Svet na pokraji vyhynutia…a vražda, ktorá môže priniesť úplný koniec

23.1.2025 – „Začni odpočítavať. O štyri dni buď zmeníme svet, alebo pri tom pokuse zomrieme.“

Stuart Turton stále prichádza s nápadmi, ktoré umne zahrnie do príbehu; pohráva sa s čitateľmi, nebojí sa ísť za hranice bežných žánrov, je vynaliezavý a píše odlišné knihy. V tomto prípade sa inšpiroval gréckou mytológiou a ostrovnými komunitami. Kniha Posledná vražda na konci sveta je súčasťou rastúceho trendu sci-fi thrillerov, ktoré skúmajú dôsledky klimatickej katastrofy a spoločenského kolapsu…

Celý svet zahalila hustá hmla, ktorá zabila všetko živé. Nedotknutý ostal jediný ostrov. V jeho prekvitajúcej prírode žije 122 ľudí v dokonalej harmónii, ktorú strážia traja vedci. Obyvatelia sa živia rybolovom, obrábajú pôdu a rešpektujú zákaz nočného vychádzania. Pokiaľ majú nejaké pochybnosti, môžu sa obrátiť na Abi, ktorej hlas sa im ozýva v mysliach. Ich idylický život sa náhle skončí, keď je jeden z vedcov brutálne zavraždený.

Jeho smrť spôsobí kolaps bezpečnostného systému okolo ostrova, ktorý nedovoľoval hmle naň preniknúť. Obyvatelia majú stosedem hodín na to, aby vyriešili vraždu, inak hmla pohltí ostrov a ľudstvo nadobro zanikne. Lenže bezpečnostný systém vymazal všetkým spomienky na udalosti z predchádzajúcej noci. Niekto na ostrove je vrah, a ani o tom nevie.

Postapokalyptický svet, záhadná vražda, desivý svet, bizarné pravidlá…
To je Posledná vražda na konci sveta.
Turton vytvoril zvláštny mix, popustil uzdu fantázii a funguje mu to. Na pozadí pátrania a vyšetrovania však sledujeme ľudí ako takých. Ich fungovanie v čase ohrozenia. To, čo nás robí ľuďmi. Venuje sa rodinným vzťahom, smútku, moci, chamtivosti, ambíciám, ale aj chudobe, či technológiám. Je to akoby varovanie pred tým, čo nás možno čaká, ak sa neprebudíme a nezačneme konať inak – vo vzťahu k sebe samým, k iným ľuďom, ale aj k planéte a prírode.

Ľudia vyrástli vo svete, kde jedlo ležalo na poličkách, lieky sa kupovali v lekárňach a prežitie jednotlivca záviselo skôr od peňazí než zručností. Všetky informácie, ktoré potrebovali, mali z obrazoviek, a keď obrazovky zmizli, nemali sa o čo oprieť. Netušili, ako pestovať alebo zbierať jedlo ani opravovať opustené budovy, ktoré sa mali stať ich prístreškami. Ťažké roky plynuli a počet prišelcov sa zmenšoval. Takmer každý mesiac niekoho rozpučil spadnutý múr alebo zhorel v náhodnom požiari. Alebo sa škrabol o hrdzavý klinec a zomrel s krikom v kalužiach potu. Pomýlil si jedovaté huby s jedlými alebo vošiel do mora v mesiacoch, keď sa hemžilo medúzami a žralokmi. Prežiť bolo náročné a zomrieť ľahké a mnohí prestali bojovať z vlastnej vôle.

Z anglického originálu The Last Murder at the End of the World (Raven Books, Bloomsbury Publishing, Londýn 2024) preložila Diana Ghaniová.

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis