Rusínske deti sa priúčajú azbuke vďaka večerným školám
BRATISLAVA 29. októbra – Deti z rusínskych rodín dlhé roky nemali na Slovensku možnosť učiť sa svoj rodný jazyk. Štandardné rusínske školstvo v praxi nefunguje. Pred rokom tu však vznikol občiansky projekt Večerné školy rusínskeho jazyka, ktorý s podporou Úradu vlády vstúpil už do druhej etapy. Iniciátorke projektu Ľube Kráľovej a občianskemu združeniu Kolysočka – Kolíska sa dodnes podarilo vytvoriť už 23 večerných škôl s 25 triedami.
Odkiaľ máte učiteľov, ktorí vyučujú rusínsky jazyk v rámci vášho projektu?
Spomedzi 23 učiteliek a učiteľov, ktorých sme angažovali, sú zatiaľ len traja, ktorí absolvovali Ústav rusínskeho jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite. Inak máme učiteľky, ktoré sú vyštudované v odbore prvý až štvrtý ročník s aprobáciou ukrajinčiny, alebo učiteľky z II. stupňa rôznych odborov, ktoré napríklad maturovali z ukrajinčiny. No a máme aj vychovávateľky z družín.
Nie je v tom problém, že vaši učitelia vyštudovali ukrajinčinu, a nie rusínčinu?
Pre začiatok večerných škôl je dôležité to, aby učitelia vedeli deti naučiť písať. No podstatné takisto je, že ich materinským jazykom je rusínčina a že sú to učiteľky, ktoré obetavo učia v našich školách.
V počte vašich žiakov je dosť pohyb, dôvod je však aj v tom, že váš projekt kopíruje školský rok, kým projekt Úradu vlády sa plánuje na kalendárny rok. Máte od septembra viac nových žiakov, alebo sú to prevažne tí „starí“?
Máme aj starých, aj nových. V septembri sa to bude asi vždy takto lámať. Pre nás je však september 2014 prvá takáto skúsenosť. Týka sa toho, že hoci sme podľa kalendárneho roka už akoby v druhom ročníku večerných škôl, pre mnohé deti je to nové. Avšak aj medzi učiteľkami máme pár nových.
Keďže je to už druhý ročník, dá sa aspoň v základných veciach porovnať s prvým?
Po roku a pol nemožno hovoriť o trendoch. Čo je jasné, nevydržali všetci, ktorí sa k nám prihlásili. Keďže sa tu treba učiť dokonca nové písmo – hoci známky nedávame – postupne niektorí žiaci odchádzajú. Ale našťastie prichádzajú noví. Tým, že sú to večerné školy bez úhrady a bez školskej klasifikácie, je intenzita učenia nižšia. Zatiaľ sa nikde nepodarilo zrealizovať ani to, že by sme nasmerovali učenie detí z našich večerných škôl do riadneho vyučovacieho procesu.
Aký je v kocke základ vašej výučby?
Čo sme našich žiakov určite vo všetkých školách naučili, je písať azbuku a čítať v azbuke. Aby si to však naši žiaci potvrdili a prehĺbili, mali by našu školu absolvovať minimálne dva alebo aj viac rokov. A takých žiakov je, zdá sa, pomenej, čo mi je ľúto.
Ako je to s rusínskou konverzáciou?
Niektorých žiakov učíme aj rozprávať po rusínsky, pretože hoci majú rusínskych rodičov alebo aspoň jedného rodiča Rusína, zväčša po rusínsky nehovoria.
Medzi poslucháčmi sú, ako som počula, nielen rusínske deti, ale napríklad aj herci z rusínskeho divadla.
Je to tak. V Prešove a zdá sa, že aj v Bratislave, sa zapísali do našich večerných škôl i Slováci z rôznych iných dôvodov. V Prešove napríklad herečka Divadla A. Duchnoviča, ktorá je Prešovčanka, ale Slovenka. Ďalšia je priateľka polovičného Rusína, nášho žiaka, s ktorým založili folklórny súbor, kde spievajú aj rusínsky repertoár. Ďalšie dievča, tiež Slovenka, spieva so známou rusínskou speváčkou Hankou Servickou rusínske pesničky.
V projekte máte aj metodika rusínskeho jazyka, ktorý dvakrát do roka školí vaše učiteľky. Myslíte, že bude dosť rusínčinárov pre projekt, ktorý už naberá dosť veľké rozmery?
Semináre pre učiteľov rusínskeho jazyka v našich večerných školách sú potrebné preto, lebo absolventov Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry je málo. Ak by sme na nich čakali, nemohli by sme otvárať naše školy. Učiteľov pravidelne preškoľujeme. Vďaka tomu, že učíme skôr žiakov – začiatočníkov v rusínskom jazyku, semináre pre učiteľov zatiaľ stačia – okrem toho je pre všetkých z nich rusínčina materinským jazykom. Sami konštatujú, ako sú radi, že sa ho učia v spisovnej forme. Ja sa ho učím tiež, pretože som vyše 50 rokov svojím materinským jazykom len hovorila. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykla po rusínsky aj písať. Podstatné je, aby sme takto prekonávali bariéru ostychu aj v písomnom používaní svojho rodného jazyka.
Táňa Rundesová
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
Viac na: www.cemerica.sk
PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .
ax
