Pred rokmi u nás zanikla, no dnes sa dostala do obľuby ľudí. Aj technika modrotlače, ktorú kedysi nosila šľachta, sa predstaví na Remeselnom trhu
BRATISLAVA 21. marca 2018 – Festival poctivej tvorby a ľudového umenia prinesie s príchodom jari do Bratislavy autentickú folklórnu kultúru v tradičnom aj netradičnom prevedení. Vychýrení remeselníci sa od stredy 21. do piatka 23. marca stretnú pod strechou Starej tržnice, aby predviedli jedinečnosť, kvalitu a pestrosť ľudových ručných prác. Jedným z hostí Remeselného trhu bude aj Matej Rabada, ktorý na Slovensku oživil techniku modrotlače. Počas festivalu ukáže, ako sa táto technika používa a návštevníkom toto umenie priblíži v zaujímavej prednáške.
Ako si sa dostal k technike modrotlače?
Matej Rabada: K modrotlači som sa dostal počas štúdia na VŠVU ako študent Katedry textilu. Bolo to ešte na bakalárskom stupni, kde som sa hľadal. Na strednej škole som študoval sieťotlač a tejto techniky som sa stále držal, no chcel som ju posunúť niekam ďalej. Modrotlač mi prišla ako ideálna voľba, nakoľko som túto tradičnú farbiarsku techniku dokázal prepojiť práve zo sieťotlačou. Hlavný podnet prišiel v zistení, že jej výroba na Slovensku zanikla.
Ako si začínal, keď táto výroba u nás už neexistuje?
M. R.: Samozrejme nebol tu nikto, kto by mi vedel poradiť, ako sa modrotlač vyrába, takže nasledovali mesiace pátrania a bádania po starých receptoch a postupoch. Potom nasledovalo získavanie potrebných surovín na výrobu až nastal čas, keď prišlo na prvé skúšky. Tie nedopadli dobre a celá teoretická príprava sa zdala byť zbytočná. A tak nasledoval ďalší, menej metodický postup štýlom pokus-omyl.
Nemohol som sa nechať odradiť, keďže som už mal zadanú tému bakalárskej práce – výroba vlastnej modrotlače a produktov z nej. Čas odovzdania sa krátil, a tak som si zriadil improvizovanú dielňu v pivnici bytového domu, kde sme bývali so spolužiakmi v podnájme. Voda tam samozrejme netiekla, takže sa musela nanosiť vo vedrách a plátno sa vypieralo vo vani. Všetci sme mali z modrej vane radosť. Modrotlač sa podarila len čiastočne, takže som bol nakoniec nútený navštíviť dielňu pána Jocha na Morave, kde som dostal niekoľko tipov, vďaka ktorým sa moja modrotlač začala podobať na tie tradičné.
Čo nasledovalo ďalej?
M. R.: Venoval som sa jej ďalej počas celého magisterského štúdia a pozitívne ohlasy najmä odbornej, ale aj laickej verejnosti ma ujasnili v tom, že modrotlač sa stane mojím živobytím. Ako súčasť diplomovej práce som sa rozhodol založiť svoju vlastnú dielňu, ktorá funguje od roku 2015 v Párnici na Orave, kde som ako prvé farbil plátno pre diplomovú prácu.
Ako vyzerá výsledok modrotlače si vieme predstaviť. Ale aký je postup jej tvorby?
M. R.: Základom je prírodné biele plátno rastlinného pôvodu. V minulosti to bol najmä ľan, pretože bavlna bola drahá. Dnes je to presne naopak. Na biele plátno sa natlačí vzor špeciálnou kašou nazývanou pap, ktorej recept si každý farbiar poctivo stráži. Vzor sa odtláča pomocou drevených modrotlačových foriem, ktoré sú vyrezávané z hruškového dreva. Prípadne, ak sú vo vzore jemnejšie detaily, býva forma osadená mosadznými klinčekmi či plieškami. Ja, keďže nie som potomok farbiarskej rodiny, nemám modrotlačové formy, a aj preto využívam sieťotlač, ktorá navyše nemá takmer žiadne obmedzenia v rámci navrhovania vzorov. Tiež výroba šablóny je podstatne lacnejšia. Potlačené plátno sa necháva niekoľko dní vyzrieť a následne sa ponára do roztoku indiga – kypy. Tu získava po opakovanom ponáraní svoje typické tmavomodré zafarbenie.
Po farbení sa plátno vypiera v tzv. kyslej vode, kde sa odstráni pap, ktorý zabránil farbivu v prístupe ku plátnu a tak sa nám objaví biely vzor. Nakoniec je plátno dôležité dôkladne preprať v čistej vode.
Kam až siahajú korene modrotlače?
M. R.: Pôvod farbenia modrotlač je vo východnej Ázii v oblasti Číny a Japonska. Do Európy sa dostala až v 16. storočí, keď ju zo svojich kolónií začala, popri iných surovinách a tovare, dovážať Holandská východoindická spoločnosť. Z Holandska sa šírila na východ až po vtedajšie hranice Rakúsko-Uhorska. Na územie dnešného Slovenska sa dostala v 18. storočí, pričom najstaršia zachovaná modrotlač za nášho územia pochádza z Kremnice. Je datovaná rokom 1783 a je v zbierkovom fonde Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.
S akými vzormi pracuješ? Podedenými alebo novo vytvorenými?
M. R.: V mojom vzorkovníku mám tradičné vzory, ale aj vzory, ktoré sám navrhujem. Prevažná väčšina tradičných vzorov pochádza z dielne Páltikovcov, ktorá fungovala do roku 1957 vo Veličnej na Orave, čo je neďaleko môjho súčasného pôsobiska. Autorské dezény, ktoré navrhujem, sú rovnako ako v minulosti inšpirované prírodou, no štylizácia je prispôsobená súčasným trendom.
Keď už o tom hovoríš, s akými motívmi sa kedysi pracovalo? A po čom je dopyt dnes?
M. R.: V minulosti žili ľudia spätí s prírodou, či už kosili a hrabali na lúkach, pásli dobytok na chotároch alebo sa starali o svoje polia. Všetko, čo k životu potrebovali, im príroda poskytla a tam nachádzali aj inšpiráciu pre vzory. Tie potom rôznym spôsobom štylizovali, a práve modrotlačové vzory svojou nadčasovosťou dokážu ľudí fascinovať aj dnes. Bez ohľadu na to, či je folklórny trend alebo nie. Mňa teší, že ľudí zaujímajú aj moje vzory a najmä technika modrotlače. Dopyt je viac-menej vyvážený, nedá sa mi určiť, že tradičné vzory sa predávajú viac alebo menej. Niekoho zaujme technika a nový prístup, iného zase tradičný vzor. Ďalšou skupinou sú tí, ktorým je jedno akou technikou je to realizované, ide im len o vzor.
Na čo sa využívala látka zafarbená modrotlačou?
M. R.: Ak by sme šli ešte viacej do minulosti, do obdobia, keď prišla modrotlač do Európy, našli by sme ju na panských odevoch, pretože si ju mohla dovoliť len šľachta, prípadne zámožní obchodníci. My ju však máme spätú s ľudovým odevom. Poznáme ju najmä z krojových sukní či súčiastok ako zástery a šatky. No modrotlač sa využívala aj v interiéroch na obrusy či závesy, dokonca aj ako posteľná bielizeň. To si však nemohol dovoliť každý.
Ako je to dnes?
M. R.: Dnes v použití nie sú obmedzenia. V našej ponuke máme bytové, ale aj odevné doplnky, či samotné odevy. Snažíme sa robiť také produkty, ktoré sú využiteľné každodenne. Dôležité je, aby sa modrotlač nosila, aby nebola oprášená raz za rok na nejakú výnimočnú udalosť.
Modrotlač dnes zažíva u nás boom. Ako však odlíšiť skutočnú modrotlač o tej, ktorá sa na ňu len hrá?
M. R.: Je niekoľko spôsobov, ako sa imituje modrotlač. Odhliadnuc od vzoru sa používajú najčastejšie dva spôsoby. To prvé je, keď sa na biele plátno nanáša strojovou valcovou tlačou modrá farba a vynecháva sa biely vzor. Takéto plátna sa vyrábajú na stovky kilometrov a rozvážajú do celého sveta. Že sa jedná o imitáciu spoznáme podľa toho, že z druhej, rubovej strany je plátno biele a len trochu presvitá natlačená modrá farba z lícnej strany. Druhý spôsob je používaný najmä na hotových produktoch ako sú tašky, tričká a podobne. V tomto prípade sa na modré plátno natlačí biela farba, ktorá je opäť len na povrchu. Na dotyk je gumovejšia a keď prejdete prstom po vzore, cítite, že v mieste vzoru je vystúpená. Z rubovej strany nepresvitá a plátno je modré. Poctivá modrotlač nie je dokonale rovnomerne zafarbená, vzor nevystupuje, vidíme v ňom kresbu plátna a z rubovej strany je modrá a vzor čiastočne presvitá.
Str: 14.00 – 21.00 hod.
Štv: 14.00 – 21.00 hod.
Pia: 14.00 – 21.00 hod.
Vstup: 2€ (na mieste / platí na tri dni), deti do 12 rokov zadarmo
