Vývoj medzipodnikových platieb v Európe: rozdiely sa zväčšujú

BRATISLAVA 9. augusta –

Už teraz výrazné medzery by sa v druhom polroku roka 2012 mohli ďalej rozširovať: hlavne medzi krajinami na severe a juhu Európy v rámci jednotlivých sektorov
Zhoršovanie situácie si vyžaduje zvýšené úsilie na zabezpečenie súladu so smernicou EÚ o oneskorených platbách, ktorá začne platiť v roku 2013
Doby splatnosti sú v Nemecku kratšie ako vo Francúzsku vo všetkých sektoroch, na Slovensku sa začína peňažný cyklus spomaľovať.

V marci 2013 vstúpi do platnosti Európska smernica, ktorá zavádza maximálnu dobu splatnosti medzipodnikových pohľadávok v trvaní 60 dní. Jej cieľom je odstrániť meškanie platieb, ktoré narušuje obchodné vzťahy a oslabuje hotovostné pozície firiem, predovšetkým v čase krízy, keď je sťažený prístup k bankovým úverom.

„Finančná kríza v rokoch 2008/9 a množstvo jej sekundárnych dôsledkov viedlo k zhoršeniu kvality medzipodnikových platieb v Európe, predĺženiu dôb splatnosti, a celkovo dlhším omeškaniam s úhradou,“ vysvetľuje Ludovic Subran, hlavný ekonóm spoločnosti Euler Hermes. „Rozšírenie právneho rámca v roku 2013 má za cieľ skrátiť a zjednotiť doby splatnosti v rámci EÚ. Lehoty splatnosti v jednotlivých krajinách, ktoré sa pohybujú od 24 dní v Nemecku až po viac ako 100 dní v Taliansku, naznačujú, že v krátkodobom horizonte bude veľmi náročné dosiahnuť jednotný stav. Ekonomická situácia v krajinách na juhu Európy tieto rozdiely ešte viac prehlbuje. Firmy pôsobiace v tomto regióne budú musieť vynaložiť oveľa väčšie úsilie, aby sa dokázali prispôsobiť novej smernici,“ dodáva.

Analýza platobnej morálky v jednotlivých krajinách a priemyselných sektoroch vypracovaná spoločnosťou Euler Hermes poukazuje na značné rozdiely medzi krajinami aj priemyselnými odvetviami.
„Trend spomaľovania peňažného obehu, v rámci medzipodnikových platieb sme zaznamenali aj na Slovensku a to najmä v stavebníctve a jeho podružných subsektoroch (veľkoobchod so stav. materiálom, veľkoobchod s hutným materiálom a pod…), nasleduje cestná a nákladná doprava, a ťažké strojárstvo. V poslednom čase sa stretávame aj so splatnosťami prevyšujúcimi 180 dní pri normálnom odberateľsko-dodávateľskom vzťahu, čo doteraz bolo typické iba pre dodávky veľkých technologických a inžinierskych celkov“, dodáva Juraj Janči, risk director, spoločnosti Euler Hermes Services Slovensko, s.r.o..

Trojrýchlostná Európa
Analýzou jednotlivých krajín1 sme zistili, že v Európe existujú tri regióny navzájom sa odlišujúce štandardnou dĺžkou splatnosti a vývojom od roku 2000 do roku 2010.
Nemecko a Poľsko: Doba splatnosti je zvyčajne kratšia ako 60 dní, tak ako to požaduje Európska smernica. V tomto parametri vedie Nemecko, kde v roku 2010 priemerná doba splatnosti bola 24 dní, čo je skrátenie o 21% oproti roku 2000.
Francúzsko a Belgicko: Obom krajinám sa podarilo doby splatnosti za posledných 10 rokov vtesnať do limitu 60 dní tak, ako to požaduje smernica. V roku 2010 bola priemerná doba splatnosti 61 dní, čo od roku 2000 predstavuje skrátenie o 10%. Základným dôvodom tohto vývoja bolo zavedenie Francúzskeho zákona o modernizácii ekonomiky v roku 2009, ktorý už predpokladal zavedenie doby splatnosti v trvaní 60 dní. „Na Slovensku sme rovnako zaznamenali pokus vlády Slovenskej republiky nastaviť max. dobu splatností faktúr vo veľkoobchode s potravinárskym tovarom na 30 dní po dodávke tovaru“, uviedol Juraj Janči.
Španielsko, Taliansko a Portugalsko: Doby splatnosti sú oveľa dlhšie ako požaduje smernica — pohybujú sa od 80 do 100 dní, pričom v roku 2009 došlo k ich výraznému predĺženiu. „Príliš rýchle skrátenie zmluvnej doby splatnosti, predovšetkým v južnej Európe, by mohlo v krátkodobom horizonte zvýšiť množstvo pohľadávok, ktoré nebudú uhradené včas, a ešte viac oslabiť ekonomiky týchto krajín,“ hovorí Ludovic Subran.

2012-2013: Rozdiely medzi krajinami sa budú prehlbovať, bude potrebné väčšie úsilie

Vo všeobecnosti sa očakáva, že doby splatnosti používané v roku 2012 budú odrážať ekonomický vývoj. V krajinách, ktoré majú najpozitívnejšie vyhliadky do budúcnosti, ako Nemecko a Poľsko, by sa doby splatnosti mali skracovať. V najviac postihnutých krajinách, predovšetkým tých s negatívnymi vyhliadkami, ako sú napr. Taliansko, Portugalsko a Španielsko, hrozí riziko predlžovania dôb splatnosti. „Predlžovanie dôb splatnosti zvýši tlak na hotovostné pozície firiem a prinúti ich hľadať ďalšie zdroje financovania,“ vysvetľuje Virginie Reboul, ekonómka spoločnosti Euler Hermes. „Zatiaľ čo v Poľsku predpokladáme v roku 2012 skrátenie dôb splatnosti o 2%, v Španielsku pravdepodobne dôjde k ich predĺženiu o 2,5%, vďaka čomu bude priemerná doba splatnosti o päť dní dlhšia ako 75 dní stanovených zákonom v júli 2010.“

Keďže v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 očakávame zlepšovanie rastového výhľadu, rovnako sa očakáva aj skrátenie dôb splatnosti v medzipodnikovom styku. V krajinách južnej Európy bude situácia horšia a na splnenie požiadaviek Európskej smernice tu bude preto potrebné oveľa väčšie úsilie.

Značné rozdiely medzi sektormi
Analýza skúmajúca doby splatnosti v jednotlivých priemyselných sektoroch odhalila dve jasne definované oblasti rozdielov: medzi priemyselnými sektormi v rámci krajín, a v rámci toho istého sektora v rôznych krajinách.

Stavebníctvo a služby v oblasti IT: Vo väčšine krajín tieto dva sektory vykazujú najdlhšiu dobu splatnosti – v priemere 91, resp. 76 dní.
Služby v oblasti IT sú zvyčajne ovplyvnené tým, že veľkí klienti jednajú z pozície moci a dokážu
si vyrokovať s dodávateľmi IT služieb dlhšie doby splatnosti.
Doby splatnosti v stavebníctve, ktoré je veľmi lokálnym sektorom, sa zvyčajne predlžujú so
zhoršovaním sa ekonomickej situácie. Typickým príkladom je Španielsko, kde bol dosiahnutý rekord
v priemernej dĺžke splatnosti pohľadávky v trvaní 157 dní.

Chemický priemysel: S priemernou dobou splatnosti v trvaní 65 dní sa situácia v tomto sektore výrazne zlepšila po výraznom spomalení aktivít v rokoch 2008 a 2009. Najvýraznejšie sa to prejavilo v Španielsku: od roku 2006 tu firmy skrátili doby splatnosti až o 30%.

Automobilový priemysel: Tento sektor dosahuje najkratšie doby splatnosti (v priemere 37 dní), čo je výsledkom sústredeného úsilia klientov a subdodávateľov predovšetkým zo severnej Európy. Organizované debaty pomohli zosúladiť doby splatnosti a zabrániť problémom s penalizáciou subdodávateľov. Dobrým príkladom takejto spolupráce sú zlievárne, kde sa doba splatnosti pre klientov a dodávateľov pohybuje v trvaní 54 resp. 53 dní.

Slovensko sa radí k tým lepším

Na základe analýzy skupiny Euler Hermes, sa priemerné doby splatnosti na Slovensku radia k tým lepším. Priemerná doba splatnosti sa počas roka 2010 pohybovala na úrovni 31 dní. Celkovú krátku splatnosť mohlo ovplyvniť aj „usmernené správanie sa odberateľov“, kde títo, na základe výhodného rabatu, volili možnosť platby do 1ho resp. 2 dní, pričom podľa Juraja Jančiho je v súčasnosti badať spomalenie obehu finančných prostriedkov v obchodnom styku., Potvrdzuje to aj vyše 90% nárast objemu hlásených polehotných pohľadávok za obdobie prvého polroka 2012 v porovnaní s polrokom 2011.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx