju chceme? Aj na tieto otázky sa pýta česká dokumentaristka Jana Počtová v intímnej sonde do rodičovstva a partnerstva Nerodič. Šesť rôznych foriem rodín a šesť rôznych príbehov zobrazuje aj rozpad rodiny, homosexuálnu rodinu, rodinu s adoptovaným dieťaťom či život slobodnej matky.
Jeden svet vo svojom programe neopomenie ani významné udalosti z našej histórie, ktoré sa odohrali v rokoch končiacich osmičkou.
„Môj prastrýc bol jedným z vojakov sovietskych okupačných armád, ktoré vtrhli do Československa v roku 1968. Nedokázal uniesť svoju vinu a po návrate domov na Ukrajinu spáchal samovraždu,“ rozpovedala vo svojom filme Môj neznámy vojak režisérka Anna Kryvenko.
Prešlo 50 rokov a 5 režisérov z 5 krajín nakrútilo film o vpáde vojsk a o okupácii našej krajiny. Dokumentárna snímka Okupácia 1968 predstavuje kolektívny projekt slovenského producenta a režiséra Petra Kerekesa, ktorý hovorí o okupácii z pohľadu okupantov – vojakov „spriatelených“ vojsk.
A ako si spomínajú na osudný augustový deň Slováci a Slovenky, ktorí sa pre okupáciu rozhodli opustiť svoje domovy a emigrovali, ukazuje zas unikátna dokumentárna mozaika Spýtaj sa vašich. Autorky Barbora Berezňáková, Pavlína Morháčová, Eva Vozárová zbierali desiatky výpovedí, pýtali sa na udalosti, ktoré ovplyvnili životy, rodiny a ľudské osudy a ktoré našu krajinu formujú dodnes.
O zabudnutej a boľavej histórii rozpovie v premiére na Jednom svete aj germanista Jozef Tancer, ktorý v dokumente Anny Gruskovej Smutné jazyky hľadá vymierajúce nemecké nárečia, ktoré sa stáročia formovali na území Slovenska. Cez neznáme, zamlčované príbehy sa dozvedá o dramatických udalostiach, ktoré do súčasného života tzv. Karpatských Nemcov na Slovensku priniesla druhá svetová vojna a po nej princíp kolektívnej viny.
Počas 19. ročníka Jedného sveta sa návštevníci môžu tešiť na vyše 60 snímok v 6 sekciách, ktoré budú uvedené na Slovensku po prvýkrát, mnohé z nich za osobnej účasti zahraničných aj domácich tvorcov. Ambíciou novej riaditeľky festivalu, režisérky a aktivistky Diany Fabiánovej je ponúknuť okrem silných filmových titulov aj čo najviac interaktívneho programu, vďaka ktorému sa z publika stanú angažovaní účastníci a účastníčky.
Hlavným organizátorom festivalu Jeden svet je organizácia Človek v ohrození.
Aktuálne info
facebook.com/FestivalJedenSvet/
instagram.com/jeden_svet/
