IVRA: Stanovisko k návrhu INESSu na výšku minimálnej mzdy 1 euro
BRATISLAVA 8. augusta – Problematika minimálnej mzdy má svoje ekonomické, sociálne, politické a kultúrne aspekty a treba ju v týchto súvislostiach posudzovať a analyzovať. Aj Svetová banka už dávnejšie upustila od nepodloženého tvrdenia o účinkoch minimálnej mzdy na trh práce. IVRA preto považuje návrhy INESS za absolútne nesprávne. Problematika minimálnej mzdy má dva kľúčové aspekty, na základe ktorých má byť posudzovaná.
Na jednej strane je to zakotvenosť tzv. sociálnych práv vyplývajúcich zo Sociálnej charty, ktorú Slovenská republika podpísala v roku 1998. Medzi sociálne práva patrí medzi aj minimálna mzda, rovnako ako právo na zdravotnú starostlivosť, alebo právo na vzdelanie. Na rozdiel od práv politických a občianskych, ktoré majú prirodzeno-právny výklad v intencii zmluvných teórií spoločnosti, a sú negatívne; sociálne práva zakladajú pozitívny záväzok štátu voči občanovi. V kontexte EÚ ide hlavne o Listinu základných práv EÚ, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Sociálnu chartu, a z nich vyplývajúce práva jednotlivca. V tomto kontexte treba vidieť aj problematiku práva na dôstojný život a celé sociálne zákonodarstvo s nárokmi na primerané hmotné a sociálne zabezpečenie. Zároveň treba pripomenúť uznesenie Európskeho výboru sociálnych práv, ktorý odporúča, aby minimálna mzda dosahovala 60% zo sumy priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Na druhej strane vystupujú ekonomické súvislosti a dôsledky zvyšovania minimálnej mzdy pre pracujúcich. V období od zavedenia samotného inštitútu minimálnej mzdy neprišlo k nárastu nezamestnanosti. Spájať tieto dve veličiny je preto nekorektné. Analogicky aj nepodložené tvrdenie, že zvyšovanie minimálnej mzdy má negatívny dopad na nízkopríjmových pracovníkov. Ide skôr o dôsledok asymetrického postavenia zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí aj v čase krízy majú na výber a usilujú sa stláčať cenu práce smerom nadol. Pokiaľ INESS tvrdí, že minimálna mzda ohrozuje aj pracovné miesta pre študentov je namieste otázka, prečo vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia utekajú za prácou do zahraničia, kde pracujú v nekvalifikovaných a nízkopríjmových profesiách. Na inštitút minimálnej mzdy sa treba pozerať aj optikou pracujúcej chudoby, pričom tento fenomén je dnes súčasťou rozvinutých západných demokracií. Aj pri súčasnej výške minimálnej mzdy na Slovensku sa po odpočítaní daní a odvodov dostáva pracujúci za minimálnu mzdu pod hranicu chudoby, ktorá je aktuálne 325 eur. Eliminovanie odvodovej časti pri nízkych mzdách tak, ako ho navrhuje INESS je takisto nesprávne. Ak sa pozrieme totiž na problém ekonomicky z perspektívy budúcnosti, potom príjmy oslobodené od odvodov, resp. nízke príjmy generujú dôchodcovskú chudobu. Pri súčasnom pomere priemerného dôchodku a priemernej mzdy na úrovni 46% totiž každý pracujúci za 700 eur mesačne a menej bude mať dôchodok pod hranicou 325 eur, čím sa automaticky v dôchodkovom veku dostáva pod hranicu chudoby.
Martin Halás
Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív
Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .
es;nr
