Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení. Predchádzanie je vždy lepšie a lacnejšie ako riešenie následkov
BRATISLAVA 19. júna 2018 – Ministerstvo životného prostredia v marci predložilo vláde materiál H2ODNOTA JE VODA – Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody, ktorého cieľom je riešiť problémy spôsobené suchom. O tom, aké opatrenia prináša sme hovorili so štátnym tajomníkom Norbertom Kurillom.
Pred pár mesiacmi schválila vláda Akčný plán z dielne envirorezortu. Je táto problematika pre Slovensko aktuálna? Máme problémy s nedostatkom vody?
Voda je nielen strategickou surovinou štátu, ale i významným prírodným bohatstvom, ktoré je potrebné chrániť a pristupovať k nemu zodpovedne. Zabezpečiť účinnú ochrany vodných zdrojov je jednou z našich hlavných priorít. A hoci na Slovensku máme v súčasnosti dostatočné zásoby kvalitnej vody, nemusí to byť nemenný jav a preto musíme byť pripravení. Nakoniec predchádzanie možným problémom je vždy lepšia a lacnejšia voľba ako dodatočné riešenie následkov, ktoré budú mat postupne oveľa negatívnejšie dopady.
Ktoré európske krajiny sú suchom najviac ohrozené?
Predovšetkým krajiny južnej Európy, no čoraz častejšie sa aj stredoeurópske krajiny stretávajú s nedostatkom vody a suchom. Podľa predpokladov je v priemere 17% územia Európy a minimálne 11% európskej populácie postihnutých nedostatkom vody. Náklady na škody spôsobené suchom sa v Európe za posledných 30 rokov odhadujú na 100 miliárd eur.
Aké následky má sucho na životné prostredie?
Sucho je prírodný fenomén, nedostatok vody je naopak výrazne podmienený antropogénnou aktivitou. Následkami je zvyšovanie zraniteľnosti ekosystémov, sociálno-ekonomických aktivít a pochopiteľne je znateľný i dopad na ľudské zdravie.
Akoby ste zhrnuli cieľ, ktorý chcete Akčným plánom dosiahnuť?
Hlavným cieľom je znížiť nepriaznivé dôsledky sucha a nedostatku vody na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Je však kľúčové, aby sme si uvedomili, že zmena klímy prinesie zvýšený výskyt extrémnych javov, či už vo forme sucha a nedostatku vody, povodní alebo silných búrok. Bolo preto nutné pripraviť sa na tieto zmeny prípravou, realizáciou a prevádzkou konkrétnych preventívnych opatrení v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov – a to jednak priamo na vybraných tokoch, ale aj mimo vodných tokov v lesoch, v poľnohospodárskej krajine, v urbánnych oblastiach nachádzajúcich sa v príslušnom povodí, ako aj v celej krajine.
Plánujete v budúcnosti ešte Akčný plán dopĺňať, alebo je vo finálnej verzii?
Verzia ako ju schválila vláda je teraz finálna, no v budúcnosti predpokladáme rozpracovanie Akčného plánu pre každé štádium sucha, keďže ich je niekoľko – hovorím o normálnom štádiu, počiatočnom, závažnom a extrémnom.
Kto každý sa na príprave plánu podieľal?
Envirorezort na ňom začal pracovať už v apríli 2017, pričom bola zriadená medzirezortná pracovná skupina. Proces prípravy nadrezortného dokumentu bol inkluzívny, mali sme 25 členov v medzirezortnej pracovnej skupine. A jej členovia pozostávali aj z odborníkov z rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, odborných organizácií oboch rezortov, výskumných ústavov, vedci či akademici s rôznymi zameraniami.
Buďme teraz konkrétni. Aké opatrenia plán obsahuje?
Opatrenia delíme na tri typy – preventívne, operatívne a krízové. Konkrétne môžem spomenúť napríklad rekonštrukciu odvodňovacích kanálov, efektívnejšie nakladanie so závlahovou vodou, podporu opatrení na zachytávanie dažďovej vody, či doplnenie štátnej hydrologickej siete, tak aby mohla operatívne monitorovať aktuálne javy. A nesmiem zabudnúť ani na envirovýchovu, aby sme zvyšovali povedomie o hodnote vody.
Spomenuli ste zachytávanie dažďovej vody. Envirorezort v tomto smere vyhlásil aj výzvu.
Áno, od apríla je prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia otvorená výzva na predkladanie žiadostí o príspevku na vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine.
Čo si pod tým má laik predstaviť?
Na výzvu je vyčlenených 17 miliónov eur, ktoré môžu byť použité napríklad budovanie zberných jazierok, vegetačných striech, či nádrží za účelom využitia zrážkovej vody. Taktiež môže byť podporená aj výmena nepriepustných povrchov za priepustné plochy s funkčnou vegetáciou.
