O 30 až 50 rokov hrozí, že Rusíni zmiznú z mapy Slovenska

BRATISLAVA 17. decembra – Posledné sčítanie obyvateľstva v roku 2011 prinieslo Rusínom potešiteľnú správu. Radikálne sa zvýšil počet tých, ktorí sa prihlásili k rusínskej národnosti. Ako je známe, počet Rusínov za desaťročie „vyskočil“ z čísla 23 775 v roku 2001 na číslo 33 475 v roku 2011. Štatisticky to bol nárast o bezmála 41 percent.

Optimistický bol aj ďalší výsledok. Kým v roku 2001 sa spomedzi tých, ktorí majú materinský jazyk rusínsky, ani polovica (43 percent) neprihlásila k rusínskej národnosti, v roku 2011 to už bola viac než polovica (60 percent). Podiel tých, ktorí sa prihlásili k materinskému rusínskemu jazyku a súčasne k rusínskej národnosti, optimisticky stúpol – tak, že skoro dve tretiny ľudí s rusínskou materčinou si píšu aj rusínsku národnosť.

Ale pozrime sa na to z iného uhla. Ak vezmeme do úvahy len samotný materinský jazyk, ten je totiž základom národnosti, v tomto smere sa zlepšilo len málo. Lebo počet ľudí, ktorí označili rusínčinu za svoju materčinu, narástol za 10 rokov len o 562 ľudí, o 1 percento. V sčítaní v roku 2011 dosiahol celkových 55 469 osôb. Nárast iba o 1 percento je v porovnaní s prvými dvoma optimistickými výsledkami málo radostný. Skôr nabáda k úvahám, či potenciál prihlásených ľudí k rusínskemu rodnému jazyku nenarazil na strop.

Aký je sumár? Hoci v priebehu desiatich rokov sme zaevidovali 41-percentný skok v početnosti Rusínov, zároveň je fakt, že až 40 percent občanov s rusínskou materčinou sa v roku 2011 už za Rusínov nepovažovalo. Neprihlásili sa k „svojej“ rusínskej národnosti. Takmer každý druhý až tretí človek, na ktorého od detstva rozprávali doma rodičia po rusínsky, sa dnes z nejakého dôvodu už k „rodičovskej“ národnosti neprikláňa. Prečo? Samotné čísla to neprezradia. Chcelo by to celkom inú, než len štatistickú analýzu.

Stará Ľubovňa na čele
Aký bol vývoj medzi dvoma sčítaniami v „rusínskych“ okresoch? Pri porovnávaní sme brali do úvahy okresy Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Prešov. V nich žije 83 percent všetkých Rusínov.

Ktorý okres v ktorých ukazovateľoch najviac narástol a ktorý najviac klesol? V počte prihlásených ľudí k rusínskej národnosti za desaťročie najviac „vyskočila“ Stará Ľubovňa, až o 107 percent (z 1 692 v roku 2001 na 3 494 Rusínov v roku 2011), ale taktiež Prešov – o 40 percent, Bardejov – o 39 percent a Svidník – o 37 percent. Najmenej „vyskočili“ Medzilaborce – len o tri percentá, ale to preto, lebo tento okres bol v počte zaregistrovaných Rusínov vysoko najúspešnejší už v sčítaní pred desiatimi rokmi.

V ďalšom ukazovateli, v počte prihlásených k materinskému rusínskemu jazyku, najviac stúpla za desaťročie opäť Stará Ľubovňa – o 11 percent, za ňou sa umiestnil Prešov – o 9 percent. Naopak, klesli Medzilaborce – o 12 percent – a taktiež Stropkov – o 8 percent. Tu však treba dodať, že Prešov stúpol z relatívne veľmi nízkych počiatočných čísel z roku 2001, zatiaľ čo Medzilaborce klesli v tom istom období z relatívne veľmi vysokých čísel nadol.

Najvyšší nárast je medzi najstaršími
Teraz porovnajme, ako sa vyššie spomínané fakty premietli vo vekových kategóriách. V počte zaregistrovaných Rusínov bol najsilnejší nárast v kategórii 55- až 59-ročných (o 71 percent), 60- až 64-ročných (o 60) a taktiež 30- až 34-ročných (o 68 percent). Aj v ostatných kategóriách sú prírastky relatívne vysoké, o niekoľko desiatok percent. Dá sa len predpokladať, že je to vplyv rusínskej kampane pred sčítaním ľudu, ale aj dôsledok zmeny atmosféry v spoločnosti a možno aj vzťahu k národnostiam. Až na jednu vec: ide o nárast z veľmi malých absolútnych čísel, preto nenaznačujú zásadný zlom v prírastkoch Rusínov. Navyše všetky nárasty sa týkajú len malého výseku obyvateľstva Slovenska v ôsmich severovýchodných okresoch, z ktorých len tri majú viac ako 10-percentný podiel Rusínov: Medzilaborecký 42 percent, Svidnícky 15 a Sninský 12 percent.

Rusínčina sa verejne neprezentuje
Teraz si všimnime bližšie, aké silné je rusínske cítenie v obyvateľstve žijúcom v „rusínskych“ okresoch celkove. K materinskému rusínskemu jazyku sa tam prihlásilo 14,7 percenta občanov, rusínčinu v domácnosti stále používa 14,2 percenta, avšak k rusínskej národnosti sa tam prihlásilo už len 8,6 percenta obyvateľov a rusínčinu na verejnosti používa ešte menej ľudí, len 7,4 percenta. Znamená to, že pokles používania rusínčiny na verejnosti je v porovnaní s podielom prihlásených k materinskému rusínskemu jazyku priam zásadný – vysvetliť ho možno len stratou rusínskej identity. Bezmála polovica občanov s rusínskou materčinou sa neprihlásila k rusínskej národnosti a zároveň polovica z nich rusínsky jazyk na verejnosti už nepoužíva. Ide teda o „Rusínov“, ktorí doma ešte ako-tak hovoria rodným jazykom, no na verejnosti už vôbec a v štatistikách sa k Rusínom ani nehlásia.

O jednu generáciu hrozí zlom
Pozrime sa ešte, aký je trend v počtoch ľudí, ktorí majú rusínčinu ako materinský jazyk, naprieč všetkými generáciami v „rusínskych“ okresoch. Medzi šesťdesiatnikmi sa hlási k rusínčine v týchto okresoch 25-percent obyvateľstva, medzi tridsiatnikmi však už len 12 percent a v kategórii detí do 10 rokov už len 5 percent. Medzi prvými dvoma generáciami je teda pokles o polovicu (50 percent), čo je alarmujúce. Ale medzi tridsiatnikmi a najmladšími už dynamika poklesu vzrástla – na 55 percent. A to je ešte viac alarmujúce. Počet dnešných detí (s rusínskou materčinou) sa tak dostal na úroveň pätiny počtu šesťdesiatnikov. V generácii detí týchto detí sa teda bude rusínčina pravdepodobne využívať už len minimálne. Inak povedané, dynamika pádu je v prípade výskytu rusínčiny ako materčiny natoľko vysoká, že proces bude každú chvíľu, a možno už je, nezvratný. Aký je teda sumár? Pri zachovaní súčasných trendov nastane úplná asimilácia Rusínov do 30 až 50 rokov. Do jednej, maximálne dvoch generácií.

Zmeňme to!

Táňa Rundesová

Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/

Zdroj: www.statistics.sk

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk.