Reakcia Slovenskej pošty na ´Škandalózne nástenkové tendere´

BRATISLAVA 16. apríla – Slovenská pošta, a.s., je už niekoľko mesiacov obviňovaná spoločnosťou ŠEVT, a.s., (ďalej ŠEVT) z netransparentnosti v procesoch verejného obstarávania. Informácie, ktoré spoločnosť ŠEVT zverejnila 12.4.2012, sú účelové, zavádzajúce a Slovenská pošta, a.s., sa voči týmto tvrdeniam dôrazne ohradzuje a považuje za nevyhnutné zverejniť fakty, ktoré nepravdivé tvrdenia spoločnosti ŠEVT vyvracajú.

Spoločnosť ŠEVT uvádza: „Štátny monopol delil veľké objednávky a vytváral kritériá iba pre vyvolených. Verejné obstarávanie v jednom zo slovenských štátnych monopolov Slovenskej pošte sa v posledných mesiacoch stalo podozrivým a netransparentným.”
Od 1.1. 2012 je trh poštových služieb plne otvorený, tvrdenie, že Slovenská pošta je monopol je zavádzajúce. Na trhu poštových služieb pôsobí už niekoľko rokov ďalších 23 spoločností. Odmietame akékoľvek tvrdenia, že verejné obstarávanie v spoločnosti Slovenská pošta sa stalo podozrivým a netransparentným. Aplikovnými obstarávacími postupmi Slovenská pošta sleduje zabezpečenie vyváženého pomeru kvality a ceny.
Minulý rok usporila spoločnosť takýmito postupmi 5 – 20%, v závislosti od komodity a služby. Svedčí o tom aj hospodársky výsledok, ktorý je medziročne lepší o takmer 40%. Za rok 2011 dosiahla spoločnosť stratu -7 828 tis. EUR pred zdanením (resp. -7 565 tis. EUR po zdanení). V porovnaní s plánom (- 11 908 tis. EUR pred zdanením, resp. – 12 908 tis. EUR po zdanení) predstavuje hospodársky výsledok pokles straty pred zdanením o 4 080 tis. EUR, teda o 34,3 % a medziročne dokonca o 39,5 %.

Ďalej sa v stanovisku ŠEVTu uvádza: „Slovenská pošta delí veľké súťaže na tzv. „podlimitky“ do hodnoty 387.000 eur, čo jej umožňuje vyhnúť sa procesom verejného obstarávanie a pri výbere dodávateľa postupovať podľa Obchodného zákonníka. Ten sa riadi menej prísnymi pravidlami a obstarávateľ nepodlieha kontrole zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Môže si tak cielene vyberať vopred určených dvorných dodávateľov bez ohľadu na výhodnosť pomeru kvalita/cena” (Citácie ŠEVTu uvádzame ďalej kurzívou.)
Od 01.02. 2006, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOVO), je Slovenská pošta definovaná ako obstarávateľ a má nezmenené pravidlá pre obstarávanie. Z definície tohto zákona vyplýva, že Slovenská pošta je povinná postupovať podľa ZOVO v prípade, keď predpokladaná hodnota zákazky bez DPH je rovná, resp. vyššia ako 400 000,- € bez DPH pri použití vlastných finančných zdrojov. To znamená, že v prípade, ak je predpokladaná hodnota zákazky nižšia ako uvedený limit, postupy uvedené v ZOVO sa na túto súťaž nevzťahujú (konkrétne v zákone č.25/2006 §1 ods.2 písm. s) na zadávanie zákazky obstarávateľom, ktorej cena bez dane z pridanej hodnoty je nižšia ako finančný limit podľa §4 ods.2 písm. f) a g) okrem zadávania zákazky podľa §7) a je na rozhodnutí Slovenskej pošty, akým spôsobom bude postupovať pri zadávaní zákazky.

Predmetné zmluvy nie sú uzatvorené na hodnotu 386 999 Eur bez DPH, nakoľko ide o rámcové dohody, kedy z nich Slovenskej pošte nevzniká povinnosť plnenia. Plnenie je na základe priebežných prevádzkových potrieb a k uvedenej hodnote sa nemusí ani priblížiť. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a z dôvodu právnej istoty je pri týchto zmluvách uvedená maximálna hodnota/cena.

„Podľa zverejnených informácií Slovenská pošta urobila od septembra 2010 do decembra 2011 štandardným verejným obstarávaním podľa zákona o verejnom obstarávaní zo 146 prípadov iba 5 súťaží. Naopak, realizovala 7 rokovacích konaní bez zverejnenia v hodnote 13,5 milióna eur. Obchodný zákonník, a teda podlimitné zákazky s menej prísnymi kritériami na proces výberu dodávateľa, štátny monopol využil až v 38 prípadoch za viac ako 14 miliónov eur. Napríklad dodávku tlačív a obálok v hodnote 2,7 milióna eur, ktorá bola doteraz obstarávaná v jednom balíku, Slovenská pošta rozdelila na 7 súťaží po 387.000 eur.”
Slovenská pošta odmieta akékoľvek špekulatívne tvrdenia o zámernom rozdeľovaní zákaziek. Limity, do ktorých je možné zadávať zákazky, priamo upravujú nariadenia Európskej komisie, ktoré majú priamu právnu záväznosť vo všetkých členských krajinách, pričom podľa nich sa automaticky mení aj náš zákon o verejnom obstarávaní v časti limitov, ktoré sa upravujú.

Jedným zo základných kritérií na kategorizáciu predmetu obstarania je Spoločný slovník obstarávania (CPV), kedy na základe metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie, je možné považovať za rovnaký predmet obstarania tovar, ak prvé tri čísla z nomenklatúry sú totožné. Predmety zákazky, na ktoré naráža spoločnosť ŠEVT nemajú rovnaké prvé tri čísla z nomenklatúry CPV, z čoho jednoznačne vyplýva, že nie je možné ich považovať za rovnaký tovar a sumarizovať hodnotu jednotlivých zákaziek. Na základe uvedeného máme za to, že spoločnosť ŠEVT úmyselne zavádza a používa nepravdivé argumenty, ktorými sleduje jediný cieľ, umelo združiť všetky predmety zákazky do jedného obstarávania, čím by bola obmedzená možnosť účasti malých spoločností.

„Účelový je aj postup Slovenskej pošty pri zverejňovaní súťaží. Záujemca o informácie sa na webovej stránke pošty k nim dostane iba po prepísaní prístupového kódu. To však vylučuje získavanie informácií pomocou elektronického vyhľadávača tendrov, ktorý využíva väčšina firiem.”
Systém je nastavený tak, aby chránil webovú stránku pred zahltením. Záujemcovia o verejné obstarávanie sa môžu štandardne prihlásiť po odpísaní kódu, ktorý je im vygenerovaný. Túto funcionalitu používajú webové stránky bežne.

„Štátny monopolný doručovateľ pri vyhlásení súťaží stanovuje kritériá, ktoré dokáže splniť len vopred vybraná firma. Konkrétne ide o kombináciu týchto kritérií: výška obratu, referencie, ISO 9000, ISO 14000 a prevádzkovanie chránenej dielne. Pritom práve kritérium prevádzkovania chránenej dielne je postavené účelovo a nemá pre splnenie zákazky žiadny význam, skôr naopak, pri kombinácii s výškou obratu, referenciami ISO výrazne obmedzuje počet záujemcov, ktorí môžu splniť podmienky súťaže. Tvrdenie časti vedenia Slovenskej pošty, že delením zákaziek chce dať príležitosť väčšiemu počtu uchádzačov a najmä menším firmám, je týmto spochybnené.
Odmietame takéto tvrdenia. Slovenská pošta stanovuje súťažné podmienky podľa svojich aktuálnych prevádzkových potrieb a dodržiava transparentné a nediskriminačné postupy. Slovenská pošta si však nemôže dovoliť byť ovplyvnená ambíciami spoločností, ktoré sa o zákazku zaujímajú, resp. ich predstaviteľov napriek tomu, že ako obchodní partneri majú dlhoročnú vzájomnú spoluprácu. Žiadny súčasný obchodný partner nemôže mať istotu, že jeho spolupráca so Slovenskou poštou je doživotná a potreby Slovenskej pošty sa im budú prispôsobovať. Slovenská pošta priebežne súťažnými postupmi získava efektívnejšie obchodné vzťahy, o čom svedčí aj skutočnosť, že aplikovanými postupmi dosiahla úsporu 8% oproti cenám, ktoré boli zazmluvnené v predchádzajúcom období so spoločnosťou ŠEVT.

Slovenská pošta nepodporuje monopolné postavenie jedného dodávateľa tak, ako to bolo v minulosti, keď naopak dochádzalo k umelému združovaniu komodít do jednej súťaže. Našim cieľom je naopak transparentné obstarávanie jednotlivých komodít samostatne tak, aby nedochádzalo k monopolnému postaveniu jedného dodávateľa.
V súčasnosti došlo len k hospodárnejšiemu výberu dodávateľov podľa jednotlivých komodít, čím bolo monopolné postavenie jedného dodávateľa odstránené. Súčasne bola odstránená diskriminácia ostatných uchádzačov o dodávku predmetných komodít. V minulosti bolo do jednej dodávky (súťaže) spojené dodávanie tovaru (bežne dostupné formuláre na trhu) a služieb (tlač obchodných formulárov špeciálne pre potreby SP).
V protiklade oproti súčasnosti bol postup zvolený v roku 2007, kedy jediným úspešným uchádzačom na všetky obchodné tlačivá bola spoločnosť ŠEVT. Je zarážajúce, že Ing. Kadvolt, ktorý vybudoval tak silnú a nepochybne úspešnú spoločnosť ako je ŠEVT, pozabudol na podmienky minulej súťaže, kedy sa spoločnosť ŠEVT stala víťazom. Napriek skutočnosti, že pri dodávke obchodných tlačív ide nespochybniteľne o tovar, v predchádzajúcom období akceptoval zatriedenie tejto komodity ako službu, čo zásadným spôsobom obmedzilo potenciálnych záujemcov, ktorí nemali v predmete podnikania polygrafické alebo obdobné služby. Zároveň si dovolíme pripomenúť Ing. Kadvoltovi, že v roku 2007 bolo 18 podmienok účasti, kým v ním spomínaných nedávnych súťažiach len 9. Možnosti kombinácií podmienok účasti asi netreba pri týchto počtoch ani komentovať. Dovolíme si dať do pozornosti niekoľko podmienok účasti zo súťaže v roku 2007 a súťaže z roku 2011:
Požadovaný ročný obrat : 2007 – 9 958 176,-€
Požadovaný ročný obrat : 2011 – 530 000,-€
Potvrdenie o poistení pred podpisom zmluvy: 2007 – 165 969,-€
Potvrdenie o poistení pred podpisom zmluvy: 2011 – nevyžaduje sa
Údaje o zamestnancoch: 2007 – montážnik, strojmajster, knihár, skladník
Údaje o zamestnancoch: 2011 – nevyžaduje sa
Údaje o strojovom a technickom vybavení: 2007 preukázať, že je vo vlastníctve alebo k dispozícii 7 konkrétnych strojov
Údaje o strojovom a technickom vybavení: 2011 nevyžaduje sa
Preukázanie disponibility so skladovými priestormi pred podpisom zmluvy: 2007 minimálne 1000 m2
Preukázanie disponibility so skladovými priestormi pred podpisom zmluvy: 2011 nepožaduje sa
Existencia distribučnej prevádzky v každom samosprávnom kraji pred podpisom zmluvy: 2007 vyžaduje sa
Existencia distribučnej prevádzky v každom samosprávnom kraji pred podpisom zmluvy: 2011 nevyžaduje sa
Vlastníctvo min. 500 ks prepravných nádob pred podpisom zmluvy: 2007 vyžaduje sa
Vlastníctvo min. 500 ks prepravných nádob pred podpisom zmluvy: 2011 nevyžaduje sa.

„Sociálne cítenie manažmentu Slovenskej pošty, ktoré sa prejavuje zaradením prevádzkovania chránenej dielne uchádzačom medzi kritériá súťaží, sa prejavuje len vtedy a spôsobom, ako im to vyhovuje. Napríklad pri súťažiach na tlačivá toto kritérium pošta použila zo siedmich prípadov len šesťkrát. Dôkazom účelového konania je aj to, že úspešný uchádzač, ktorý vyhral viacero podlimitných súťaží, má chránenú dielňu len s dvoma zamestnancami. Už aj to však stačí na to, aby bola Slovenská pošta zbavená záväzku odviesť štátu 250 tisíc eur alebo zamestnať 300 zdravotne postihnutých občanov, ktorí tak prichádzajú o príspevky alebo o prácu.“
Ročne má Slovenská pošta povinný odvod viac ako 300 000 Eur ročne (aj túto sumu je nutné počítať do celkových úspor spoločnosti, pokiaľ využije chránené dielne pri dodávke komodít). Tento povinný odvod odvádzame za neplnenie povinnosti povinného zamestnávania zákonného podielu počtov občanov so zdravotným postihnutím v zmysle Zákona o službách zamestnanosti.
Pri stanovení tejto podmienky sa Slovenská pošta riadila príručkou o zohľadňovaní sociálneho hľadiska pri verejnom obstarávaní, vydanou Európskou komisiou a § 63 a § 64 zák. Č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Spoločnosť ŠEVT účelovo manipuluje s informáciami, nakoľko v jednej OVS vytvorili skupinu uchádzačov a týmto spôsobom bez problémov splnili podmienku účastníka mať postavenie chránenej dielne, čím jednoznačne preukázali, že každý potenciálny záujemca mohol splniť predmetnú podmienku účasti.

Z vyššie uvedených faktov je zrejmé, že spoločnosti ŠEVT ide len o svoj prospech, bez ohľadu na základné princípy slušnosti a korektnosti, ktoré by mali vládnuť medzi obchodnými partnermi (spoločnosť ŠEVT má uzatvorených niekoľko zmlúv so Slovenskou poštou z predchádzajúceho obdobia a niekoľko zmlúv uzatvorených v roku 2012). Tento postoj spoločnosti ŠEVT pokladáme voči zdravotne postihnutým spoluobčanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorým Slovenská pošta takýmto spôsobom podáva pomocnú ruku, za nepochopiteľný.

„Argumenty Slovenskej pošty o úsporách pri delení veľkých zákaziek je tiež možné ľahko vyvrátiť. Dnes už aj absolvent strednej školy vie, že náklady pri dodávkach na viac ako 1600 dodacích miest (poštové úrady) sa zväčšujú úmerne s narastajúcim počtom dodávateľov. Časti vedenia Slovenskej pošty tento základný ekonomický fakt zrejme nič nehovorí.”
Dovolili by sme si pripomenúť Ing. Kadvoltovi hodnotiace kritériá, kedy v roku 2007 bola distribúcia hodnotená ako samostatné kritérium a v roku 2011 bol uchádzač povinný túto distribúciu zahrnúť do ceny tovaru. Napriek uvedenej skutočnosti a v rozpore s tvrdením Ing. Kadvolta sú ceny za obchodné tlačivá v priemere o 8% lacnejšie ako ich dodávala v minulom období spoločnosť ŠEVT. Z uvedeného vyplýva, že Ing. Kadvolt sa viac zaoberal myšlienkami, ako si udržať svoj „biznis“ za každú cenu, ako dôsledne naštudovať súťažné podklady.

„Skutočnosť, že v Centrálnom registri zmlúv Slovenská pošta tieto zmluvy nezverejnila aj napriek tomu, že jej to ukladá „info” zákon, vyvoláva opodstatnené podozrenie z netransparentnosti. Namiesto zmlúv podnik zverejňuje iba oznamy o ich uzatvorení a účelovo pritom argumentuje výnimkami, ktoré uvedený zákon pozná pre úplne iné prípady (ide o zmluvy uzatvorené v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v Obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii).”
V zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám zverejňuje spoločnosť Slovenská pošta buď informácie o uzatvorených zmluvách (v prípade zmlúv v bežnom obchodnom styku), alebo celé zmluvy v centrálnom registri zmlúv tak, ako jej to ukladá zákon. “Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.“
Slovenskej pošty sa týka § 5a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.:
„Povinne zverejňovaná zmluva je aj písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba podľa § 2 ods. 3, v ktorej má štát alebo povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 výlučnú účasť alebo v ktorej majú štát a povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 spoločne výlučnú účasť alebo v ktorej majú štát a viaceré povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 spoločne výlučnú účasť a ktorá sa týka nakladania s jej majetkom; to neplatí, ak je zmluva uzatvorená v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii.“

„Nakoľko vznikajú podozrenia z netransparentnosti a z porušenia zákonov, mali by kompetentné inštitúcie, ako sú Úrad pre verejné obstarávanie alebo Najvyšší kontrolný úrad, postup Slovenskej pošty preveriť a v prípade potreby vyvodiť dôsledky, vrátane návrhu na zrušenie takto pripravených a uzatvorených zmlúv.
Ing. Miroslav Kadvolt Generálny riaditeľ ŠEVT, a. s. Plynárenská 6 Bratislava www.sevt.sk”

Slovenská pošta, a.s., je štandardná obchodná spoločnosť a samostatný podnikateľský subjekt, ktorý hospodári bez dotácií zo štátneho rozpočtu. Jediným akcionárom spoločnosti je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo a najvyšším kontrolným orgánom spoločnosti, ktorý dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva je dozorná rada.

Slovenská pošta sa dôrazne ohradzuje proti lživým, účelovým a zavádzajúcim tvrdeniam spoločnosti ŠEVT, ktorá chce byť naďalej exkluzívnym dodávateľom tlačív pre Slovenskú poštu bez možnosti konfrontácie s relevantnou konkurenciou. Slovenská pošta striktne podporuje hospodársku súťaž a konkurenčné prostredie za podmienok, ktoré sú pre ňu výhodné. Pri výbere dodávateľov štandardných obchodných tlačív Slovenská pošta postupovala zákonným spôsobom a umožnila určenými podmienkami účasti zúčastniť sa súťažného postupu aj menším spoločnostiam.

V januári roku 2011 reagovala spoločnosť ŠEVT na výzvu Slovenskej pošty na zníženie cien dodávaných služieb znížením v rozsahu 1-5% s dovetkom, že verí, že táto úprava bude zo strany Slovenskej pošty prijatá s porozumením. Tá istá spoločnosť o pár mesiacov, keď neuspela v niektorých verejných súťažiach, tvrdila, že zníženie cien je možné až o 20%, keď sa sama k takému číslu ani nepriblížila (Slovenská pošta disponuje listom spoločnosti ŠEVT k tejto veci a podpísaným dodatkom k vtedy platnej zmluve). Spoločnosť ŠEVT účasťou v jednotlivých súťažiach akceptovala podmienky Slovenskej pošty a napáda len tie súťaže, kde nezvíťazila. Poukazujeme na jednoznačné zavádzanie a používanie neúplných informácií za účelom získania zákazky akýmkoľvek spôsobom bez ohľadu na efektívne využívanie finančných prostriedkov Slovenskej pošty. Slovenská pošta s nepochopením sleduje postupy spoločnosti ŠEVT, ktorá svojimi vyjadreniami poukazuje na údajnú „netransparentnosť“ Slovenskej pošty, napriek tomu naďalej pokračuje v spolupráci na základe zmluvných vzťahov a nedávno uzatvorila niekoľko ďalších obchodných zmlúv, keď sa stala víťazom v súťažných postupoch.

Nakoľko máme za to, že došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti našej spoločnosti, zvážime ochranu práv a záujmov Slovenskej pošty aj súdnou cestou.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

yv