Rusíni: Možnosti na zastavenie asimilácie existujú
BRATISLAVA 18. novembra – Aké práva a aké možnosti ochrany majú národnostné menšiny na Slovensku? Týchto možností vôbec nie je málo, treba ich však poznať a ovládať mechanizmus ich fungovania. Hoci sme multikultúrna krajina, často to nie sú natoľko známe fakty, aby sa dostatočne využívali. Aj preto projekt Čemerica I pred dvoma rokmi priblížil v sérii článkov, verejných seminárov a besied na školách inštitúcie vytvorené na ochranu a presadzovanie menšinových práv so špeciálnym zameraním na rusínsku národnostnú menšinu. Rusíni sú totiž – okrem rómskej menšiny – jediné etnikum na Slovensku, ktoré sa nemôže oprieť o svoju materskú krajinu. Ostatné národnosti takúto možnosť majú a v rôznej miere ju využívajú.
Pre Rusínov sú preto dôležité všetky inštitúcie a nástroje, ktoré by im pomohli sa zviditeľňovať a hlásiť sa k svojim právam, tie by im však mali umožňovať aj odstraňovať nedostatky. Paradoxom doby je, že Rusíni sa stali už treťou najväčšou menšinou na Slovensku a zároveň sú z prvej „veľkej“ päťky národností okrem Rómov tou jedinou, komu v dvoch sčítaniach za sebou stúpol počet prihlásených obyvateľov. No na druhej strane sa Rusíni stretávajú s dlhodobo neriešenými problémami. Napríklad vo financovaní rusínskych aktivít, v používaní rusínskeho jazyka, v národnostnom verejnoprávnom vysielaní, či v dodržiavaní ústavného práva na vzdelanie v rodnom jazyku.
Možnosti na domácej i vonkajšej pôde
Ako pripomenul už predošlý projekt Čemerica I, ochranu menšinových práv u nás garantuje jednak Ústava SR a ďalšie slovenské zákony, ako aj medzinárodné zmluvy, na dodržiavanie ktorých sa zaviazalo aj Slovensko.
Z domácich inštitúcií, vytvorených okrem iného aj pre garantovanie národnostných práv, pripomeňme najmä Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť vedenú vicepremiérom a ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, ktorá sa za pôsobenia posledných troch vlád už niekoľkokrát rekonštruovala. Ďalej je to verejný ochranca práv – ombudsman či Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Na medzinárodnej úrovni sú pre menšiny na Slovensku, teda aj pre rusínsku, najvýznamnejšie Európska charta menšinových alebo regionálnych jazykov a Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín.
Minimum rusínskych škôl
Kým predošlý projekt Čemerica I sa zameral na vzdelávanie príslušníkov rusínskej národnostnej menšiny v oblasti ľudských práv, ako aj na interkultúrny dialóg s väčšinovým národom, pokračovanie tohto projektu, Čemerica II, sa chce ešte viac sústrediť na ľudsko-právne problémy tejto menšiny.
Osobitne pre rusínsky národ má práve vzdelávanie v tomto smere mimoriadny význam. Asimilácia Rusínov totiž pokračuje už vyše pol storočia. Hoci tento proces nie je na prvý pohľad až taký badateľný, v skutočnosti dosahuje dramatický, takmer nezvratný trend. Aj keď sa pod to podpísali rôzne okolnosti, objektívne i subjektívne, faktom zostáva, že Rusíni ako tretia najpočetnejšia menšina napriek tomu, že podľa Ústavy SR im patrí právo na vzdelanie v materčine, majú iba minimum takýchto možností. V predchádzajúcom školskom roku tu boli len dve školy základného stupňa s vyučovaním rusínskeho jazyka a dve materské škôlky. Na stredných školách sa v školskom roku 2012/2013 vyučovala rusínčina len v piatich prípadoch. Potvrdzuje to aj oficiálna čerstvo zverejnená Správa o postavení národnostných menšín za rok 2012.
Nie je vôbec náhoda, že v Európe v 90. rokoch ešte predtým, než odštartovali medzinárodné aktivity na ochranu menšín, vznikla najprv celoeurópska iniciatíva na ochranu menšinových jazykov. Takže každá krajina pripojená k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov a taktiež k Rámcovému dohovoru na ochranu národnostných menšín sa zaviazala ku garanciám, Slovensko nevynímajúc. Podľa Charty ide predovšetkým o to zabezpečiť rozvoj, vyučovanie a štúdium v priznaných menšinových jazykoch „na všetkých potrebných stupňoch“. Pretože národ, ktorý prichádza o svoj jazyk, prestáva komunikovať vo vnútri aj navonok, a to len urýchľuje hrozbu jeho nezvratného zániku.
Výdobytky v prospech menšín
Na druhej strane je však na Slovensku veľkým bonusom pre všetky priznané menšiny, teda aj pre rusínsku, že im zákon umožňuje uplatňovať svoj jazyk v čoraz širšom rámci. Napríklad používať ho v styku s úradmi, získavať od nich vybrané dokumenty a listiny v svojej rodnej reči, vyžadovať dvojjazyčné tabule názvov obcí, upravovať si meno podľa pravopisu svojho jazyka, ale napríklad aj hovoriť svojim rodným jazykom pri pojednávaniach na súde.
Táňa Rundesová
Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .
ax
