IFP: Rozpočet 2015: Po daždi vychádza slnko
BRATISLAVA 13. októbra –
Ministerstvo financií dnes prvýkrát prezentovalo – na rokovaní tripartity – návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 – 2017. V stredu by ho mala schvaľovať vláda. Vtedy zverejníme aj jeho podrobný analytický sumár (návrh rozpočtového plánu podľa bruselských požiadaviek) s detailnými informáciami. Dovtedy niekoľko základných postrehov:
Podľa predbežných údajov z jesennej notifikácie klesol deficit v roku 2013 na 2,6 % HDP, čo predstavuje zlepšenie v porovnaní s pôvodným rozpočtovým cieľom až o 0,3 % HDP . Štrukturálny deficit dosiahol najnižšiu hodnotu v histórii Slovenska. Ročné priemerné konsolidačné úsilie za 2010-2013 dosiahlo 1,5 % HDP, vyššie ako požadované 1 % HDP podľa odporúčaní Rady EÚ.
Vládny návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2015 je zostavený so schodkom na úrovni 1,98 % HDP, ktorý zodpovedá štrukturálnej konsolidácii o 1,2 % HDP v porovnaní s aktuálnym odhadom salda v roku 2014. Predkladaný rozpočet verejnej správy na rok 2015 je ambicióznejší než vyžadujú európske pravidlá a ich premietnutie do národnej legislatívy. Vytvorený fiškálny priestor oproti pravidlami vyžadovanému cieľu bude tvoriť rezervu pre makroekonomický vývoj a môže slúžiť na krytie nákladov na odvodovú reformu (zavedenie odpočítateľnej položky na zdravotné odvody pre nízkopríjmových zamestnancov) a možných potrieb z kolektívneho vyjednávania najmä v oblasti školstva. V prípade naplnenia cieľa schváleného rozpočtu na rok 2014 vo výške 2,64 % HDP zodpovedá pravidlami požadovanému medziročnému zlepšeniu štrukturálneho salda o približne 0,5 % HDP cieľový deficit na rok 2015 vo výške 2,49 % HDP.
Odhadovaný schodok verejnej správy na rok 2014 dosahuje 2,93 % HDP a naznačuje tak riziko vo výške 0,3 % HDP oproti schválenému rozpočtovému cieľu 2,64 % HDP. Hlavné negatívne faktory sú neuznanie nedaňových príjmov z dividend ako akruálnych príjmov v metodike ESA2010, výpadok iných nedaňových príjmov, a horšie hospodárenie miestnej samosprávy a zdravotných poisťovní, ktoré sú do veľkej miery kompenzované lepším výberom daní a odvodov.
Po zohľadnení oproti očakávaniam lepšieho výsledku za rok 2013 by podľa predbežných údajov z jesennej notifikácie pri splnení rozpočtového cieľa na rok 2014 dosiahla fiškálna expanzia 0,4 % HDP. Pri prípadnom nesplnení rozpočtového cieľa a deficite na úrovni 2,93 % HDP by štrukturálna expanzia dosiahla 0,7 % HDP. Po zohľadnení investičnej klauzuly vo výške 0,6% HDP by bola 0,1 % HDP. Ani pri naplnení rizík by tak nemala nastať výrazná odchýlka od požadovaného konsolidačného úsilia podľa Paktu stability a rastu. Štrukturálna expanzia v tomto roku je obmedzená na jeden rok a je kompenzovaná výraznejším konsolidačným úsilím v budúcom roku.
Za predpokladu, že by nedošlo k žiadnym zmenám v hospodárskych politikách, deficit verejnej správy by v roku 2015 dosiahol úroveň 3,5 % HDP. Rozdiel v salde verejnej správy medzi scenárom nezmenených politík a návrhom rozpočtu na rok 2015 predstavuje 1 211 mil. eur (1,6 % HDP). Na príjmovej stránke je celkový vplyv oproti NPC 0,4 % HDP, pričom daňové príjmy rastú vďaka novej legislatíve o 0,6 % HDP. Najvýznamnejšie opatrenia sú zachovanie sadzby dane z pridanej hodnoty na úrovni 20 % a rozsiahlejšia novela zákona o dani z príjmov, odstraňujúca niektoré výnimky a rozširujúca daňovú základňu. Na strane výdavkov sa realizuje reforma štátnej správy ESO a tlmia sa niektoré verejné výdavky, aj v súvislosti s tretím sankčným pásmom dlhovej brzdy. Na výdavkoch sa oproti NPC ušetrí 1,1 % HDP.
Hrubý dlh verejnej správy dosiahol podľa pôvodnej aprílovej notifikácie Eurostatu ku koncu roka 2013 úroveň 55,4 % HDP. Revízia HDP a zmeny v zaradení subjektov do sektoru verejnej správy však pravdepodobne spôsobia, že podiel dlhu na HDP za rok 2013 v októbrovej notifikácii poklesne pod 55 % HDP a aktuálne sankcie z dlhovej brzdy nebude nutné uplatňovať. V roku 2014 by mal dlh prvýkrát od roku 2008 klesnúť a dosiahnuť úroveň 54,1 % HDP. V roku 2015 sa síce očakáva dočasný mierny nárast na 54,4 % HDP, no v nasledujúcich rokoch bude dlh postupne klesať až na 51 % HDP v roku 2017. Pokles dlhu je podmienený zlepšením primárneho salda (deficitu verejnej správy očisteného o úrokové náklady, ktorý bude od roku 2016 prvýkrát v prebytku) a rastom HDP.
Napriek rizikám rozpočtu v tomto roku, a mračnám nad eurozónou, sú základné parametre vládneho návrhu rozpočtu na budúce roky povzbudivé,
Martin Filko
hlavný ekonóm a riaditeľ
Inštitút finančnej politiky
Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .
jb;me
