MF SR: Reakcia MF SR na hodnotenie daňového zaťaženia Konzervatívnym inštitútom
BRATISLAVA 21. augusta –
Viaceré, až expresívne, vyjadrenia o alarmujúcej veľkosti daňového zaťaženia v SR, vychádzajú z ojedinelého konceptu Konzervatívneho Inštitútu (KI). Ten okrem množstva metodických prešľapov v kalkulácií daňového zaťaženia „priemerného obyvateľa“ postráda ten najhlavnejší prvok transparentného indikátora a to jeho medzinárodnú porovnateľnosť. Zásadne nesúhlasíme s ohýbaním faktov, ktoré zavádzajú verejnosť. Použitím rovnakého konceptu v prípade iných krajín EÚ by výsledkom bolo ešte viac „alarmujúcejšie“ daňové zaťaženie optikou konceptu KI než v prípade SR. Porovnanie je založené na verejne dostupných a overiteľných zdrojov údajov z Eurostatu a OECD. Okrem iného si záverom dovoľujem uviesť aj viacero metodických prešľapov v koncepte KI.
Podľa Konzervatívneho inštitútu zamestnancovi s priemernou mzdou zostáva po zaplatení všetkých daní mesačne iba 38,1 % (484 eur) z nákladov práce a uvedené zaťaženie konštatuje ako alarmujúce. Chýba však akákoľvek relevantná zmienka o porovnaní miery jeho zaťaženia v EÚ, či regióne V4 pri použití obdobného konceptu kalkulácie daňového bremena. Dôvodom absencie je snaha autorov o senzáciu za každú cenu na úkor vypovedacej schopnosti indikátora, ktorý neumožňuje overiť jeho koncept v medzinárodnom meradle a odpovedať, ako by obstálo daňové bremeno SR v konkurencii iných krajín. Nižšie si Vám dovoľujem uviesť reálne fakty o porovnaní výšky daňovo-odvodového zaťaženia v EÚ z viacerých uhlov pohľadu[2], ktoré sú dlhodobo transparentne komunikované, medzinárodne zaužívané a ktoré používajú výrazne menej „expertných predpokladov“ pre finálne vyčíslenie indikátora:
V rámci EÚ je podiel vybraných daní a odvodov na výkone ekonomiky v SR výrazne pod priemerom EÚ. Na základe tohto ukazovateľa má SR šieste najnižšie daňovo-odvodové zaťaženie v EÚ. Obzvlášť v porovnaní s krajinami V4 a Rakúskom má SR najnižší podiel daní a odvodov na HDP.Aj pri pohľade optikou zdanenia jednotlivých ekonomických aktivít (spotreba, príjem, kapitál a pod.) je zdanenie v SR výrazne podpriemerné.Daňové a odvodové zaťaženie práce nízkopríjmového zamestnanca (zarábajúceho 50 % priemernej mzdy) merané prostredníctvom daňového klinu je najnižšie v rámci V4 a aj pod úrovňou priemeru EU. Daňové a odvodové zaťaženie práce zamestnanca s priemernou mzdou sa nachádza na úrovni priemeru EÚ.Výpočet obsahuje viacero metodických nepresností, ktoré do veľkej miery ovplyvňujú výslednú hodnotu a nie sú vo výpočte adekvátne zohľadnené:
v prvom rade autori používajú nesprávnu definíciu dane, nakoľko za daň považujú aj povinné platby do súkromných spoločností, s ktorými vláda nevie nijako nakladať, čo je v rozpore s medzinárodne zaužívanou definíciou daní (napr. platby do II. piliera, ktoré zamestnanci šetria na svojich súkromných účtoch považujú za daň a niečo o čom rozhoduje vláda, čo v skutočnosti neplatí)ide o výrazne zjednodušujúcu metodiku a logiku, kde s cieľom popularizácie a alarmovania spoločnosti zámerne absentuje:- akákoľvek úvaha, že výrazná časť daní sa spätne v danom roku prerozdeľuje vo forme dávok, ktoré sa opäť spotrebúvajú (t.j. zaťaženie by v uvedenej úvahe “priemeru“ KI malo byť ponížené o vyplácané dávky ako sú dôchodky, prídavky na deti, príspevky pri narodení, príspevky ZŤP a pod.)
– do výpočtu vstupujú aj platby za, ktoré jednotlivec dostáva priamu protihodnotu a preto nemôžu byť považované za daň, ale ide o tržby a produkciu verejnej správy, za ktorú verejná správa poskytuje protihodnotu vo forme služby alebo tovaru (poplatok za likvidáciu odpadu, parkovné, lístok na MHD)
-zmienka o skutočnosti, že technika výpočtu bremena u „priemerného daňovníka“ nie je pri jednotlivých daniach (resp. v krokoch výpočtu) konzistentná, nakoľko v prípade odvodov absentuje zahrnutie existujúcich úľav a výnimiek (oslobodenie pre dlhodobo nezamestnaných, výnimky pre dohodárov, OOP na zdravotných odvodoch a pod.), rovnako to platí aj v rozdielnom zaťažení viacerých úväzkov, ktoré nie je zohľadnené
-výpočet zaťaženia DPH nesprávne predpokladá jednotnú sadzbu DPH vo výške 20 % (čo kontrastuje s realitou – znížená sadzba, resp. oslobodené služby od DPH), uvažuje so 100 % úspešnosťou výberu dane (čo nadhodnocuje bremeno, s ktorým skutočne vláda operuje) a navyše neuvažuje s úsporami domácností s tvrdením, že úspory sú odložená spotreba a budú minuté v budúcnosti. Výpočet však hovorí o roku 2016, je teda korektné brať do úvahy iba výdavky týkajúce sa tohto roku.
-existujú pochybnosti o správne použitých predpokladoch o počte obyvateľov a ekonomicky pracujúcich osôb použitých v kalkuláciách v čase, ktoré nie je možné transparentne overiť – údaje nie sú k dispozícii
Ministerstvo Financií SR