Prvýkrát v histórii si odložíme mesačne viac ako 100 eur
BRATISLAVA 31. októbra 2017
Slováci sú schopní odložiť si mesačne 106 eur, v porovnaní s minulým rokom sme sa zlepšili o 9 eurMuži si sporia výrazne viac ako ženy, 127 eur oproti 84 eur. Každý šiesty Slovák je schopný odložiť si mesačne viac ako 200 eur.Česi si napriek lepším mzdám odkladajú menej, „len“ 88 eur. Jednotkou regiónu sú Rakúšania s 239 eur, 60 eurovú hranicu prekonali už len ChorvátiV obľúbenosti produktov sa nič nezmenilo. Najpoužívanejšie sú sporiace účty, majú ich dvaja Slováci z troch, nasleduje kapitálové poisteniePostupne rastie spokojnosť, s odkladanou sumou sú spokojné dve pätiny SlovákovHRANICA 100 EUR PREKONANÁKoľko si mesačne odložia ľudia z jednotlivých krajín? (v eurách)
Rakúšania 239
Slováci 106
Česi 88
Chorváti 63
Maďari 53
Rumuni 53
Srbi 37
Slováci si po prvý raz v histórii dokážu mesačne odložiť viac ako 100 eur. Túto hranicu prekonali tento rok o šesť eur. Dôvodom je najmä lepšia výkonnosť slovenskej ekonomiky. „Spolu s dobrým ekonomickým rastom pokračuje dynamickým tempom oživenie trhu práce. Pokračuje dobrý rast zamestnanosti, klesá miera nezamestnanosti a rastú nominálne aj reálne mzdy. Celkovo tieto priaznivé podmienky pomáhajú zvyšovať disponibilný príjem domácností, ktoré následne časť použijú na spotrebu a časť si môžu usporiť,“ vysvetľuje Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne. Zlepšenie cítiť v celom regióne, keď si polepšili všetky sledované krajiny. Najviac Rakúšania (+23 eur), najmenej Maďari (+1 euro).
VIAC ZAROBÍM, VIAC SI ODLOŽÍMKoľko si mesačne odkladali Slováci? (v eurách)
2013 90
2014 96
2015 94
2016 97
2017 106
Viac ako pätina Slovákov (22 %) si sporí či investuje viac ako pred dvomi či tromi rokmi. Hlavnými dôvodmi sú vyšší príjem domácnosti, snaha nasporiť si napríklad na vlastné bývanie či nové zamestnanie. Polovica Slovákov si odkladá mesačne rovnakú sumu ako v nedávnej minulosti. Horšie je na tom viac ako štvrtina ľudí (27 %). Najčastejším dôvodom sú vyššie životné náklady pri nezmenenom príjme, nižší príjem domácnosti, odchod do dôchodku či vyšší výdavky na rodinu, napríklad z dôvodu narodenia dieťaťa. Zaujímavé sú dôvody Rumunov, ktorí sporia menej. Veľká časť z nich má vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť a problémy im robí aj inflácia, ktorá znížila hodnotu peňazí.
PREČO? DO REZERVY A PRE PRÍPAD NÚDZENajčastejšou motiváciou prečo si Slováci odkladajú peniaze je finančná rezerva či prípad núdze. Platí to až o 94 % z nás. Okrem toho si sporíme či investujeme aj pre iné dôvody. Na menšie či väčšie nákupy alebo na rekonštrukciu vlastného bývania (70 %). Práve na tieto účely slúžia najobľúbenejšie sporiace účty. Vďaka nim si pravidelným odkladaním aj menších súm vedia vytvoriť finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií. Zároveň si takto môžu dlhodobo pripravovať financie konkrétne ciele.
Dve tretiny zo Slovákov si zároveň odkladajú, aby si mohli dovoliť kúpiť niečo neskôr, bez konkrétneho cieľu. Na lepší príjem v starobe či skorší odchod do dôchodku si odkladajú takmer tri pätiny Slovákov. Na dovolenku si sporí len 29 percent Slovákov. Z ostatných krajín je zaujímavý pohľad na Chorvátov. Len minimum z nich si sporí na dôchodku či dovolenku.
Prieskum zrealizovala pre Slovenskú sporiteľňu spoločnosť IMAS International počas júla 2017 prostredníctvom telefonických rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 500 respondentov vo veku nad 15 rokov.
