Prieskum J&T Banky odhalil prekvapivé fakty o slovenských a českých milionároch

Aká bola cesta za bohatstvom a čo je kľúčom úspechu našich majetných ľudí? Výnimočný prieskum WEALTH REPORT 2017, ktorý už po šiestykrát zrealizovala J&T Banka, pozná tajomstvo bohatých Slovákov a Čechov.

Mnohí z nás túžia po bohatstve i prepychu a často máme o ňom mylnú predstavu. Dá sa získať iba dedičstvom, alebo tvrdou prácou? Rozhoduje vzdelanie, alebo na ňom nezáleží? A akým spôsobom vychovávajú boháči deti, ako premýšľajú a žijú? Na všetky tieto otázky a ešte omnoho viac nám odpovedal unikátny prieskum WEALTH REPORT 2017, ktorý realizovala J&T Banka. Už po šiestykrát sa vďaka nemu dozvedáme pravdu o naši dolárových milionároch.

„Ako privátna banka sa sústreďujeme na veľmi špecifický segment trhu a rovnako ako iné banky musíme poznať správanie, názory a charakteristiky našich klientov. Preto sme pred rokmi začali s týmto prieskumom, ktorého realizácia je vzhľadom na špecifickú klientelu omnoho náročnejšia ako v prípade retailových služieb, a tým je unikátny. Výsledky prieskumu, ktorý ukazuje skutočnosť, búrajú mnohé mýty a je mimoriadne zaujímavé konfrontovať ich so vžitými predstavami o milionároch. Prieskum nám zároveň dáva možnosť sledovať aj vývoj správania bohatých ľudí v čase,“ hovorí Anna Macaláková, riaditeľka J&T BANKA, a. s., Slovensko.

Do prieskumu sa zapojilo celkovo 263 respondentov, ktorých disponibilný majetok má hodnotu minimálne 1 milión USD. Z toho 192 Čechov a 71 Slovákov. Tu sú zaujímavé zistenia.

Kto sú naši dolároví milionári?

Ak tipujete, že sú to zväčša muži, tipujete správne. Na Slovensku je až 96 % mužov, ktorí vlastnia milióny dolárov. V Čechách je počet bohatých žien o trochu vyšší, ale stále silnejšie pohlavie vedie (86 %).

Priemerný vek milionára je v súčasnosti na Slovensku 52 rokov, v Česku 53 rokov. Mladých milionárov vo veku od 18 do 34 rokov je tak stále len minimum (5 % SR, 3 % ČR). O tom, že elitný klub dolárových milionárov na Slovensku postupne starne, svedčí fakt, že medziročne stúpol počet milionárov – penzistov zo 4 % na 13 %. Oproti zvyšku sveta, kde vekový priemer milionárov dosahuje 58 rokov, naša krajina má relatívne mladších boháčov.

Rozhoduje na ceste za úspechom vzdelanie?

Drvivá väčšina dolárových milionárov dosiahla vysokoškolské vzdelanie (79 % v ČR a 86 % v SR) . Tretina z nich žila istý čas v zahraničí a aktuálne zastáva post majiteľa či konateľa firmy (v ČR 52 %, v SR 54 %). Až 3/4 milionárov pracujú v odbore, ktorý priamo vyštudovali, alebo v príbuznej oblasti. Zároveň sa neustále vzdelávajú a absolvujú rôzne jazykové, manažérske kurzy či kurzy osobnostného rozvoja.

Rovnako ani bežnej populácii nemožno uprieť snahu po vzdelaní. Rozdiel je však v tom, že bežná populácia preferuje skôr praktické znalosti a vyberá si skôr kurzy účtovníctva, práce s počítačmi a rôzne školenia, ktoré im pomôžu uplatniť sa na konkrétnom pracovnom mieste.

Ako si na svoje milióny zarobili?

Ďalším prekvapivým zistením je skutočnosť, že si naši dolároví milionári svoje milióny zarobili tvrdou prácou, čiže podnikaním a prácou pre zamestnávateľa (82 % v ČR a 86 % v SR), a nie reštitúciou, výhrou alebo dedením(2 % v ČR, 1 % v SR), ako sa nazdávajú mnohí z nás. „Väčšina milionárov naštartovala svoje podnikanie v 90. rokoch minulého storočia. Aj vzhľadom na politickú a ekonomickú situáciu u nás nemohli v tom čase počítať s dedičstvom alebo s výraznejším majetkom od rodičov, ako to často vidíme v zahraničí. To, čo dnes majú, si zarobili dlhodobým rozvojom svojho podnikania,“ hovorí Anna Macaláková, riaditeľka J&T Banky.

Ako teda investovať, aby sme zbohatli?

Slovenskí aj českí dolároví milionári sú opatrnými investormi, ktorí si vyberajú najmä bezpečné investície. Tie rizikové tvoria iba cca 20 % ich portfólia. K obozretnosti ich viedla predchádzajúca skúsenosť, teda „zrelá“ životná fáza, v ktorej sa nachádzala väčšina z nich (50 – 59 rokov).

S vekom stúpa tiež trpezlivosť pri zhodnocovaní peňazí. Aj preto dolároví milionári čoraz viac investujú do podielových fondov a do dlhopisov, ktoré im prinášajú atraktívne zhodnotenie voľných finančných prostriedkov.

Až 30 % slovenských milionárov však má približne 51 % svojich investícií v zahraničí. Česi sú v tomto smere opatrnejší a len 15 % z nich sa rozhodlo v zahraničí investovať 30 a viac percent. Rozdiel môže súvisieť s faktom, že Slováci investujú najmä v Česku.

V čom vidia potenciál úspešnej investície?

Potenciál investícií vidia českí a slovenskí milionári odlišne. Česi v súčasnosti veria, že sa im peniaze najviac zhodnotia investovaním do stavebných pozemkov (38 %), rezidenčných nehnuteľností (33 %), poľnohospodárskej pôdy (28 %) a do start-upov (27 %).

Slováci, naopak, za zaujímavejšie považujú investície do akcií zahraničných firiem (32 %), alternatívnych investícií (24 %), nákupu poľnohospodárskej pôdy (21 %) a do korporátnych dlhopisov (21 %). Naopak, obe skupiny už nepriťahujú nákupy firiem, ktoré pre nich boli v minulosti atraktívne.

Českí milionári sa zaujímajú o niečo viac ako tí slovenskí o investície do technologických inovácií a do výskumu (27 % ČR, 29 % SR). A keď už investovať do takýchto projektov, tak bez účasti štátu, ktorému dôveruje iba 23 % respondentov.

Ako naši milionári vychovávajú svoje deti?

Väčšina z nás si myslí, že vo výchove vlastných potomkov medzi bežnými ľuďmi a bohatými vládnu priepastné rozdiely. Nie je to celkom tak a odlišnosti sú nepatrné. Majetní ľudia držia svoje deti zväčša nakrátko a o niečo viac ako ostatní, kladú dôraz na disciplínu, samostatnosť a majú tiež na ne vyššie nároky.

Dôležitá je pre nich vnútorná motivácia namiesto vonkajšej kontroly. Jednoducho chcú, aby z ich detí vyrástli skutočné osobnosti so schopnosťou formulovať vlastné názory a vízie. „Uvedomujú si, že ich deti sú materiálne privilegované, preto kladú dôraz na jasne stanovené pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby toto postavenie nezneužívali a poznali hodnotu peňazí. Pripúšťajú však, že vzhľadom na okolnosti nie je pre nich vždy jednoduché nájsť zlatú strednú cestu,“ odkrýva metódy milionárskej výchovy riaditeľka J&T Banky.

Keďže veľa respondentov (32%) žilo nejaký čas v zahraničí, rovnako podporujú i svoje deti, aby študovali a získavali cenné skúsenosti za hranicami Slovenska.

Veľká časť milionárov si v strednom veku zakladá druhú rodinu. Na Slovensku je tento trend o niečo menší. Tí, ktorí majú možnosť porovnať výchovu „prvých“ a „druhých“ detí, uvádzajú, že sa potomkom z druhého manželstva venujú viac. Väčšina z nich totiž ľutuje, že si na svoje staršie deti neurobili dostatok času.

Kto bude dediť ich majetok?

Dolároví milionári sa na odovzdanie majetku postupne pripravujú, aj keď vzhľadom na vek to zatiaľ nepovažujú za aktuálnu otázku. Vedia však, že v budúcnosti sa tejto téme nevyhnú. Takmer polovica z nich (46 % v SR a 43 % v ČR) si zvolí za svojho nástupcu niektoré z detí. V porovnaní so svetom sú slovenskí milionári mladší, a preto sa budú zaoberať otázkou dedičstva neskôr.

Ako reagujú na spoločenské zmeny, Trumpa a brexit?

Dolároví milionári oceňujú najmä predvídateľnosť a nemennosť podmienok. Výrazné spoločenské zmeny podľa nich vytvárajú napätie. Od štátu teda tak v Česku (81 %), ako na Slovensku (96 %) očakávajú predovšetkým dlhodobú koncepciu rozvoja, bezpečnosť a dobré podmienky na život aj na podnikanie. Pritom však zostávajú liberálni, pravicovo orientovaní a očakávajú, že štát nebude zbytočne míňať.

Čo sa týka odchodu Veľkej Británie z únie, až 66 % slovenských dolárových milionárov vyjadrilo obavu o začatí tzv. brexitu. Súvisí to s obavami z ďalšieho oslabovania EÚ, ktorá tak príde o silného člena.

Na rozdiel od brexitu zvolenie Trumpa a jeho administratívy polarizuje milionárov. Približne tretina z nich vníma jeho zvolenie za prezidenta USA ako investičnú príležitosť, rovnako veľká skupina však túto skutočnosť vníma negatívne a takmer tretina oslovených sa k téme nevedela alebo nechcela vyjadriť.

Prestanú slovenskí boháči niekedy pracovať?

Na otázku, koľkonásobne musia byť bohatí, aby prestali pracovať, odpovedala väčšina z opýtaných, že výška majetku na to vôbec nemá vplyv. Slovenskí milionári budú pracovať stále. „Práca je pre nich záľubou. Aj preto sa u nich stretávame s tvrdením, že chcú naďalej pracovať, bez ohľadu na veľkosť majetku. Zároveň si uvedomujú, že zodpovedajú tiež za osudy iných ľudí, rodiny, zamestnancov a ďalších, ktorí profitujú z ich činnosti, a zároveň im vytvárajú stabilné zázemie,“ vysvetľuje Anna Macaláková.

Ako by strávili posledné tri roky života?

Prieskum ukázal i ľudskú stránku milionárov. Svoje posledné roky života by chceli stráviť v ústraní a v kruhu rodiny. Za najväčší úspech považujú „nájdenie pokoja“.

Na ceste za bohatstvom ich neodradila ani výrazná strata investovaných prostriedkov, ktorú priznalo 34 % slovenských respondentov a 40 % českých. Viac ako finančné straty ich boleli sklamania, ktoré sa týkali partnerských, obchodných alebo súkromných vzťahov. Tieto „pády a krachy“ im však v živote uštedrili najcennejšie lekcie, z ktorých sa poučili. „K bohatstvu zriedka vedie ľahká a krátka cesta. Aj keď kvalitné vzdelanie a tvrdá práca ešte nie sú zárukou bohatstva, vo výraznej väčšine sú tou základnou podmienkou na jeho dosiahnutie. To je najsilnejšie posolstvo, ktoré každý rok vyplynie z nášho prieskumu,“ dodáva na záver Anna Macaláková, riaditeľka J&T BANKA, a. s., Slovensko.