MF SR: Manuál IFP: Jednorazové rozpočtové vplyvy

BRATISLAVA 25. marca –

Štrukturálne rozpočtové saldo je jedným z hlavných indikátorov pre hodnotenie fiškálnej politiky v EÚ. Po vystúpení z EDP sú krajiny viazané štrukturálnym strednodobým rozpočtovým cieľom, ktorý Slovensko prenieslo do národnej legislatívy ako súčasť transpozície fiškálneho kompaktu v roku 2013.
Súčasťou výpočtu štrukturálneho salda je očisťovanie o jednorazové a dočasné vplyvy. Výrazné rozdiely v odhadoch jednorazových vplyvov zvyšujú neistotu pri výpočte štrukturálneho salda. Definícia jednorazových vplyvov podľa Európskej komisie (EK)je relatívne všeobecná a necháva priestor pre diskusiu pri posudzovaní špecifík jednotlivých opatrení. Aby ich bolo možné ľahko vyhodnocovať a porovnávať, a aby sa zvýšila prehľadnosť a zrozumiteľnos´t vládnej rozpočtovej politiky, pripravili sme jednoduchý, záväzný manuál na ich identifikáciu. Nájdete ho na tejto linke:

https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9595

Širší priestor pri interpretácií definície jednorazových vplyvov viedol k výrazným rozdielom pri ich odhadoch pre SR. Zatiaľ čo podľa MF jednorazové vplyvy kumulatívne zlepšovali saldo VS o 0,4 % HDP za obdobie 2007-2013, podľa RRZ zlepšovali saldo VS o 1,4 % HDP a podľa EK zlepšovali saldo VS až o 1,7 % HDP. Najvýraznejší rozdiel možno sledovať v roku 2011, kedy MF odhadovalo negatívne jednorazové vplyvy vo výške 0,4 % HDP, kým EK odhadovala pozitívne vplyv 0,4 % HDP. Vzhľadom na to, že iba MF SR a RRZ zverejňujú podrobný zoznam jednorazových vplyvov a EK iba agregátne číslo, nie je možné podrobnejšie vysvetliť rozdiely pri identifikácií jednorazových vplyvov. Zároveň podliehajú jednorazové opatrenia spätným revíziám, ktoré komplikujú vzájomnú porovnateľnosť v čase.
Okrem diskrečných (discretionary) opatrení sa zohľadňujú aj vplyvy, na ktoré nemá vláda priamy dosah. Príkladom sú prírodné katastrofy a rozhodnutia súdov resp. medzinárodných inštitúcií s fiškálnym vplyvom. MF SR bude pri identifikácii jednorazových vplyvov konzistentne sledovať nasledujúcich sedem pravidiel:

1. Obmedzený časový horizont: Fiškálny vplyv sa prejaví v jednom alebo veľmi obmedzenom počte rokov. Historicky sme zohľadňovali iba opatrenia s vplyvom v jednom až dvoch rokoch. Legislatívne opatrenia trvajúce tri a viac rokov alebo ktorých ukončenie je podmienené dostatočne definovanou budúcou udalosťou (napríklad pokles deficitu pod hranicu 3 % HDP, naplnenie bankového rezolučného fondu, atď.), v zásade nepovažujeme za jednorazové. V mimoriadnych prípadoch je možné posúdiť vplyv zlepšujúci saldo VS až v troch rokoch ako jednorazový, ale historicky sa v SR zatiaľ nevyskytli.

2. Neopakovanie: S vysokou pravdepodobnosťou sa vplyv neopakoval v minulosti alebo by sa na základe dostupných informácií nemal opakovať v budúcnosti. Pri opatreniach vlády by malo byť s istotou možné určiť, že ich platnosť nebude predĺžená alebo sa nebudú opakovať. Príkladom opakujúceho sa opatrenia je predĺženie odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach na roky 2014 až 2016.

3. Mimoriadna výška: Metodika zohľadňuje vplyvy nad úroveň 0,05 % HDP aspoň v jednom z po sebe idúcich rokov. V praxi môže dochádzať k opakovaniu určitých vplyvov v rokoch, ktoré nie je možné predvídať. Do úvahy by sa mali brať vplyvy, ktoré sa mimoriadnou výškou odlišujú od opakujúcich sa vplyvov. Z praktických dôvodov je pre jednoduchšie odlíšenie od bežne sa opakujúcich transakcií potrebné určiť hranicu pre sledovanie výnimočných vplyvov. Pre účely fiškálneho dohľadu v EÚ (EK 2012: 23) členské krajiny povinne informujú o opatreniach s fiškálnym vplyvom presahujúcim 0,1 % HDP a na dobrovoľnej báza aj menšie opatrenia s vplyvom nad 0,05 % HDP v jednom roku (EK 2013: 23).

4. Asymetrickosť – vplyvy zhoršujúce saldo VS väčšinou považovať za trvalé (okrem výnimiek): Asymetrický prístup má za cieľ predchádzať pokusom o umelé zlepšovanie štrukturálneho salda prezentovaním opatrení zhoršujúcich saldo VS ako jednorazové opatrenia (EK 2006: 113). Pri opatreniach zhoršujúcich saldo je preto do väčšej miery potrebné vylúčiť riziko opakovania a vplyvu vo viacerých rokoch. Výnimkou pre posúdenie asymetrickosti4 sú rozpočtovo neutrálne, navzájom sa kompenzujúce vplyvy5, ktoré sú spolu jednoznačne kauzálne prepojené.

5. Kapitálové výdavky považovať za trvalé (okrem výnimočných): Okrem objemovo výnimočných projektov by sa saldo VS nemalo očisťovať o verejné investície (tvorba hrubého fixného kapitálu). Napriek špecifickosti každého investičného projektu je potrebné ich hodnotiť v kontexte opakujúcich sa investičných rozhodnutí podobného typu (EK 2006: 113). Napríklad usporiadanie olympiády by sa považovalo za mimoriadnu kapitálovú investíciu, zatiaľ čo výstavba cestnej infraštruktúry a iné štandardné kapitálové výdavky vlády nie sú pre slovenskú ekonomiku výnimočné. Za mimoriadne považujeme vo všeobecnosti iba verejné investície na projekty s priamym významným makroekonomickým vplyvom, presahujúce 0,25 % HDP aspoň v jednom kvartáli, teda s ročným vplyvom 1 % HDP, ktoré pre malú otvorenú ekonomiku predstavujú dostatočné kritérium „výnimočnosti“. Pri posudzovaní kapitálových transferov (ESA položka D.9) by striktnejší test nebol aplikovaný mechanicky a hodnotenie by zohľadnilo aj iné relevantné i
nformácie.

6. Zmena oproti bežnému roku: Za jednorazový vplyv možno považovať vplyv nad rámec bežnej výšky rozpočtového vplyvu za predpokladu splnenia ostatných pravidiel. Napríklad splácanie pohľadávky spoločnosťou CARGO prebieha od roku 2012, ale za jednorazový vplyv možno považovať iba mimoriadnu splátku v roku 2014 navýšenú rozhodnutím vlády o 0,1 % HDP oproti bežnému splátkovému kalendáru.6

7. Právna záväznosť: Opatrenia s vyššou právnou záväznosťou, najmä legislatívne úpravy, sú skôr považované za štrukturálne. Operatívne rozhodnutia vlády majú nižšiu záväznosť a je ich ľahšie zmeniť alebo zrušiť.

MFSR bude pri vyhodnocovaní jednorazových vplyvov vždy uvádzať zdôvodnenie, prečo pokladá konkrétny vplyv za jednorazový. Prehľad jednorazových vplyvov bude zverejňovaný na stránke MF SR ako súčasť fiškálnych indikátorov. Prehľad bude aktualizovaný pri každoročnej príprave Programu stability a Návrhu rozpočtového plánu.

Martin Filko
hlavný ekonóm a riaditeľ
Inštitút finančnej politiky

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;me