Významných Rusínov si verejnosť často nespája s ich pôvodom
BRATISLAVA 3. decembra – Posledné sčítanie obyvateľov v roku 2011 potvrdilo, že k Rusínom sa prihlásilo až o 38 percent ľudí viac než pred 10 rokmi. Znamená to, že počet príslušníkov tejto národnosti sa zvýšil? Papierovo to skutočne tak vyzerá, no podrobnejšie štatistiky odhaľujú niečo iné.
Kľúčová je totiž otázka, či sa ten, kto prizná za svoju materčinu rusínsky jazyk, prihlási aj k rusínskej národnosti. A v tom je problém. Pretože celkový počet Rusínov síce za desaťročie 2001 až 2011 opticky narástol, ale zároveň čísla ukázali, že až 40 percent občanov, ktorí majú rodný jazyk rusínčinu a v domácnosti hovoria po rusínsky, sa v roku 2011 už za Rusínov nepovažovalo. Generácia päťdesiatnikov a starších, ktorá je dnes spomedzi vekových kategórií hlásiacich sa k rusínskej národnosti a k rusínskej materčine najsilnejšia, už v najbližších desaťročiach prirodzene odíde. Čo to spôsobí? Túto generáciu budú nahrádzať mladšie ročníky, pri ktorých dramaticky klesne najmä podiel Rusínov aktívne doma hovoriacich po rusínsky. Pri súčasných trendoch nastane o 30 až 50 rokov zásadný zlom. Môžeme to povedať aj tak, že do 50 rokov u nás reálne hrozí úplná asimilácia Rusínov.
Pretrhnuté korene
Čím to je, že národ, ktorý prežil v Európe vyše tisíc rokov, dnes vymiera? Rusíni žijú ako menšinový národ v minimálne šiestich štátoch Európy, na Slovensku, na Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku či Chorvátsku. Ucelený školský systém na báze rusínskeho jazyka však existuje iba v Srbsku, poprípade v Poľsku. Väčšina z týchto štátov, ako aj Slovensko, sú pritom signatármi Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov. U nás požíva rusínčina štatút priznaného menšinového jazyka a aj Ústava SR garantuje plnohodnotné vzdelávanie príslušníkom tejto menšiny v ich materinskom jazyku.
Prístup k vzdelávaniu v rusínčine, teda aj k informáciám o svojej histórii a kultúre, má však zatiaľ len minimum rusínskych detí. A tým je povedané mnoho. Mladá generácia u nás postupne čoraz menej rozpráva svojou rodnou rečou a čoraz menej vie o svojich koreňoch, nahrádzajú ich jazyk a kultúra majoritného národa. V mnohých Rusínoch sa aj preto vytráca vzťah k pôvodnej národnosti a pocit spolupatričnosti. Nemožno sa potom veľmi čudovať, keď po svete, ale aj u nás doma, chodí a chodilo nespočetné množstvo Rusínov, ktorí boli alebo sú výrazné osobnosti, známe postavy alebo celebrity, no verejnosť nevie takmer nič o tom, že vzišli z rusínskych koreňov.
Rusíni v 19. a 20. storočí
Pripomeňme si, že napríklad zakladateľ slávnej Petrohradskej univerzity bol Rusín prof. Michail Baluďanský, ktorý sa stal jej prvým rektorom aj zakladateľom politickej ekonómie v Rusku. Prof. Baluďanský bol okrem toho aj osobným vychovávateľom ruského cára Nikolaja I. a poradcom jeho otca cára Alexandra I.
Rusín Ivan Orlaj bol v Rusku zakladateľom a organizátorom zdravotníckeho systému a prof. Vasilij Kukoľnik bol významný predstaviteľ ruskej pedagogiky. Rusín Jurij Huca – Venelin sa stal spoluzakladateľom slavistiky v Rusku a zakladateľ maďarskej slavistiky bol zase Antonij Hodinka. Zakladateľ ruskej reštaurátorskej školy bol Rusín Igor Gabar. Priekopnícky ekonóm, ktorý transformoval plánované socialistické hospodárstvo v trhovej kapitalistickej spoločnosti v Číne bol taktiež Rusín – Vasilij Symčera.
Rusínsky kraj dal svetu chýrnych umelcov: Ignatija Roškoviča, Oszkára Mendlika a svetoznámeho maliara – naivistu Nikifora Krynického, žijúceho na poľskej strane Karpát. Osobitnou kapitolou je fenomén Andy Warhol, zakladateľ pop artu, ktorého rodičia sa vysťahovali do Ameriky z Mikovej. Aj tento umelec, hoci nikdy nebol v rodnom kraji rodičov, rozprával po rusínsky, keďže jeho matka, s ktorou žil spoločne až do jej smrti, sa nikdy nenaučila riadne po anglicky.
Z rusínskych buditeľov z minulých storočí pripomeňme aspoň tých najvýraznejších. Alexandra Duchnoviča, kanonika, básnika, politika a organizátora rusínskeho školstva. Adolfa Dobrianskeho, politika, filozofa a publicistu, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a zároveň vytvoril prvý politický program Rusínov. Alexandra Pavloviča, ktorý bol kňaz, básnik a publicista.
Z rusínskej rodiny vzišiel v 20. storočí aj Metropolita Laurus, narodený v Ladomirovej ako Vasiľ Škurla, ktorý sa stal najvyšším predstaviteľom Ruskej pravoslávnej cirkvi v zahraničí a metropolitom východnej Ameriky a New Yorku. Uskutočnil veľa pútí po svätých miestach pravoslávia a v roku 2006 na 4. zasadnutí diaspóry, ktorému predsedal, sa odsúhlasilo zmierenie a normalizácia vzťahov s moskovským patriarchátom.
Rusíni dali svetu aj blahoslavené osobnosti gréckokatolíckej cirkvi Teodora Romžu, Vasiľa Hopka a Pavla Gojdiča. Posledne menovanému udelili v Izraeli ako prvému biskupovi in memoriam titul Spravodlivý medzi národmi.
Pripomeňme ešte hrdinu, ktorý sa preslávil na konci 2. svetovej vojny tým, že vztýčil víťaznú americkú vlajku nad japonským ostrovom Iwodžima – vojaka rusínskeho pôvodu Michala Stranka z obce Jarabina.
Osobnosti v súčasnosti
Z dnešných významných osobností treba menovať aj vo svete uznávaného režiséra Juraja Jakubiska, ktorý priznáva rusínske korene. Ani mladší režisér Marko Škop, autor v zahraničí oceňovaných dokumentov z prostredia Rusínov, sa netají tým, že v jeho rodokmeni nájdeme aj rusínskych predkov. Nemožno nepripomenúť už zosnulého dramatika a dramaturga Vasiľa Turoka. Mimoriadne výrazným Rusínom je i karikaturista a výtvarník Fedor Vico. Z výtvarnej oblasti je známy akademický maliar a galerista Andrej Smolák a rovnako jeho brat Miro Smolák, ktorý pôsobí ako galerista v Prahe. Vo viacerých kultúrnych sférach sa presadil rusínsky dirigent a skladateľ Štefan Ladižinský. Veľké osobnosti pochádzajú z rodiny Šteňovcov – medzinárodne uznávaný neurochirurg prof. MUDr. Juraj Šteňo, CSc., ktorý je nositeľom ocenenia Pribinov kríž I. triedy, a významný odborník v ortopédii Doc. MUDr. Michal Šteňo, CSc.
Rusínsky pôvod má i niekdajšia tenisová hviezda Janette Husárová či výrazná hokejová postava Peter Bondra. Rusínstvo berie ako svoju prednosť a zdroj inšpirácie aj v zahraničí oceňovaná fotografka Lucia Nimcová. Čoraz známejší je aj mladý spisovateľ rusínskeho pôvodu Maroš Krajňák, ktorý sa nielen svojou prvotinou Carpathia, ale aj jej pokračovaním – knihou Entropia – stal už dvakrát (teda aj tento rok) finalistom literárnej súťaže Anasoft Litera. K rusínstvu sa hlásia dnešní umelci z hereckej brandže Michal Hudák a Milan Mňahončák, ako aj spevák a inštrumentalista Marián Čekovský. Ďalej politici Róbert Kaliňák a Ivan Mikloš.
O rusínstve veľa nehovoril, ale hlásil sa k nemu aj vynikajúci český filmový a divadelný režisér, herec a scenárista Ladislav Smoljak alebo česká spisovateľka Halina Pawlovská, ktorá je hrdá na svojich huculských predkov z Ukrajiny, čo je taktiež odnož Rusínov.
Táňa Rundesová
Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .
ax
