Ako môžu budovy zlepšiť spánok?

BRATISLAVA 21. novembra2017 – V našich čoraz rušnejších životoch sa spánok – alebo aspoň dostatok spánku – stal vzácnosťou. Nová kniha s názvom Prečo spíme od neurológa Matthewa Walkera skúma „katastrofálnu epidémiu nedostatku spánku“, ktorej čelíme. Prečo je také dôležité si dobre v noci oddýchnuť a ako môžeme bojovať proti tejto „epidémii“ pri navrhovaní a výstavbe budov?

PREČO NAŠE ZDRAVIE ZÁVISÍ OD DOSTATKU SPÁNKUSvetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým spať v noci osem hodín, no dve tretiny populácie v rozvinutých krajinách sa k tomuto číslu len približujú. Vyše jedna tretina Britov spí v noci len 5-6 hodín, pričom viac ako štvrtina (27 %) má pravidelne nekvalitný spánok.

Keď spíme, naša myseľ a telo vykonávajú mnoho zložitých funkcií, ktoré sú nevyhnutné pre naše duševné a fyzické zdravie a pocit pohody. Ak sa dostatočne nevyspíme, najmä počas dlhšej doby, môže to mať veľmi negatívny vplyv na našu myseľ a telo.

Nedostatok spánku môže ovplyvniť koncentráciu, čo môže spôsobovať, že napríklad študenti majú problémy v škole alebo na skúškach, zamestnanci robia chyby v práci ,alebo sa dokonca môže zvýšiť počet nehôd na cestách.

Dostatok spánku pomáha nášmu zdraviu, pretože dáva nášmu imunitnému systému priestor na reštart a zmena v hormónoch, krvnom tlaku a hladinách inzulínu môže napomáhať zníženiu rizika obezity a cukrovky.

Okrem toho štúdie poukázali na spojenie medzi nedostatkom spánku a vývojom Alzheimerovej choroby. Existujú dokonca správy, ktoré dokazujú, že mimoriadne dlhé obdobie nedostatku spánku človeku môže spôsobiť aj smrť. Odborníci tvrdia, že človek nevydrží dva týždne bez spánku a dospelý človek, ktorý spáva v noci len 6,75 hodiny, sa pravdepodobne dožije len približne 60 rokov, pokiaľ nevyhľadá lekársku pomoc.

ČO NÁM V NOCI NEDÁ SPAŤ?Existuje veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú našu schopnosť dobre sa v noci vyspať. Takmer polovica Britov (47 %) tvrdí, že stres alebo starosti im narúšajú spánok, pričom kofeín, alkohol, malé deti, chrápajúci partneri a nevypnuté elektronické zariadenia taktiež vykazujú negatívny vplyv na spánok.

Environmentálne faktory a prostredie, v ktorom spíme, sú ďalšie aspekty, ktoré môžu ovplyvniť dĺžku spánku a kvalitu oddychu v noci. Štvrtina Londýnčanov a 18 % Britov tvrdí, že ich v noci ruší hluk a jedného z desiatich ruší umelé alebo pouličné osvetlenie.

Teplota je taktiež kľúčovým faktorom. Teplota tela pred spaním mierne klesne, preto sa nám v lete alebo počas horúčav často ťažko zaspáva. Na druhej strane, ak je príliš chladno, nemusíme sa cítiť príjemne a nezaspíme ihneď.

Zistilo sa tiež, že aj znečistenie ovzdušia ovplyvňuje kvalitu spánku. Vďaka výskumu dnes vieme, že zvýšené vystavenie oxidu dusičitému a časticiam prenášaným vzduchom môže viesť k nepokojnému spánku, keďže tieto znečisťujúce látky môžu dráždiť naše hrdlo, nos a dutiny a vplývať na dýchanie.

ČO VYTVÁRA IDEÁLNE PROSTREDIE NA SPANIE?Podľa Britskej organizácie Sleep council, ktorá dlhodobo skúma negatívny vplyv nedostatku spánku, existuje šesť faktorov, ktoré treba zvážiť pri vytváraní ideálneho prostredia na spanie:

Teplota: Pri teplotách vyšších ako 24 °C a nižších ako 12 °C sa môžete v noci cítiť nepríjemne a nepohodlne. Optimálna teplota v spálni by mala byť 16-18 °C, pričom bábätkám, malým deťom a starším ľuďom môže vyhovovať mierne vyššia teplota. Prievan môže taktiež negatívne vplývať na váš spánok.

Svetlo: Najlepšie sa nám spí keď je tma, pretože naše telá vylučujú melatonín, ktorý nás uvoľňuje.

Pohodlie: Pohodlná posteľ a matrac napomáhajú pohodlnému nočnému spánku. Odborníci odporúčajú, aby sa oboje menilo každých sedem rokov.

Elektronika: Notebooky, televízory, mobilné telefóny a iné elektronické zariadenia by sme mali pred spaním vypínať a mať ich mimo spálne.

Hluk: Tiché prostredie je najlepšie pre spánok, pretože náhle, hlučné a opakované zvuky nás môžu zobudiť.

Relaxácia: Vytvorenie si upokojujúcich návykov, akými sú napríklad vypínanie elektroniky, čítanie, pitie bylinkového čaju alebo kúpeľ môže taktiež priaznivo ovplyvniť spánok.

DOKÁŽU BUDOVY POMÔCŤ NÁŠMU SPÁNKU?Odpoveď na otázku je jednoznačná – ÁNO. Budovy majú výrazný vplyv na kvalitu nášho spánku. Existuje koncept, tzv. Multikomfortný dom zameraný na výstavbu nových a rekonštrukciu starších domov, kancelárií, škôl, nemocníc a iných budov spôsobom, ktorý prispieva k väčšiemu pohodliu, lepšiemu zdraviu a duševnej pohode a zároveň chráni životné prostredie.

Štyri kľúčové prvky konceptu MULTI COMFORT nám pomáhajú vytvoriť ideálne prostredie pre podporu kvalitného spánku, vďaka čomu posilníme našu duševnú pohodu a zdravie.

Tepelné pohodlie: Je určené teplotou, rýchlosťou prúdenia a vlhkosťou vzduchu. Výberom správnych materiálov, zdrojov tepla a spôsobov vetrania vieme zabezpečiť, že teploty sú udržiavané na príjemnej úrovni tak, aby napomáhali dobrému spánku v noci. Vedeli ste napríklad, že budovy v Európe prestavujú 40% spotrebovanej energie a sú tak zodpovedné za 30% emisií CO2. 80% spotrebovanej energie v budovách sa dá znížiť pomocou tepelnej izolácie?

Vizuálne pohodlie: Na spanie potrebujeme tmavé priestory, a tak je potrebné, aby bolo prirodzené a umelé svetlo v noci regulované a minimalizované v dome aj mimo neho. Dôležité je taktiež, aby sme mali počas dňa dostatok prirodzeného svetla. Štúdia dokazuje, že kancelárie s veľkými oknami, ktoré prepúšťajú veľa prirodzeného svetla podporujú lepší nočný spánok zamestnancov, ktorí v nich pracujú. Preto je pre nás prirodzené svetlo počas dňa dôležité.

Akustické pohodlie: Či už je to hluk z ulice, od susedov alebo neďalekej dopravy, zvuky sa môžu prenášať cez steny budovy alebo vzduchom. Správny návrh a výber stavebných materiálov, izolácia a zasklenie môžu prispieť k minimalizovaniu nežiaducemu hluku a zvýšiť akustické pohodlie. Ďalšie informácie nájdete v našom článku o meraní akustického pohodlia.

Pohodlie interiérového ovzdušia: Ako je uvedené vyššie, znečisťujúce látky nás môžu dráždiť a narúšať náš spánok. Správne vetranie, vzdušné filtre a aktívne zachytávajúce materiály môžu pomôcť udržať vzduch čerstvý, čistý a s nižšou hladinou znečisťujúcich látok.